Slovenskí stredoškoláci a absolventi chcú uspieť, byť slobodní a zanechať za sebou stopu. Väčšina z nich verí, že si nájde prácu, no zároveň otvorene hovoria, že škola ich na realitu trhu práce a kariérne rozhodnutia pripravuje len čiastočne. Prieskum medzi tisíckou stredoškolákov tak ukazuje nielen miesto, kde vzniká ekonomická strata, ale aj obrovskú príležitosť pre firmy a štát.
Keď sa hovorí o konkurencieschopnosti, diskusia sa často točí okolo inovácií, produktivity či nedostatku talentu. Talent však nevzniká v personálnych oddeleniach. Formuje sa v školách, komunitách a počas prvých pracovných skúseností.
Keď školy nestačia
Exploračná štúdia agentúry 2muse medzi študentmi a absolventmi programov vzdelávacej organizácie Junior Achievement (JA) Slovensko ukazuje tri kľúčové fakty: mladí ľudia majú ambície, vysokú digitálnu sebaistotu a pomerne silnú finančnú gramotnosť, no zároveň nedostatok praktickej prípravy a kvalitného kariérneho poradenstva.
Zdroj: Junior Achievement Slovensko
Nehovoríme pritom o „mäkkej“ téme. V hre je tvrdá ekonomika – nevyužitý potenciál, zlé kariérne rozhodnutia, odchody talentov do zahraničia, slabšia adaptácia absolventov a vyššie náklady firiem na zaškolenie. Súčasne ide o priestor, kde sa relatívne rýchlo dajú dosiahnuť merateľné ciele, ak sa podarí prepojiť školy, firmy a verejný sektor.
Nehľadajú len prácu, ale zmysluplný život
Obraz mladej generácie je oveľa menej cynický, než sa často prezentuje. Štvrtina respondentov považuje za najdôležitejšie niečo dosiahnuť a zanechať po sebe stopu, ďalší kladú dôraz na slobodu a autenticitu.
V hodnotovom rebríčku dominuje rodina, ktorá sa objavuje medzi tromi najvyššími hodnotami u 58 percent opýtaných. Nasleduje zdravie a až potom cestovanie či budúca kariéra. Pre zamestnávateľa je to dôležitý signál: mladí ľudia nehľadajú iba pracovnú pozíciu, ale život, ktorý dáva zmysel a je dlhodobo udržateľný.
Štvrtina mladých považuje za najdôležitejšie zanechať po sebe stopu, ďalší kladú dôraz na slobodu a autenticitu.
Generácia, ktorá chce uspieť
Zaujímavý paradox sa ukazuje pri hodnotení škôl. Väčšina študentov označuje svoju strednú školu za dobrú až výbornú, no pri konkrétnych otázkach o obsahu výučby sa objavuje jasný odkaz: chýba viac praxe. Až 87 percent respondentov súhlasí, že školy by mali ponúkať viac možností na získanie praktických skúseností, a 82 percent vníma, že škola uprednostňuje teóriu pred praxou.
Zdroj: Junior Achievement Slovensko
Analýza faktorov spokojnosti zároveň ukazuje, že popri kvalite výučby a učiteľov má zásadný vplyv aj to, ako ich škola pripravuje na ďalšiu kariéru – a práve tu mladí cítia najväčšie rezervy. Ak má krajina znižovať nerovnosti v šanciach a zvyšovať zamestnateľnosť, nestačí upravovať učebné plány. Potrebné sú systémové mosty medzi školou a trhom práce, ktoré mladým umožnia získať reálnu skúsenosť ešte pred vstupom do prvého zamestnania.
Kariérne poradenstvo ako najväčší návrat investície
Najväčšia medzera sa ukazuje v oblasti kariérneho poradenstva. Keď respondenti hodnotili jednotlivé oblasti vzdelávania podľa dôležitosti a spokojnosti, práve zručnosti uplatnenia sa na trhu práce a kariérna výchova vyšli ako témy s najväčším potenciálom zlepšenia. V kontexte toho, že tri štvrtiny stredoškolákov plánujú pokračovať na vysokej škole, no mnohí nemajú jasno ani v tom, či chcú zostať na Slovensku, ide o strategickú otázku pre celú krajinu.
Pre firmy je pritom práve toto jedna z „najlacnejších“ investícií. Kvalitné kariérne vedenie a skoré pracovné skúsenosti znižujú fluktuáciu, skracujú adaptačné obdobie a zvyšujú pravdepodobnosť, že si mladý človek vyberie odbor, v ktorom aj dlhodobo zostane.
„Mladí ľudia nám v prieskume neposielali sťažnosti, ale veľmi presný návod. Vedia pomenovať, čo im chýba, aby sa mohli zodpovedne rozhodovať o štúdiu, práci aj o tom, či na Slovensku zostať. Ak ich dnes necháme robiť tieto rozhodnutia naslepo, zaplatíme za to ako krajina aj ako firmy o pár rokov neskôr,“ hovorí Marta Slováková, riaditeľka Junior Achievement Slovensko.
Kto je Marta Slováková?
Marta Slováková je riaditeľkou neziskovej vzdelávacej organizácie Junior Achievement Slovensko, ktorá pomáha mladým ľuďom získať praktické zručnosti potrebné pre pracovný život a podnikanie. Vo svojej práci sa dlhodobo venuje prepájaniu vzdelávania, biznisu a spoločenského dosahu. Otvára témy kariérnej orientácie, podnikavosti, finančnej gramotnosti a budúcnosti mladých ľudí na Slovensku.
Optimizmus s dávkou neistoty
Napriek kritickým pohľadom na školský systém zostávajú mladí prekvapivo optimistickí. Až 89 percent verí, že si nájde uplatnenie v pracovnom živote, hoci dve tretiny študentov sa obávajú, že pracovný život bude náročný. Podnikať chce 61 percent respondentov a viac než 50 percent má pocit, že má dostatočné pracovné zručnosti.
Zdroj: Junior Achievement Slovensko
„Z pohľadu firiem je toto veľmi dôležitý signál. Mladí neprichádzajú na trh práce rezignovaní, ale s ambíciou aj s neistotou. Rozdiel medzi úspešným absolventom a strateným talentom často nerobí schopnosť, ale prvá skúsenosť a človek, ktorý mu pomôže zorientovať sa,“ dodáva Marta Slováková.
Kvalitatívne odpovede navyše ukazujú, že optimizmus mladých stojí na viere v seba a podpore okolia. Naopak, pesimizmus sa spája s pochybnosťami o sebe, psychickými problémami a neistotou vyvolanou globálnym dianím – od klimatickej krízy po politické konflikty. Pre firmy je to pripomienka, že wellbeing nie je len benefit navyše, ale súčasť budúcej výkonnosti pracovnej sily.
Technologicky pripravení
Výrazným prekvapením sú digitálne zručnosti a práca s umelou inteligenciou. ChatGPT pravidelne využíva 79 percent opýtaných, Canvu polovica respondentov a len 11 percent uvádza, že nepoužíva žiadny AI nástroj. Tieto technológie pritom neslúžia len na zábavu, ale najmä na písanie textov či tvorbu vizuálov.
Zdroj: Junior Achievement Slovensko
Dáta naznačujú, že 45 percent študentov zapojených do programu JA Slovensko tvorí nadpriemerne silnú skupinu finančne a digitálne gramotných mladých ľudí, ktorí dokážu efektívne pracovať s modernými nástrojmi.
Pre zamestnávateľov je to dobrá správa, ale aj výzva. Mladí ľudia prichádzajú s technológiami ruka v ruke, no školy ich často systematicky nepripravujú na morálne aspekty, kritické myslenie, bezpečnosť či praktické využitie týchto nástrojov v praxi. Práve tu môže spolupráca so súkromným sektorom spraviť najväčší posun.
Tri piliere budúcnosti
Ak chce mať Slovensko o päť až desať rokov kvalitnú pracovnú silu, potrebuje urýchlene vybudovať tri „mosty“. Prvým je systematické zapájanie mladých do praxe v reálnych firmách prostredníctvom stáží, projektových zadaní či mentoringu. Druhým je dostupné a kvalitné kariérne poradenstvo ako štandardná súčasť vzdelávania, nie nadštandard pre vybraných, a tretím mostom je rozvoj digitálnych aj AI zručností s dôrazom na kritické myslenie a zodpovedné používanie technológií.
Zdroj: Junior Achievement Slovensko
JA Slovensko dlhodobo prepája školy a firmy prostredníctvom zážitkových vzdelávacích programov zameraných na podnikavosť, finančnú gramotnosť, mäkké aj digitálne zručnosti a pripravenosť na prácu. Dáta z prieskumu pomáhajú presnejšie určiť, kde je táto spolupráca najviac potrebná. Pre firmy alebo lídrov, ktorí chcú investovať do budúcej pracovnej sily zmysluplne a merateľne, ide o príležitosť s okamžitým dosahom na školy, regióny aj budúce tímy.
Od investícií k talentu
Tento prieskum nie je správou o nespokojnosti mladých. Je o tom, čo mladí ľudia potrebujú, aby sa ich optimizmus pretavil do výkonu v ekonomike aj v spoločnosti. Ambície, chuť učiť sa a technologické nástroje už majú. To, čo im chýba, je viac praxe, kvalitné kariérne vedenie a moderné, zmysluplné vzdelávanie.
V skutočnosti je to dobrá správa. Na rozdiel od mnohých systémových problémov sa práve toto dá riešiť pomerne rýchlo, ak sa spoja školy, štát a firmy. Ak dnes investujeme do mostov medzi vzdelávaním a trhom práce, o pár rokov nebudeme musieť riešiť nedostatok talentu. Budeme ho mať doma – pripravený, sebavedomý a lojálny.
