Zdravotníctvo nemusí byť čiernou dierou, v ktorej sa strácajú peniaze. Ak sa dôsledne sledujú náklady a efektivita, môže byť na konci aj finančná zodpovednosť. Matúš Jurových, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, hovorí, že jeho úlohou je rozhodovať na základe dát a dobre počítať.
Prijal som výzvu stabilizovať hospodárenie poisťovne. Len málo ľudí verilo, že inštitúcia môže hospodáriť inak ako s permanentnou stratou vzhľadom na to, o akú veľkú spoločnosť ide. A ľudský potenciál pritom ponúka veľa možností, ako veci zmeniť.
Keď som v roku 2024 prevzal vedenie, vyzeralo to, že firma opäť skončí v hlbokom mínuse. Dokonca už bolo začaté aj konanie o ozdravnom pláne. Dnes má poisťovňa už tretí rok kladný hospodársky výsledok. Prvý rok bolo potrebné dofinancovanie zo strany štátu, no dva ďalšie už nie. Našou úlohou pritom nie je robiť veľké plusové hospodárske výsledky. Sme štátna poisťovňa. Očakáva sa od nás, že so zverenými zdrojmi budeme nakladať efektívne a nebudeme mať požiadavky na dodatočné financovanie. Toto je základná mantra, ktorej sa držíme.
Bolo to niekoľko dôležitých opatrení, najmä zmeny v nákupe zdravotnej starostlivosti. Žiadna zdravotná poisťovňa nemá vplyv na liekovú politiku, teda na náklady na lieky. Najväčšou položkou sú preto pre nás zmluvné vzťahy s poskytovateľmi. Zrevidovali sme mnohé z nich, najmä tie, ktorým sa končila platnosť alebo pri ktorých sme mali nejakú možnosť úpravy.
Redukovali ste teda zdravotnú sieť alebo výšku platieb?
Všeobecka“, ako našej poisťovni familiárne hovoríme, je historicky známa tým, že bola najštedrejšia v úhradách. Za jednotku produkcie platila lepšie ako súkromné poisťovne. To sú dáta objektívne doložené úradom pre dohľad. Rozhodli sme sa to zrovnávať. Okrem toho nám z porovnania vyplynulo, že niektoré nemocnice sú platené oveľa viac než iné.
Existovali veľké regionálne rozdiely. Začali sme im preto hradiť podľa výkonov. Ak má daná jednotka výkonu v okresnej nemocnici stáť tritisíc eur, nemalo by to byť zásadne viac ani menej, a to ani na opačnom konci krajiny. Sme za férovosť v odmeňovaní.
To by mohol človek zvonku považovať za samozrejmosť.
Áno, ale takú prax sme tu našli. Historicky sa úhrady zo zdravotných poisťovní navyšovali podľa počtu zamestnancov nemocnice, nie podľa výkonu, ktoré dodávala. Medzi nemocnicami boli veľmi veľké rozdiely. Hoci si uvedomujem, že to nie je možné vyriešiť okamžite, proces stále pokračuje, no do roku 2027 by mali byť podmienky nastavené férovo.
Nebudú nemocniciam, ktoré boli zvyknuté na istú výšku platieb, tieto peniaze chýbať?
Ak by sme zmeny realizovali naraz, bolo by to pre niektoré z nich také drastické, že by sa nedokázali prispôsobiť. V podstate by sme ich zlikvidovali. Podpísali sme preto spoločne s ministerstvom zdravotníctva, so všetkými zdravotnými poisťovňami a asociáciami neštátnych aj štátnych nemocníc memorandum, v ktorom sme sa zaviazali k postupnému procesu.
Marek Mucha
Nedôjde v dôsledku toho k poklesu úrovne zdravotnej starostlivosti? Alebo dokážu nemocnice nájsť u seba úspory s cieľom vyššej efektivity?
Zdravotníctvo ako také má ročný rozpočet. Je to niečo ako spoločenská dohoda o tom, koľko peňazí do sektora pôjde. Jedna z poisťovní si nemôže povedať, že dá ešte navyše tri- či štyristo miliónov. Porušili by sme tým pravidlá. A predtým sa to stávalo. Diskusia by mala byť skôr o tom, či je v systéme dosť peňazí, nie o tom, či manažment zdravotnej poisťovne svojvoľne nepriloží pár stovák miliónov.
Peniaze ale tak či tak smerujú na starostlivosť o pacientov.
Áno, no nevieme, či najefektívnejšou formou. Základná mantra, ktorej sa držíme, je, že používame len zdroje, ktoré nám boli zverené. Na základe analýz a práce s dátami rozhodujeme, ako ich prerozdelíme. Keď sa pýtate, či v systéme chýbajú peniaze, ktoré tam predtým boli, odpoveďou je, že zdravotníctvo je komplexným systémom. Je to otázka aj na riaditeľov nemocníc. Nechcem hodnotiť, ako ich riadia a či majú nejaké vnútorné kapacity na úspory. My sa na to pozeráme z pohľadu objemu pridelených zdrojov.
Nebije sa v pozícii šéfa VšZP prístup manažéra s požiadavkou na spoločenské poslanie štátnej poisťovne?
Vyrovnané hospodárenie je pre nás dôležité. Tak aby za každé euro, ktoré dáme do systému, dostal náš poistenec čo najlepšiu hodnotu. Veľmi striktne sledujeme naše možnosti. Rozhodnutia robíme na základe dát. Cestou je transparentnosť a delegovanie zodpovednosti na ľudí, ktorí disponujú údajmi, robia výpočty a majú expertízu.
Pracujeme však aj na tom, aby ľudia cítili, že byť poistený vo „všeobecke“ má význam. My sa postaráme o každého. Máme najviac poistencov s ťažkými diagnózami a najviac ľudí vo vyššom veku. A oni presne vedia, prečo sú u nás. Osobne to vnímam ako silnú spoločenskú zodpovednosť. Máme takmer tri milióny poistencov.
Už dva roky po sebe sa zvyšovalo percento zdravotných odvodov. Bude v systéme viac peňazí?
Áno, v sektore bude viac peňazí, ale potiahnu to ekonomicky aktívni ľudia. Reálne totiž klesnú platby za poistencov štátu. Medziročne teda pôjde do zdravotníctva viac zdrojov, ale aká bude štruktúra, teda podiel zdravotných odvodov a úhrad za poistencov štátu, ukáže až koniec roka.
Áno, to je problém. Počet odchádzajúcich sa nám síce darí znižovať, ale priznávam, že je to výzva. Zmena tohto trendu je pomerne náročná. Do veľkej miery ide o sentiment, o vnímanie značky a svetonázor – či je lepšia súkromná, alebo štátna inštitúcia. Problém je v tom, že nám odchádzajú ľudia, ktorí sú pomerne zdraví a nečerpajú zdravotnú starostlivosť. Našou misiou je tento odliv zastaviť. Máme pritom menej nástrojov ako súkromné poisťovne.
Čo je dôvod, pre ktorý majú súkromné poisťovne v tomto súboji navrch?
Zdroje, ktoré dávame na marketingové výdavky, sú neporovnateľne nižšie. Podľa našich nedávnych prepočtov dáva sektor ako taký na prepoistenie 21 až 25 miliónov eur. Na nás ako najväčšiu poisťovňu však z toho pripadá len zhruba šesť miliónov. Marketingový náklad na jedného poistenca u nás je 98 centov, kým u súkromných poisťovní je to niekde okolo štyroch až piatich eur.
Nemalo by zmysel investovať viac do marketingu?
Je otázne, či toto sú správne minuté peniaze. Nechceme viesť bezbrehý boj o poistenca. Čo povieme ľuďom, ktorým sme nútení neschváliť liečbu? Tie zdroje budú niekde chýbať. Je to teda morálna dilema.
Poisťovne si ľudia vyberajú najmä podľa benefitov. Čo nájdu poistenci u vás?
Máme objektívne najširší okruh benefitov. Veľkú časť z nich prerozdeľujeme prostredníctvom Peňaženky zdravia. Najobľúbenejším je finančný príspevok na zuby, konkrétne na dentálnu hygienu.
Ďalej je to napríklad príspevok na okuliarový rám. V Peňaženke zdravia má každý poistenec k dispozícii až sto eur, z ktorých si skupina ôsmich poistencov môže čerpať finančné príspevky až do výšky osemsto eur. Tieto peniaze potom môže na zdravotnú starostlivosť využiť jednotlivec v rámci skupiny až do výšky 450 eur, napríklad na zubný strojček pre dieťa.
Som veľmi rád, že nedávno medzi benefity pribudol aj finančný príspevok na očkovanie proti HPV vírusu do veku 24 rokov a 364 dní. Uhradíme až polovicu z ceny každej dávky vakcíny. Príklad z Austrálie ukazuje, že po 20 rokoch plošného očkovania dnes zvažujú úplné ukončenie skríningu rakoviny krčka maternice.
Toto ochorenie totiž prakticky vymizlo. Táto vakcína je pritom dôležitá aj pre chlapcov. Rakovinové ochorenia spôsobené týmto vírusom sú rozdelené približne rovnako medzi mužov a ženy.
Prevencia je cestou, ktorou idú úspešné zdravotnícke systémy vo svete. Prečo u nás zaostáva?
Aj my chceme ísť touto cestou. Pri nákladoch často hovoríme o nemocniciach, no bolo by lepšie, aby sme pacienta zachytili v rámci prevencie. Máme preto viacero projektov, ktoré sme rozbehli. Zdravie je celospoločenská téma. Musíme zaň prijať zodpovednosť.
Na Slovensku máme zlú životosprávu a dobieha nás to. Rovnako je dôležité, aby bola dostupná ambulantná starostlivosť, kde by bol pacient dostatočne včas diagnostikovaný, aby mu mohli nasadiť liečbu. Do nemocnice, ktorá je pre systém drahá, by potom vôbec nemusel ísť.
Problém však je sa k špecialistovi dostať.
Vieme, že v regiónoch je niekedy problém s dostupnosťou. Ide však o systémový problém. Keď k nám príde žiadosť o zazmluvnenie od špecialistu, napríklad kardiológa, gastroenterológa či neurológa, s veľkou pravdepodobnosťou ju schválime.
Aká je vaša dlhodobá vízia pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu?
Prišiel som sem s tým, aby som dokázal, že aj štátna firma môže fungovať efektívne a transparentne. Mojou úlohou je rozhodovať na základe dát, dobre počítať a vedieť, kam smerujeme.
Je to mimochodom prvýkrát, čo pracujem pre štát. Vždy som bol v komerčnej sfére. Musím povedať, že „všeobecka“ je fantastická firma. Pracuje tu veľa ľudí so srdcom, ktorým na tejto spoločnosti záleží. A je tu obrovský priestor na zmeny s veľkým vplyvom.
Nedávno ma na ulici oslovil sused, ktorému museli amputovať nohu, pretože je ťažký cukrovkár. Chcel sa poďakovať, že ošetrenie a aj následná starostlivosť fungovali perfektne. To je pre mňa viac ako hocičo iné.
Koľko by malo byť podľa vás peňazí v slovenskom zdravotníctve v ideálnom stave?
Táto otázka má podľa mňa dve roviny. Môj bratranec lekár v Nemecku hovorí, že peňazí v zdravotníctve nie je nikdy dosť. Môžeme sledovať pomerové ukazovatele ako percento k HDP alebo medziročné navyšovanie rozpočtu. Problém je však aj na strane nás, pacientov.
Nemáme k svojmu zdraviu vzťah. Nie sme k tomu vedení. Stravujeme sa nezdravo, nešportujeme, fajčíme, neabsolvujeme preventívne prehliadky. Počujeme o pandémii rakoviny, ktorá je však do istej miery následkom nášho správania. Riešením nie je viac peňazí v zdravotníctve, ale aj zmena prístupu k vlastnému zdraviu.
