Elektromobily sa v Európe stávajú normou. Na Slovensku zatiaľ nie.
Batériové elektromobily sa v roku 2025 stali treťou najobľúbenejšou voľbou pre kupujúcich. Dosiahli takmer 18 percent registrácií nových áut v Európskej únii. Je to však iba zlomok všetkých osobných áut na európskych cestách.
Podľa Európskeho združenia výrobcov vozidiel má trh pred sebou stále dlhú cestu, ktorú je potrebné prejsť, aby dosiahol stav rozšírenej bezemisnej mobility. Údaje podľa združenia zároveň zdôrazňujú dôležitý aspekt. Výmena starších vozidiel za novšie, čistejšie modely môže trvať roky, ba desaťročia.
„Staršie autá zvyčajne používajú menej efektívne technológie, čo vedie k vyšším emisiám a väčšiemu znečisteniu v porovnaní s novšími modelmi. Podčiarkuje to dôležitosť urýchlenia tempa výmeny týchto vozidiel za tie najzelenšie, najčistejšie a najbezpečnejšie modely,“ píše vo svojej výročnej správe európske združenie.
Slovensko podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) eviduje zaujímavý paradox. Kým v priemysle patríme medzi krajiny, ktoré transformáciu k výrobe elektromobilov pomerne dobre zvládajú, domáci trh s automobilmi za vyspelými ekonomikami výrazne zaostáva.
„V podiele registrácií batériových elektromobilov zo všetkých osobných vozidiel sme v roku 2025 boli opätovne na predposlednom mieste, za nami bolo iba Chorvátsko,“ povedal Patrik Križanský, riaditeľ SEVA a viceprezident E-Mobility Europe.
Na Slovensku ku koncu roka 2025 jazdilo takmer 25-tisíc čisto elektrických vozidiel. O niečo viac ich bolo, ak sa do tohto čísla započítajú aj elektrické dodávky, nákladné vozidlá a autobusy. Tak či tak je to menej, než dosahuje počet nových registrácií vozidiel len za jeden rok.
Pozitívnym signálom bolo, že podiel osobných elektrických áut na všetkých nových registráciách v roku 2025 prvýkrát prekročil päť percent. Je to hranica, pri ktorej sa technológia začína presadzovať aj cez „viditeľnosť v premávke“ a skúsenosti medzi ľuďmi.
„Zároveň však Slovensko zostáva pod hranicou päť percent pri podiele registrácií nových elektrických vozidiel,“ dodáva Križanský. Dôvodov, prečo je to tak, je podľa odborníkov, s ktorými sa Forbes rozprával, viacero. Jedným z nich je cena.
„Priemerná cena elektromobilov je stále vyššia, aj keď sa už rozdiely značne zmenšili. Dôležité je, že zlacňujú batérie do elektromobilov a zároveň sa zvyšuje efektivita výroby. Po roku 2029 by už elektrické autá mohli mať podobnú cenu ako autá so spaľovacím motorom,“ vraví Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.
Bežný Slovák si podľa Križanského kupuje skôr menšie alebo stredné kategórie vozidiel. Je preto veľmi citlivý na ich cenovku. Aj preto je z pohľadu celkového trhu osobných vozidiel na Slovensku vysoký podiel individuálnych dovozov použitých vozidiel zo západnej Európy.
Podiel individuálne dovezených vozidiel (nových aj jazdených spolu) dosiahol podľa Zväzu automobilového priemyslu vlani na Slovensku takmer 40 percent na všetkých registráciách – necelých 62-tisíc z celkových takmer 155-tisíc vozidiel.
Za primárny dôvod nerozbehnutia sa trhu s elektromobilmi však SEVA považuje absolútne chýbajúcu stabilnú a predvídateľnú štátnu podporu. „Nevyužívame na to ani možnosti z rôznych európskych zdrojov, ako je Plán obnovy či Modernizačný fond, ako to urobili mnohé členské krajiny Európskej únie vrátane našich susedov z Česka či Poľska,“ konštatuje Križanský.
Nemecko podporuje e-autá od roku 2016, Slovensko mlčí
Nákup elektrických vozidiel Nemecko prvýkrát podporilo už v júli 2016. Vtedy zaviedlo program finančnej podpory na nákup elektromobilov.
Čisto elektrické vozidlá mohli získať dotáciu 4-tisíc eur, plug-in hybridy 3-tisíc eur. Polovicu nákladov hradila federálna vláda, druhú výrobcovia. Cieľom bolo podporiť prechod k udržateľnejšej doprave.
Neskôr došlo k viacerým úpravám pomoci, no za roky 2016 až do konca roka 2023, keď dotácie skončili, Nemecko podporilo nákup približne 2,1 milióna elektromobilov sumou 10 miliárd eur.
„Začiatkom júna 2025 zostavila nová spolková vláda daňový balíček, ktorého cieľom je povzbudiť firmy k vyšším investíciám do strojov či výskumu. Jeho súčasťou je okrem iného aj podpora elektromobility prostredníctvom osobitných daňových zvýhodnení pre elektromobily,“ píše sa v analýze Českej spořitelny.
Podporu v oblasti elektromobility majú aj ďalšie krajiny. Napríklad Taliansko ponúka Ekobonus od 6-tisíc do 11-tisíc eur, Španielsko má plán s podporou od 4 500 do 7-tisíc eur.
„Zaujímavou myšlienkou je aj podpora nákupu elektromobilov vyrábaných v rámci EÚ, s ktorou v poslednom období prichádzajú kľúčoví hráči priemyslu,“ hovorí Ivo Cupák, direktor na oddelení auditu PwC Slovensko.
Na druhej strane, vláda na Slovensku o podpore elektromobility mlčí. Ministerstvo hospodárstva, ktoré v minulosti administrovalo podporu na nákup elektromobilov, na otázky Forbesu neodpovedalo. Biznis by však podporu elektromobility uvítal.
„Veríme, že vláda zváži zmenu konsolidačného opatrenia na možnosť 100 percentného odpočtu DPH aspoň pre elektromobily. Ich prevádzka je ekologická, náklady na údržbu a energiu sú výrazne nižšie a firmy tak investujú do technológií, ktoré priamo podporujú udržateľnú mobilitu,“ povedal Marek Neuwirth, brand manažér Porsche Slovakia.
Ide o opatrenie, ktoré schválila vláda na jeseň 2025. V rámci konsolidačných opatrení znížila možnosť odpočtu DPH pri firemných zo 100 percent na polovicu, ak podnikateľ svoje auto použije na súkromné účely. Opatrenie platí od januára 2026.
FOTO: PEXELS / Craig Adderley
Foto: Pexels
Na poslednom mieste – so Saudskou Arábiou
Zaostávanie Slovenska v oblasti elektromobility ukazuje aj správa eReadiness Report 2025, v ktorej spoločnosť PwC skúmala postoje k elektrickým vozidlám v 28 krajinách sveta, Slovensko sa v rebríčku pripravenosti delí o poslednú priečku so Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi.
PwC hodnotí pripravenosť krajín na e-mobilitu pomocou eReadiness Indexu, ktorý zahŕňa parametre ako štátna pomoc, infraštruktúra, ponuka elektromobilov. Na opačnej strane rebríčka sú Nórsko, Singapur a Holandsko.
„Podľa našich zistení zo správy eReadiness Report 2025 sa medzi hlavné prekážky, ktoré odrádzajú potenciálnych vlastníkov elektromobilov od kúpy, radia doba nabíjania, životnosť batérie, náklady na údržbu a dojazd,“ dodáva Cupák.
Z ekonomického hľadiska zohráva kľúčovú úlohu štátna pomoc vo forme daňových stimulov alebo priamych dotácií pri kúpe elektromobilov, prípadne šrotovného. To Slovensko malo počas veľkej hospodárskej krízy, ktorá začala v roku 2008.
„Rovnako je dôležité zaviesť finančné stimuly na povzbudenie podnikov k prijatiu elektromobilov a investovaniu do nabíjacej infraštruktúry,“ vraví Cupák. Skvelým príkladom sú podľa neho škandinávske krajiny, ktoré sa sústredili na rozvoj infraštruktúry, čo im umožnilo rýchlejšie prejsť na elektromobilitu.
FOTO: FORBES / FLOURISH
Podiel AC a DC nabíjačiek v EÚ k máju 2025 (v %)
Aké autá sa na Slovensku kupujú
Na Slovensku za rok 2025 prvé dve miesta v predaji elektromobilov udržali Model 3 a Model Y od Tesly. Za nimi nasledovali Elroq a Enyaq od Škody, upozornil nedávno Denník N.
„Tesly sa na Slovensko dovážajú väčšinou ako jazdené vozidlá, kým elektrické autá značky Škoda sa predávajú prevažne nové,“ informoval Denník N.
Modelov 3 od Tesly sa zaregistrovalo viac ako 1 100 kusov, Modelu Y 867 kusov. Škody Elroq bolo necelých 800 kusov.
Najlacnejší nový Tesla Model 3 stojí približne 38-tisíc eur, väčší Model Y od 41-tisíc. Jazdené Tesly sú ešte dostupnejšie – Model 3 z roku 2021 sa dá kúpiť aj okolo 24-tisíc eur a v autobazároch sú ich desiatky.
Autorizovaný predajca Škoda Auto Slovensko ponúka Elroq v zľave od 31,5-tisíc eur a väčšie SUV Enyaq od necelých 41-tisíc eur. Predajca pre Denník N tvrdil, že medziročne im vzrástli predaje elektromobilov štvornásobne.
Vyše 500 kusov sa za rok 2025 zaregistrovalo aj Škody Enyaq aj Audi e-tron. Ďalšie priečky obsadili elektrické modely Volkswagenu – SUV ID.4 s akciovou cenovkou od 38-tisíc eur, menší ID.3 od 31-tisíc a luxusnejšia limuzína ID.7, ktorá štartuje so zľavou na 51 tisícoch.
FOTO: UNSPLASH / Makara Heng
Ilustračné foto: Pexels
Čo systému pomôže
Celý ekosystém môžu podľa spoločnosti PwC pozitívne ovplyvniť politici vytváraním verejných politík, ktoré podporia dostupnosť rýchlo nabíjacej infraštruktúry. Je potrebné zamerať sa na rozširovanie nabíjacích staníc v husto zastavaných mestských oblastiach s cieľom zlepšiť dostupnosť.
„Medzi tradičné obavy patrí strach, že nebude kde nabíjať. Slovensko je na elektromobilitu pripravené horšie ako Česká republika. Je tu menej nabíjacích staníc, adopcia e-vozidiel je nižšia,“ konštatuje Tomčiak.
Riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu hovorí, že z pohľadu absolútnych čísel je verejná sieť na Slovensku kvalitná a pripravená na rýchlejší rast vozidiel – takmer 3 100 verejných bodov, takmer 1 200 lokalít a inštalovaný výkon 201 megawattov ku koncu roka 2025.
Kvalitatívne je dôležitý posun k vysokým výkonom v nabíjaní. „Dôležitým impulzom pre väčšiu dôveru bude aj výstavba vyše 30 ultrarýchlych nabíjacích hubov na diaľniciach, ktorá by sa mala dokončiť v prvom polroku tohto roka,“ hovorí Križanský.
Z pohľadu celkovej spotreby elektriny je podľa SEVA doterajší, ale aj budúci očakávaný rozvoj elektromobility na Slovensku bez problémov zvládnuteľný. Asociácia odhaduje, že 150-tisíc osobných elektrických vozidiel v roku 2030 bude predstavovať ročnú spotrebu elektriny mierne nad 0,3 terawatthodín, čo je pri celkovej spotrebe približne 27 teratwatthodín podľa združenia poľahky manažovateľné.
„Najväčšie výzvy sú však lokálne: kapacity v distribučných sieťach, pripájanie výkonných lokalít, riadenie špičiek a pravidlá, ktoré majú umožniť ekonomickú prevádzku infraštruktúry v období, keď je utilizácia ešte nízka,“ povedal Križanský.