Skrytá chyba kryptomeny môže spustiť globálny kolaps. Jej koniec je vraj súčasťou kódu.
Bitcoin v poslednom období dramaticky stráca na sile. Veľká časť investorov mu však aj naďalej ostáva verná a v symbole finančnej nezávislosti vidí obrovský potenciál. Existuje však aj skupina analytikov, ktorá varuje pred zabudovanou chybou v samotnom kóde známej kryptomeny.
Problém aktíva podľa nich nespočíva v reguláciách ani v technických útokoch zvonku. Jej hlavného nepriateľa predstavuje obyčajná aritmetika.
Bitcoin totiž funguje ako pevnosť chránená matematickými hádankami. Jej strážcami sú ťažiari, ktorí za svoju prácu dostávajú odmenu. Vo svojej najnovšej analýze však kritici upozorňujú na vážne bezpečnostné riziko. Ak sa nič nezmení, známa kryptomena vraj nevyhnutne skončí v troskách.
Portál Gold & Geopolitics na platforme Substack predstavil katastrofický scenár, ktorý držiteľov Bitcoinu dvíha zo stoličiek.
Upozorňuje na to, že Bitcoin má v sebe zakódovaný svoj vlastný koniec. Zraniteľnosť súvisí s procesom, ktorý poznáme pod názvom halving alebo polenie. Ide o vopred naplánovanú udalosť v protokole kryptomeny, ktorá každé štyri roky znižuje odmenu pre ťažiarov za overenie transakcií o 50 percent.
Autori analýzy tvrdia, že ak sa odmeny pre strážcov neustále znižujú, jedného dňa sa im jednoducho neoplatí prísť do práce. Pevnosť potom zostane prázdna a zraniteľná voči komukoľvek, kto má dostatok prostriedkov na útok.
Pasca nekonečného rastu
Zástancovia Bitcoinu často tvrdia, že klesajúce množstvo nových mincí vykompenzuje rastúca cena. Ak hodnota Bitcoinu každé štyri roky stúpne na dvojnásobok, ťažiari zarobia v dolároch rovnako.
Matematické modely však ukazujú, že tento predpoklad narazí na tvrdú realitu globálnej ekonomiky. Pri súčasných cenách by Bitcoin musel v najbližších desaťročiach dosiahnuť hodnotu miliónov dolárov za kus.
V neskoršej fáze by jeho trhová kapitalizácia musela niekoľkonásobne prevýšiť výkon celého svetového hospodárstva. Je nereálne očakávať, že jedno aktívum pohltí všetko bohatstvo planéty len preto, aby zaplatilo účty za minutú elektrinu. Exponenciálny rast ceny nemôže trvať večne, zatiaľ čo exponenciálny pokles odmien v kóde je vopred určený a nezastaviteľný.
Keďže halving neustále znižuje príjmy ťažiarov, stráže dostávajú stále menej peňazí. V určitom bode náklady na ich podplatenie klesnú pod hodnotu toho, čo strážia.
Neistý pilier transakčných poplatkov
Druhú nádej pre udržateľnosť systému predstavujú poplatky za transakcie. Keď zmizne odmena v podobe nových mincí, ťažiari majú žiť len z toho, čo zaplatia používatelia.
Tu sa však objavuje zásadný logický rozpor. Aby sieť zostala bezpečná pri súčasných nákladoch, poplatok za jeden prevod by musel vystreliť do výšky desiatok až stoviek dolárov.
História ukazuje, že pri každom prudkom zvýšení poplatkov bežní ľudia sieť opúšťajú. Bitcoin sa tak stáva nepoužiteľným pre každodenný styk. Navyše veľká časť mincí dnes leží nehybne vo veľkých fondoch typu ETF.
Tieto mince negenerujú žiadne poplatky, pretože sa po sieti nepohybujú. Systém vyžaduje astronomické poplatky od čoraz menšieho počtu aktívnych používateľov, čo pripomína ekonomickú špirálu smrti.
Klamstvo o výpočtovom výkone
V médiách sa často objavujú aj správy o rekordnom výkone siete. Tento údaj sa nazýva hashrate. Mnohí ho považujú za definitívny dôkaz bezpečnosti.
Podľa analýzy je toto číslo v skutočnosti zavádzajúce. Bezpečnosť totiž nezávisí od počtu operácií za sekundu, ale od nákladov na ich vykonanie.
Vďaka technologickému pokroku sú nové stroje na ťažbu oveľa efektívnejšie. To znamená, že sieť môže vykonávať viac výpočtov za menej peňazí.
Ak náklady na ťažbu klesajú rýchlejšie ako cena Bitcoinu, celková bezpečnosť siete paradoxne klesá, hoci výkon rastie. Pre útočníka, napríklad nepriateľský štát, sa stáva útok lacnejším v pomere k hodnote, ktorú môže zničiť alebo ukradnúť.
Rozpočet na bezpečnosť ako percento trhovej kapitalizácie sa rúca. Sieť sa stáva exponenciálne lacnejšou na útok v porovnaní s jej hodnotou.
Ťažba kryptomien je energeticky náročný proces.
Zdroj: Gemini.
Geopolitické hrozby
Ovládnutie viac ako polovice siete umožňuje útočníkovi prepísať históriu transakcií. Ide o takzvaný 51-percentný útok. Pri súčasnom nastavení by stačilo niekoľko miliárd dolárov v hardvéri a elektrine na ochromenie celého trhu v hodnote biliónov.
Pre bohaté štáty alebo veľkých špekulantov ide o prijateľnú sumu. Útočník môže otvoriť obrovské stávky na pokles ceny a následne spustiť útok.
Zisk z takéhoto kroku by mnohonásobne prevýšil investíciu do ofenzívy. Bitcoin sa v tomto štádiu mení z bezpečného prístavu na geopolitické riziko. Štáty, ktoré kontrolujú výrobu čipov alebo lacnú energiu, majú v rukách vypínač pre celý tento digitálny ekosystém.
Zamrznutá sieť v momente paniky
Bitcoin dokáže spracovať v priemere len sedem transakcií za sekundu. To je v globálnom meradle zanedbateľné množstvo. Ak nastane masová panika a milióny držiteľov sa rozhodnú svoje mince naraz predať, sieť sa okamžite upchá.
Na potvrdenie prevodu by sa muselo čakať týždne alebo mesiace. Mnohí ľudia by zostali uväznení vo vnútri padajúceho systému bez možnosti úniku.
Algoritmus Bitcoinu nedokáže rýchlo reagovať na odchod ťažiarov. Ak veľká časť z nich vypne stroje kvôli nerentabilite, sieť sa ešte viac spomalí.
Pád cien vyvoláva odchody ťažiarov, tým sa sieť spomaľuje a zväčšuje sa počet nevybavených objednávok. To opäť zvýši paniku, čo vedie k ešte väčšiemu prepadu cien. Zníženie ceny vyvolá ďalšiu vlnu odchodu ťažiarov. A roztáča sa nebezpečná špirála.
Podľa analytikov nejde o špekuláciu. Takto funguje algoritmus Bitcoinu. Všetko je v kóde a samotný proces je overiteľný. Keď ťažiari odídu počas krízy, sieť nielenže stráca bezpečnosť, stráca aj kapacitu. To krízu ešte prehlbuje. Reťazový efekt môže viesť k úplnému zastaveniu jej funkčnosti.
Bitcoin na uvedenú situáciu nemá žiadne ističe či núdzový protokol. Žiadny spôsob, ako urýchliť úpravu. Jediným riešením je núdzový hard fork.
Hard fork
Radikálna, spätne nekompatibilná aktualizácia blockchainového protokolu, ktorá rozdeľuje sieť na dve samostatné vetvy. Pôvodný blockchain pokračuje vlastnou cestou, zatiaľ čo nová verzia sa začne vyvíjať oddelene. Staré pravidlá prestávajú platiť, uzly musia aktualizovať softvér, aby mohli pokračovať v novej verzii. Tie, ktoré nepodstúpia aktualizáciu, už nebudú schopné spracovávať transakcie podľa nových pravidiel. Hard fork často vedie k vzniku novej kryptomeny z dôvodu nezhôd v komunite alebo potreby zmeny.
Podobný scenár by si však vyžadoval koordináciu medzi tisíckami nezávislých operátorov počas krízy. To analytici, vzhľadom na štruktúru riadenia Bitcoinu, považujú za nemožné.
Podľa predstaveného scenára Bitcoin dosiahne krízový bod už v najbližších 10 rokoch. Analytici očakávajú, že svoju úlohu zohrá aj panika. Tá môže príchod negatívneho scenára urýchliť a jej absencia naopak spomaliť. Trajektória je však jasná.
Vysvetlenie možných riešení údajne nie je k dispozícii. Len viera, že sa exponenciálny rozpad z nejakého dôvodu magicky obráti. Autori štúdie nevidia žiadny dôvod obratu. Negatívne prvky sa vraj ukladajú na seba, kým sa systém nezlomí pod vlastnou váhou.
Čo bude s Bitcoinom?
Hlavné argumenty analýzy sú legitímne a stoja na pomerne pevných základoch. Ide o mimoriadne cenné postrehy, ktoré väčšina investorov prehliada.
Autori správne identifikovali stav, keď je bezpečnosť siete priamo naviazaná na postupne klesajúce dotácie. Cena ani poplatky ich z dlhodobého hľadiska pravdepodobne nedokážu udržať.
Pomenovanie konštrukčných chýb sa teda z technického hľadiska javí ako správne. Závery o nevyhnutnom konci však predstavujú skôr jeden z možných čiernych scenárov, než matematickú istotu.
Analýza totiž opomína psychológiu kryptomenovej komunity tvrdením o nemožnosti hard forku. Hoci je Bitcoin extrémne konzervatívny a decentralizovaný, v momente existenčnej hrozby je nepravdepodobné, že by vývojári a držitelia burzovo obchodovaných fondov nechali systém len tak skolabovať.
Hard fork ako riešenie
História ukázala, že pri veľkých krízach sa aj decentralizované systémy dokážu vnútorne zomknúť k radikálnym zmenám, hoci by to znamenalo koniec mýtu o nemennom protokole.
Živý príklad podobnej situácie predstavuje incident The DAO, kde kvôli hackerskému útoku došlo k narušeniu princípu nemennosti blockchainu, aj napriek nesúhlasu puristov. Komunite sa teda podarilo dohodnúť na porušení základných pravidiel v záujme vyššieho celku.
Na druhej strane, tento brutálny zásah má aj svoju tienistú stránku. Vznikol totiž precedens, že ak je skupina investorov dostatočne veľká a vplyvná, dokáže si vynútiť zmenu systému vo svoj prospech.
Analýza okrem toho opomína aj technologický rozvoj Lightning Network, teda decentralizovanej platobnej siete druhej vrstvy. Ten by mohol negovať tvrdenie, že by poplatky museli vystreliť do extrémnych výšok.
V prípade presunu drobných platieb do Lightning Network, by hlavná sieť Bitcoinu mohla slúžiť ako zúčtovacia vrstva pre veľké inštitucionálne prevody. Tam by bol poplatok v desiatkach dolárov pri presune miliónov zanedbateľný a ekonomicky udržateľný.
Štúdia ignoruje aj hernú teóriu pri hashrate. Ak by nastal masívny odchod minerov, ťažba by sa stala extrémne ziskovou pre tých, ktorí zostali, pretože ich podiel na zostávajúcich odmenách prudko vzrastie. To by ich mohlo motivovať k návratu alebo zapojeniu nových strojov ešte predtým, než by systém úplne skolaboval.
Analýza z dielne Gold & Geopolitics stavia na extrapolácii súčasných systémových slabín do katastrofického finále. Ide o legitímnu kritiku, ktorá poukazuje na krehkú rovnováhu medzi cenou, energetickými nákladmi a ochotou používateľov platiť poplatky za bezpečnosť. Budúcnosť ukáže do akej miery sa tieto zraniteľnosti pretavia do načrtnutých negatívnych scenárov.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
