Frankfurt, Londýn či Amsterdam narážajú na limity energie a regulácií, dopyt po dátach v Európe však rastie dvojciferným tempom. Slovensko sa zatiaľ drží mimo hlavného prúdu, vďaka dostupnej energii, polohe a lokálnemu dopytu však môže zaujať v segmente menších a hybridných dátových centier.
Výdavky na IT vybavenie pre dátové centrá sa v priebehu ostatných troch rokov viac ako zdvojnásobili. Kým v roku 2025 dosiahli takmer štyristo miliárd eur, v roku 2022 to bolo približne 187 miliárd eur. Umelá inteligencia a dátové centrá v druhom štvrťroku 2025 prispeli k rastu HDP Spojených štátov pätinou.
Tieto čísla spoločnosti Coface ukazujú, aký bezprecedentný rast dátové centrá aktuálne zažívajú. Poháňajú ho najmä rekordné investície a koncentrácie v USA. Deje sa to pre prudký rozvoj umelej inteligencie, ktorá sa presunula z laboratórií do bežného používania.
„Za necelé tri roky vzrástla celková trhová kapitalizácia spoločností Nvidia, Microsoft, Alphabet, Amazon a Meta o viac než 12 biliónov dolárov, čo podporilo rast amerických finančných trhov,“ píše na svojom webe spoločnosť Coface.
Dnes sú dátové centrá pre moderné podniky mimoriadne dôležité. Pomáhajú im uchovávať, analyzovať a využívať údaje na prijímanie informovaných rozhodnutí. Slovensko nepatrí medzi top trhy.
Slovensko v oblasti dátových centier patrí skôr do kategórie rozvíjajúcich sa štátov. Aj tu však treba podľa Ivana Pastiera zo spoločnosti CBRE realisticky povedať, že krajina je skôr na chvoste tejto skupiny.
„Našou realitou sú skôr menšie strategické projekty a lokálni prevádzkovatelia. Sme v hľadáčiku investorov, ktorí hľadajú diverzifikáciu, ale zatiaľ sme v štádiu objavovania, nie masívneho developmentu,“ konštatuje Pastier pre Forbes.
Spoločnosti podľa CBRE ustupujú od budovania vlastných firemných centier a čoraz častejšie využívajú cloud alebo kolokácie – teda prenajímajú si priestor vo veľkých centrách, kde sú ich servery bezpečne a efektívne spravované.
„Sme zaujímaví pre klientov, ktorí chcú spoľahlivú infraštruktúru blízko Viedne či Budapešti, ale za konkurencieschopnejších podmienok,“ dodáva Pastier.
Najväčší potenciál má Slovensko podľa neho v menších a strategicky umiestnených projektoch, ktoré spracúvajú dáta bližšie k používateľovi a podporujú hybridné cloudové scenáre a menšie projekty.
Dôvod? Čoraz väčší nástup umelej inteligencie a autonómnych systémov, pre ktoré bude stále dôležitejšie spracúvať dáta bližšie k používateľovi ako vo veľkých dátových centrách – napríklad vo Frankfurte.
„Slovenský trh má špecifickú výhodu – silný dopyt po lokálnych, bezpečných a reguláciám vyhovujúcich riešeniach pre firemný segment a verejnú správu,“ dodáva Alexander Sejna, hovorca Slovak Telekomu.
Lokalizácia dát na Slovensku je podľa Slovak Telekomu dôležitá najmä pre verejný sektor a regulované odvetvia. Z jeho pohľadu však nejde len o fyzickú polohu serverov.
„Dôležitý je aj právny a bezpečnostný rámec spracovania dát. Zákazníci chcú mať istotu, že údaje podliehajú európskej legislatíve, sú auditovateľné a majú nad nimi jasne definovanú kontrolu,“ hovorí Sejna.
Lokálne dátové centrum zároveň prináša nižšiu latenciu, jednoduchšiu integráciu a podporu v slovenskom jazyku.
Rozvoj viac v kvalite služieb
Dátové centrá a ich rozvoj sa preto viac orientujú na kvalitu služieb, konektivitu a hybridné scenáre, ako na budovanie obrovských kapacít pre globálnych poskytovateľov. Západné trhy sú podľa spoločnosti CBRE plné.
„Lokálni prevádzkovatelia dátových centier zohrávajú kľúčovú úlohu ako partneri pre integráciu medzi internými IT prostrediami zákazníkov a globálnymi cloudmi,“ dodáva Sejna.
Pre výber lokality na výstavbu nového dátového centra sú kľúčové tri faktory, upozorňuje CBRE. Ide o energetickú kapacitu, časový rámec pripojenia a konektivitu. Pre developera je dnes rozhodujúce nájsť pozemok, kde distribútor elektriny potvrdí rezervovanú kapacitu v reálnom čase.
„Bez garantovanej elektriny (dvadsať a viac megawattov, pozn. red.) má pozemok pre tento účel prakticky nulovú hodnotu. Až následne sa riešia faktory ako fyzická bezpečnosť či cena pozemku,“ dodáva Pastier.
Práve energetická situácia na Slovensku je podľa spoločnosti Orange výhodou krajiny. Disponujeme podľa neho spoľahlivou sieťou s dostatočnou kapacitou.
Napríklad Google či Facebook budujú svoje dátové centrá s výkonom dvadsať a viac megawattov, telekomunikačným poskytovateľom stačí štyri až šesť megawattov.
Dostatočná kapacita siete je len jeden z viacerých faktorov. „Z pohľadu potenciálneho zahraničného investora vstupuje do balíka atraktivity napríklad dostupnosť ako napríklad diaľnica alebo letisko a konektivita. Vieme, že Bratislava je v tomto ohľade svojou polohou veľmi atraktívna,“ hovorí Tomáš Zápražný, expert dátových centier spoločnosti Orange.
Zvýšenú pozornosť je podľa firmy potrebné venovať kľúčových rizikám v oblasti kybernetickej bezpečnosti a adekvátnemu vymedzeniu zdieľania trhových rizík so zákazníkom.
„Pre prevádzkovateľa to znamená priebežné investície do certifikácií, auditov, dokumentácie a procesného riadenia. Bezpečnosť preto riešime už pri návrhu infraštruktúry,“ hovorí Sejna.
FOTO: UNSPLASH / Joshua Sortino
V Európe dominuje Frankfurt
Dopyt po dátových službách v Európe každoročne rastie zhruba o desať až dvadsať percent v závislosti od segmentu. Tento rast podľa spoločnosti Coface nie je taký dynamický ako v USA, no je nezastaviteľný.
V Európe dnes dominujú obrovské centrá pre cloudové giganty. Podľa CBRE, ktorá poskytuje služby v sektore komerčných nehnuteľností a investícií, majú dominantný podiel na trhu.
Často absorbujú viac ako sedemdesiat percent novej kapacity v hlavných uzloch. Zrejme aj preto je trh s dátovými centrami v Európe podľa CBRE jasne rozvrstvený, keďže tie rastú podľa spoločnosti Orange ako huby po daždi.
Na vrchole sú podľa CBRE hlavné trhy ako Frankfurt, Londýn, Amsterdam, Paríž či Dublin. Presýtili sa, a preto sa pod nimi vytvorila druhá vlna silných lokalít.
Medzi ne patrí Varšava, Miláno, Madrid a Berlín. Samostatnou kapitolou je sever Európy, ktorý profituje z lacnej zelenej energie. „Práve tieto trhy dnes zachytávajú väčšinu presunutého dopytu,“ hovorí Pastier.
Rozdiely v trhoch sú podľa neho značné. Poľsko, najmä jeho hlavné mesto Varšava, je dnes už jasne etablovaný trh druhej kategórie. Viedeň zas zastáva úlohu vstupnej brány do juhovýchodnej Európy.
V zahraničí je už štandardom, že mesto alebo štát výstavbu datacentier reguluje. „Napríklad vo Frankfurte je viac ako dvesto dátových centier, v Londýne sa výstavba reguluje z dôvodu energetickej nedostupnosti a v Singapure je generálny stop na výstavbu datacentier,“ konštatuje Zápražný.
Slovenska sa zatiaľ takáto regulácia netýka, aj tieto faktory však vplývajú na výber vhodnej lokality a veľkosti dátového centra. Do výberu podľa spoločnosti Coface vstupuje aj dostatok vody a dostupná kvalifikovaná pracovná sila.
„To samo osebe nie je jednoduché. Paradoxne, hľadanie zákazníkov je ta ľahšia časť,“ konštatuje Martin Procházka, vedúci oddelenie risk underwritingu v spoločnosti Coface.
Výzva? Povoľovacie procesy a rezervovaný výkon
Hlavnými brzdami pre výstavbu dátových centier sú dlhé povoľovacie procesy a kapacita energetickej siete. Navyše, na európskom trhu sú podľa spoločnosti Coface nevyhnutné aj správy o spotrebe vody, energie a zdrojov, odkiaľ energia pochádza.
„Projekty musia plniť štandardy efektivity, compliance náklady sú preto vyššie. Na druhej strane plnenie týchto štandardov znamená i prístup k lacnejšiemu financovaniu projektov,“ dodáva Procházka.
Dátové centrum potrebuje značný rezervovaný výkon v distribučnej sieti, ktorý nie je všade dostupný. Navyše, aktuálne prebieha transformácia energeticky smerom k decentralizácii a obnoviteľným zdrojom. Súbežne prebieha i elektrifikácia priemyslu.
„Ak však investor zvládne prekonať tieto prekážky, biznis samotný patrí k menej rizikovým. Väčšina dátových centier má podstatnú časť kapacity rezervovanú pre zákazníkov ešte skôr, ako sa kopne do zeme,“ konštatuje Procházka.
Niektoré dátové centrá sú stavané na mieru jednému zákazníkovi, ktorý uhradí celý životný cyklus zariadenia. Cena energie je podľa experta spoločnosti Coface zmluvne ošetrená.
Výstavba samotnej budovy dátového centra tvorí investične len marginálnu časť. Je to približne pätina nákladov. Zvyšok tvoria technológie.
„Z pohľadu real estatu je výzvou synchronizácia. Postaviť halu je rýchle, vieme to urobiť do roka, ale zabezpečiť dodávku technológií – chladenie či generátory a najmä priviesť a zapojiť potrebný výkon do siete, to je proces na roky. Developer tu nemôže pôsobiť klasicky, musí byť de facto technologickým partnerom,“ hovorí Pastier.
Okrem technologických aspektov do hry vstupuje aj ľudský faktor, ktorý je tiež podľa Zápražného zo spoločnosti Orange výzvou. „Práve ten môže byť vo veľkej miere príčinou výpadku alebo ohrozenia služby,“ konštatuje Zápražný.
Už to nie je len marketing. Globálni klienti vyžadujú projekty pripravené na zelenú prevádzku od prvého dňa.
Ivan Pastier, CBRE
Výrazný posun
Dátové centrá boli ešte pred niekoľkými rokmi o hardvéri – o výkonnejších serveroch, rýchlejších diskoch a efektívnejšom chladení. Dnes však podľa spoločnosti Alanata nestačí mať len „viac železa“.
V čase explózie umelej inteligencie, zložitejších IT prostredí a rastúcich bezpečnostných požiadaviek sa z výpočtového výkonu stáva strategická výhoda. Obraz centra ako technickej miestnosti plnej káblov už podľa spoločnosti neplatí.
„Dnes ide o digitálnu platformu, ktorá musí zvládať vysokú mieru automatizácie, škálovanie v reálnom čase, pokročilé bezpečnostné politiky a integráciu digitálnych nástrojov, ktoré myslia a učia sa z praxe,“ píše Coface na svojom webe.
Analýza McKinsey naznačuje, že do roku 2030 budú dátové centrá potrebovať celosvetové investície vo výške 6,7 bilióna dolárov, aby dokázali udržať krok s dopytom po výpočtovom výkone – približne sedemdesiat percent z toho bude pochádzať z AI workloadov.
„V priebehu nasledujúcej dekády prejde toto odvetvie S-krivkou rastu dopytu s cieľom podporiť infraštruktúru, ktorá bude poháňať digitálnu revolúciu a zároveň bude naďalej poháňať cloudovú revolúciu,“ hovorí senior partner zo spoločnosti McKinsey Pankaj Sachdeva.
Nielenže existujúce dátové centrá budú musieť byť výkonnejšie, ale zároveň bude potrebné rýchlym tempom budovať aj nové. Aj preto dnes Slovak Telekom vidí niekoľko zásadných prevádzkových výziev. Ide napríklad o energetickú stabilitu, ESG stratégiu, kybernetickú bezpečnosť, prevádzkovú disciplínu a automatizáciu.
„Rastúca komplexnosť infraštruktúry zvyšuje význam štandardizovaných procesov, monitoringu v reálnom čase a automatizovaných reakcií na incidenty. Spoľahlivosť dnes stojí nielen na technológii, ale aj na kvalite procesov a ľudí,“ dodáva Sejna.
Podľa CBRE investori tlačia na ekologické štandardy. „Už to nie je len marketing. Globálni klienti vyžadujú projekty pripravené na zelenú prevádzku od prvého dňa,“ dodáva Pastier.
FOTO: PEXELS / Christina Morillo
Výzvy na najbližšie roky
Dátové centrá čaká v horizonte najbližších piatich rokov zrejme ďalší posun. Odraziť sa môže vo viacerých faktoroch. Medzi ne bude patriť hustota výkonu a umelej inteligencie, odpadové teplo či energetická nezávislosť.
„Dátové centrá budú čoraz viac zastávať úlohu prepojovacích uzlov medzi internou infraštruktúrou zákazníkov, privátnymi cloudmi a globálnymi hyperscalermi. Dôraz sa tak presúva z čistej kapacity na konektivitu, flexibilitu a schopnosť bezpečne integrovať rôzne IT prostredia,“ konštatuje Sejna.
