Nový poplatok z ťažby základných stavebných materiálov, napríklad kameniva, zvýši ceny cementu a betónu, čo sa môže premietnuť do rozpočtov developerských projektov aj verejných stavieb, ako je výstavba diaľnic či modernizácia železníc.
V Bratislave postavili napríklad rezidenčnú štvrť Bory s novou nemocnicou, štvrť s bytmi Sky Park, ktorú projektovalo architektonické štúdio Zaha Hadid, v Košiciach zas vznikla lokalita Nová Terasa.
Reč je o developerskej spoločnosti Penta Real Estate. Jej tržby za rok 2024 podľa analytickej spoločnosti Finstat dosiahli takmer 12 miliónov eur pri zisku vyše pol milióna eur.
Od nového roka náklady developerov a stavebných firiem na projekty stúpnu. Budú za tým viaceré faktory, medzi nimi vyššia inflácia, drahšia pracovná sila, vyššie ceny za dopravu, ale aj nová daň, ktorá bude mať vplyv na ceny cementu a zrejme aj na celý sektor stavebníctva vrátane developerských spoločností.
„Zavedenie nových úhrad viazaných na primárne stavebné suroviny vnímame ako ďalší systémový vstup do nákladovej štruktúry stavebných projektov,“ povedala pre Forbes Adriana Tomajková, hovorkyňa skupiny Penta Real Estate.
Nejde o jediného developera, ktorého sa nové poplatky môžu dotknúť. Veľkými developerskými hráčmi na Slovensku sú aj Cresco, Lucron Group či J&T Real Estate. V krajine sa však budujú veľké infraštruktúrne projekty, ako diaľnice, nemocnice či železničné koridory, na ktoré môže mať poplatok rovnaký vplyv.
Píše sa jeseň 2025. Minister financií Ladislav Kamenický predstavuje už tretí konsolidačný balík na rok 2026, v ktorom oznamuje aj nové opatrenie – úhradu z primárnych materiálov v rámci novej de facto dane za ťažbu kameniva vrátane vápenca a ílu štát stanovil na sumu 1,35 eura za tonu.
Hoci na prvý pohľad ide o nízku sumu, do štátneho rozpočtu by mala priniesť 24 miliónov eur. „Tento poplatok sa priamo premietne do cien základných stavebných materiálov,“ citovala agentúra SITA Pavla Kováčika, prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska bez toho, aby spresnil konkrétnu výšku.
Nový poplatok bude mať vplyv primárne na ceny betónu, keďže cement je kľúčový na jeho výrobu. Použitie betónu je široké, od rekonštrukcie železničných tratí cez stavby mostov, diaľnic, priemyselných projektov po obytné budovy.
„Prípadný vplyv tohto konsolidačného opatrenia bude projektovo diferencovaný a bude závisieť od typológie stavby, konštrukčného riešenia aj fázy realizácie. V súhrne sa pohybujeme v nízkych jednotkách percent z celkových stavebných nákladov,“ hovorí Tomajková, hovorkyňa developera.
Ceny za betón a cement podľa skupiny Penta Real Estate predstavujú len časť nákladov z celkového rozpočtu. Developer upokojuje, že nepôjde o dramatický nárast na úrovni celého projektu. Pre Pentu to bude znamenať najmä zvýšený tlak na rozpočet pri projekte s vyšším podielom betónových konštrukcií a infraštruktúry.
„Nepôjde o faktor, ktorý by zásadne menil investičné rozhodnutia spoločnosti,“ dodala Tomajková.
Foto: archív Penta Real Estate
Vyššie mzdy
Nový poplatok prišiel v čase, keď celý stavebný sektor vrátane podnikateľského prostredia čelí ďalším zvýšeným nákladom. Od nového roka vzrástli o jeden percentuálny bod zdravotné odvody, stúpla progresivita zdaňovania fyzických osôb a zrušili sa niektoré dni pracovného pokoja.
Navyše od januára 2026 minimálna mzda stúpla na 915 eur, čo automaticky zvýšilo príplatky za prácu počas víkendov a sviatkov.
„Mzdové náklady (za posledné roky, pozn. red.) rástli rýchlejšie než produktivita, pričom viaceré profesie zdraželi výrazným tempom,“ povedal Rastislav Valovič, CEO Alto Real Estate.
Zároveň upozornil, že v kombinácii s náročnejšou projekciou, teda aj dlhšou a drahšou, a so stále dlhými povoľovacími procesmi a rastúcimi prevádzkovými nákladmi, celková cena výstavby za posledných desať rokov citeľne narástla.
„Často až o viac ako dvojnásobok pôvodných úrovní,“ dodal Valovič.
FOTO: UNPLASH
Upravené environmentálne pravidlá
Zvýšiť cenu betónu a cementu môžu aj ďalšie faktory, napríklad upravené pravidlá týkajúce sa životného prostredia. Od nového roka sa začne postupné rušenie emisných povoleniek a zníži sa aj základná hodnota oxidu uhličitého. Podniky, ktoré vypúšťajú oxid uhličitý do ovzdušia, si od januára 2026 nakúpia viac emisných povoleniek na rovnaký objem výroby ako v minulosti.
„Pri cene uhlíka 76 eur za tonu to znamená zvýšenie nákladov o 2,60 až 5,30 eura na tonu, v prípade emisných povoleniek približne o jedno euro na tonu,“ napísal vo svojom stanovisku Zväz stavebných podnikateľov Slovenska.
Produkcia cementu je environmentálne a energeticky veľmi náročná a spojená s vysokými environmentálnymi nákladmi. Vysoké ceny energií na trhoch predstavujú preto pre producentov cementu ďalšiu výzvu. Napríklad elektrina aj plyn v prvom polroku 2025 boli na Slovensku drahšie ako v priemere cien v krajinách Európskej únie.
Do celkových cien bude vstupovať aj inflácia. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska preto odhaduje, že cena jednej tony cementu by sa súhrnne mohla zvýšiť takmer o 11 eur, v niektorých prípadoch dokonca až o 14 eur. Cena tony kameniva vzrastie o 1,35 eura.
Zdražovanie cementu a kameniva sa následne prejaví aj v cenách betónových zmesí. Očakáva sa nárast približne o päť eur za kubický meter, čo predstavuje zvýšenie o viac ako osem percent. Ide o významný zásah do stavebných nákladov, keďže betón podľa Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska tvorí približne šesť až dvadsať percent celkových nákladov stavby.
ILUSTRAČNÉ FOTO: PIXABAY
Ceny rastú dlhodobo
Nové opatrenia budú len jedným z dôvodov možného rastu stavebných materiálov. Ako upozorňuje CEO spoločnosti Alto Real Estate Rastislav Valovič, dnešná výstavba je dlhodobo vystavená súbehu viacerých kontinuálnych faktorov, ktoré zásadne zvyšujú jej nákladovosť.
„Za poslednú dekádu pozorujeme posun stavebných nákladov aj o desiatky až stovky percent. Nejde len o ceny priamych vstupov, ako je cement, betón, hliník a podobne,“ konštatuje.
Významnú rolu podľa neho zohrávajú zásahy do daňovo‑odvodového zaťaženia, rast miezd v prostredí vysokej inflácie či kolísanie cien energií, ktoré zasahuje výrobu materiálov aj realizáciu samotných stavieb.
Napríklad od roku 2025 platia firmy transakčnú daň, zvýšila sa základná sadzba dane z pridanej hodnoty. Do koncových cien materiálov však budú vstupovať aj ďalšie makroekonomické faktory.
Ide napríklad o infláciu, ktorej rast Európska komisia odhaduje pre Slovensko na rok 2026 na viac ako štyri percentá. Národná banka Slovenska je mierne optimistickejšia. Rast inflácie prognózuje nad tromi percentami.
