Nový terminál na skvapalnený plyn na Dunaji plánoval investor postaviť neďaleko Prístavného mosta. Nakoniec sa energetický projekt za 40 miliónov nebude realizovať vôbec.
Loď plaviaca sa po Dunaji zastaví v Bratislave, z terminálu na skvapalnený plyn (LNG) načerpá palivo na cestu a pokračuje ďalej. Cieľom nového projektu bolo, aby mohli riečne nákladné lode tankovať skvapalnený plyn na dopravnej tepne Rýn – Mohan – Dunaj. V súčasnosti v okolí Bratislavy chýba čerpacia stanica pre lode.
Takto mal v skratke vyzerať nový projekt terminálu na LNG, ktorý investor plánoval vybudovať v Bratislave. Terminál mal byť umiestnený v bratislavskom prístave na polostrove prístavného bazéna Pálenisko.
Kým inde vo svete slúžia primárne na znižovanie prílišnej závislosti od jedného dodávateľa, na Slovensku sme s nimi chceli nájsť uplatnenie v doprave. Najnovšie však projekt bratislavského LNG terminálu stopli.
Projekt LNG terminálu mal už niekoľko fáz príprav za sebou a získal dokonca kladné stanovisko posudzovania vplyvov na životné prostredia (EIA). Spustenie prevádzky bolo naplánované na rok 2027.
EIA
Počítalo sa s tým, že po dokončení bude terminál pokrývať zvyšujúci sa dopyt lodnej dopravy po LNG. Navyše sa rátalo aj s tým, že projekt bude financovaný z európskych peňazí. Ako sa však najnovšie ukazuje, ani jeden predpoklad sa nenaplnil a s realizáciou projektu sa nezačne.
Investorom nového LNG terminálu je štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy patriaca pod rezort dopravy. Podľa vyjadrenia štátnej akciovky sa projekt nebude realizovať najmä z dôvodov finančnej a strategickej povahy. Informáciu o zastavení projektu priniesla ako prvá organizácia Greenpeace Slovensko, ktorá ju získala od štátnej spoločnosti Verejné prístavy na základe infozákona.
Projekt totiž nezískal peniaze na financovanie v rámci takzvanej výzvy AFIF, ktorá podporuje infraštruktúrne projekty alternatívnych palív v doprave. Hodnotitelia sa rozhodli podporiť iné európske projekty, ktoré boli zamerané skôr na elektrinu a vodík.
EIA
Navyše sa nepotvrdilo, že takýto LNG terminál na Dunaji bude mať dostatočný dopyt. „Počet plavidiel využívajúcich LNG v tomto segmente je nízky a neexistujú dostatočné prevádzkové údaje ani záväzné prognózy, ktoré by preukazovali potrebu samotného LNG terminálu v predmetnej lokalite,“ potvrdila v odpovedi pre organizáciu Greenpeace štátna akciovka.
Projekt vzbudil vášne
Projekt LNG terminálu si našiel prívržencov aj odporcov. Kým jedna skupina o ňom hovorila ako o kľúčovom pre budúcnosť lodnej dopravy na Dunaji, druhá pred ním vystríhala pre jeho negatívny vplyv na životné prostredie.
Zástancovia projektu argumentovali dekarbonizáciou dopravy. V súčasnosti nákladné lode poháňa lodná nafta a cieľom zmien v energetike je aj dekarbonizovať dopravu a nahradiť ropné produkty skvapalneným plynom. Zemný plyn je totiž ekologickejším palivom ako lodná nafta. Podľa týchto argumentov má význam používať LNG v lodnej doprave aj ako prechodné palivo, kým sa neuplatní napríklad vodík alebo iný druh paliva.
Proti výstavbe projektu sa postavila napríklad organizácia Greenpeace. Argumentovalai tým, že výmena jedného fosílneho paliva za iné sa nemôže považovať za krok k dekarbonizácii a nahrádzanie „špinavších“ fosílnych palív práve skvapalneným plynom nie je efektívnou stratégiou znižovania emisií.
LNG trpaslík
Dôležitý je aj stredoeurópsky kontext v segmente LNG terminálov. Tie sa začali vo veľkom budovať hlavne v Nemecku po začatí energetickej krízy. Nemecko v reakcii na krízu začalo s masívnou vlnou výstavby, pričom sa zameriava na dve hlavné lokality: pobrežie Severného a Baltského mora. Cieľom je diverzifikovať dodávky plynu a rovnako aj prepravné trasy.
Plánovaný bratislavský LNG terminál bol v porovnaní s týmito projektmi len malý trpaslík. Okrem toho mal aj iný účel, konkrétne mal slúžiť ako palivo pre lodnú dopravu. Jeho cieľom nebolo zvyšovať energetickú bezpečnosť Slovenska a nebol ani určený pre domácnosti či firmy na Slovensku.
