Čínske regulačné úrady vyzvali domáce banky, aby obmedzili nákupy amerických štátnych dlhopisov. Finančné inštitúcie, ktoré ich držia až priveľa, by mali odpredať ich časť. S odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou o tom dnes informovala agentúra Bloomberg.
Vláda v Pekingu má podľa nich obavy, že vysoká akumulácia týchto dlhopisov a cenová kolísavosť s nimi spojená môže predstavovať riziko.
Zdroje si želali zostať v anonymite, pretože hovoria o neverejných rokovaniach. Toto odporúčanie sa nevzťahuje na americké štátne dlhopisy, ktoré sú v držbe čínskych štátnych inštitúcií.
Usmernenia, ktoré boli v posledných týždňoch ústne oznámené zástupcom niektorých najväčších bánk v krajine, odrážajú rastúcu obozretnosť úradníkov z toho, že rozsiahle objemy amerického štátneho dlhu môžu banky vystaviť prudkým výkyvom, uviedli zdroje. Tieto obavy sa zhodujú s varovaniami vlád a správcov fondov v iných krajinách v čase, keď sa čoraz častejšie hovorí o štatúte amerického dlhu ako bezpečného prístavu a o atraktivite dolára.
Tento krok bol podľa zdrojov prezentovaný ako snaha o diverzifikáciu trhového rizika, nie ako niečo, čo by súviselo s geopolitikou alebo so zásadnou stratou dôvery v úverovú spoľahlivosť Spojených štátov. Zdroje zároveň dodali, že úradníci si nestanovili žiadny konkrétny cieľ, pokiaľ ide o rozsah a načasovanie tohto opatrenia.
Hoci medzi Pekingom a Washingtonom pretrváva napätie, vzťahy sa po vlaňajšom prímerí v obchodných sporoch stabilizovali. Čína a Spojené štáty sa nepohodol pre zavádzanie ciel, ktoré sa v jednej chvíli dostali vysoko nad sto percent, čo prakticky paralyzovalo vzájomný obchod. Odvtedy sa situácia zlepšila.
Ceny amerických štátnych dlhopisov po správe Bloombergu klesli, výnosy sa v popoludňajšom obchodovaní v Ázii mierne zvýšili naprieč splatnosťami. Dolár oproti hlavným menám nepatrne oslabol.
Americký prezident Donald Trump, ktorý minulý týždeň telefonicky hovoril s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, plánuje stretnutie oboch lídrov na aprílovom samite v Pekingu. Usmernenia čínskych regulátorov bankám vo veci amerických štátnych dlhopisov podľa zdrojov prišli ešte pred uvedeným telefonátom.
Čínska správa štátnych devízových rezerv uvádza, že čínske banky držali k vlaňajšiemu septembru dlhopisy denominované v dolároch zhruba za 298 miliárd dolárov. Nie je však jasné, koľko z toho tvorili práve americké štátne dlhopisy.
Opatrnosť zo strany čínskych úradov prichádza v čase, keď si globálni investori čoraz viac kladú otázky o fiškálnej disciplíne Washingtonu. Silnejú obavy o Trumpov záväzok voči silnému doláru a o zachovanie nezávislosti americkej centrálnej banky.
V januári jeden z analytikov Deutsche Bank varoval, že správcovia peňazí v Európe by mohli zareagovať na Trumpove hrozby o clách a navrhovanom prevzatí Grónska tým, že odpredajú časť amerických aktív. Trump koncom januára naznačil, že nedávny pokles kurzu dolára mu nevadí.
Po týchto slovách dolár klesol na najnižšiu úroveň od začiatku roka 2022. Zníženie úrokových sadzieb a obavy z rastúcich fiškálnych rizík tiež zohrali svoju úlohu.
Americký minister financií Scott Bessent minulý týždeň uviedol, že „napriek obvyklému naratívu“ trh s americkými štátnymi dlhopismi vlani zaznamenal najlepšie výsledky od roku 2020. Americké ministerstvo financií na aukciách týchto cenných papierov zaznamenalo rekordný dopyt zo zahraničia.
Po krátkom prepade v dôsledku Trumpovho oznámenia o clách v apríli minulého roka americké štátne dlhopisy prekonali väčšinu svojich konkurentov na vyspelých trhoch. Keď začal Fed so znižovaním úrokových sadzieb, výnosy pozvoľna klesli.
Aj keď niektorí investori hovorili o „tichom odchode“ alebo o “ predaji Ameriky“, na trhu je len málo známok paniky preto, že by cudzinci vo veľkom predávali americké štátne dlhopisy alebo pre masívnu stratu dôvery v tieto cenné papiere, tradične považované za bezpečné aktívum. Napríklad ukazovateľ kolísavosti cien amerických štátnych dlhopisov klesol najnižšie za posledných päť rokov.
Cudzinci na konci vlaňajšieho novembra držali americké štátne dlhopisy v rekordnom objeme 9,4 bilióna dolárov, čo bol medziročný nárast o viac ako 500 miliárd dolárov, ukazujú najnovšie oficiálne údaje.
Objem amerických štátnych dlhopisov v držbe čínskych štátnych inštitúcií i súkromných firiem však za posledných desať rokov sústavne klesá. Čína bývala najväčším veriteľom Spojených štátov na svete, v roku 2019 sa však na prvé miesto dostalo Japonsko a vlani sa pred Čínu dostala aj Británia, takže Čína je teraz až tretia.
Najviac amerických štátnych dlhopisov držala Čína v roku 2013. Do vlaňajšieho novembra sa ich objem znížil skoro o polovicu na 683 miliárd dolárov, bol tak najnižší od roku 2008.
Niektorí analytici uvádzajú, že skutočný pokles môže byť menší, pretože Peking mohol časť objemu presunúť na depozitné účty v Európe. Belgicko – ktoré podľa analytikov spravuje aj čínske depozitné účty – od konca roka 2017 zväčšilo objem amerických štátnych dlhopisov vo svojej držbe štvornásobne, a to na 481 miliárd dolárov.
