CEO Starbucksu v roku 2024 zarobil 6 666-násobok bežnej mzdy svojho zamestnanca. Aby zarobil toľko, koľko bral jeho šéf v spomínanom roku, musel by začať pracovať zhruba v roku 1740.
Ranná špička. Rad sa vinie až k dverám, mobilné objednávky pípajú rýchlejšie, než sa stačia vydávať poháre, zákazníci nervózne sledujú hodinky. Barista má tempo šprintéra a mzdu, ktorá šprint nepripomína. Typický pracovný deň v kaviarni Starbucks.
V tej istej firme vlani zarobil generálny riaditeľ spoločnosti Brian Niccol zhruba 31 miliónov dolárov. O rok skôr to bolo dokonca 96 miliónov dolárov, väčšinu tvorili akcie, ktoré mu boli udelené pri jeho nástupe do čela nadnárodného kolosu.
Samotné číslo však nie je také výnimočné, ako by sa mohlo zdať. V Spojených štátoch amerických berú šéfovia veľkých korporácií bežne desiatky miliónov dolárov ročne. To, čo v Starbuckse vyvoláva otázky, nie je samotná výška odmeny riaditeľa, ale vzdialenosť medzi vedením a bežným zamestnancom pri značke, ktorá dlhodobo stavia svoj imidž na firemnej kultúre a korektnom vzťahu k pracovníkom.
Posledné zverejnené dáta ukazujú, že mediánový zamestnanec Starbucksu v USA zarobí približne 14-tisíc dolárov ročne. Pomer medzi odmenou CEO a typického pracovníka tak vychádza v ráde tisícov ku jednej.
Priemer amerických firiem v akciovom indexu S&P 500 sa pritom pohybuje zhruba okolo 285 ku jednej. Čím to je, že šéf svetoznámeho gigantu si môže kávu osladiť nie o trochu, ale o mnohonásobne viac?
Kde sa nožnice otvárajú najviac?
Podobné nožnice nie sú výsadou jednej kaviarenskej siete. Na vrchole tabuliek sa objavujú najmä firmy, ktoré zamestnávajú veľké množstvo nízkopríjmových pracovníkov. Oblečenie, rýchle občerstvenie alebo napríklad diskontný maloobchod.
Abercrombie & Fitch, Gap či Ross Stores majú odmenu generálneho riaditeľa tiež v niekoľkých tisícnásobkoch mediánovej mzdy zamestnanca. Coca-Cola sa pohybuje zhruba okolo dvetisícnásobku. V technologických firmách, kde je mzda programátora výrazne vyššia, vychádza tento násobok podstatne menší aj pri vysokých odmenách manažmentu.
Z týchto údajov sa dá vyčítať okrem iného štruktúra biznisu. Čím viac je firma postavená na veľkom počte pracovníkov v prevádzke a čiastočných úväzkoch, tým viac sa štatistika rozchádza. Starbucks má stovky tisíc zamestnancov po celom svete a veľkú časť tvoria práve krátke zmeny v kaviarňach.
Akciové odmeny vedenia potom pridajú druhý efekt. Veľká časť platu CEO nie je klasická mzda, ale balík akcií závislý od hodnoty firmy. Na papieri tak vzniká suma, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje to, čo typický zamestnanec zarobí za celý pracovný život.
CEO Starbucksu si v roku 2024 pripísal na účet 6 666-násobok mzdy bežného zamestnanca, ktorý by inak musel začať pracovať zhruba v roku 1740, aby zarobil toľko, koľko bral jeho šéf v spomínanom roku.
Prevádzkové riziko v pohári
Investora v skutočnosti nezaujíma spravodlivosť, ale výsledok. Veľký rozdiel medzi odmenou vedenia a zamestnancov nie je sám osebe problém. V americkom maloobchode existuje desiatky rokov a niektoré firmy na ňom vyrástli. Coca-Cola aj Walmart majú dlhodobo stabilné zisky aj napriek výrazným rozdielom v odmeňovaní.
V prípade Starbucksu sa však do obrazu pridáva ďalšia vrstva. Firma v posledných rokoch čelí americkým odborovým organizáciám, vysokej fluktuácii pracovníkov a zároveň opatrnejším zákazníkom, ktorí citlivo reagujú na cenu.
To už nie sú abstraktné pojmy. V reťazci, ktorý stojí na desiatkach tisíc prevádzok a stovkách tisíc zamestnancov, sa každá zmena miezd alebo benefitov okamžite prepíše do nákladov.
Nožnice sa preto prestávajú týkať reputácie a začínajú sa týkať hospodárenia. Zvýšenie hodinovej mzdy o pár dolárov na pracovníka môže v absolútnych číslach znamenať stovky miliónov dolárov ročne. Vo chvíli, keď sa rast tržieb spomalí, sa z rozdielu medzi poschodiami firmy stane čisto finančná otázka.
Je to vidieť na vývoji. Akcie Starbucksu si v minulom roku odpísali 7,7 percenta a išlo o štvrtý rok poklesu v rade. Nový šéf Brian Niccol spustil program návratu ku koreňom značky, upravuje prevádzku kaviarní a zjednodušuje ponuku.
Firma po zhruba roku a pol vykázala rast porovnateľných tržieb až v poslednom reportovanom kvartáli. Na voňavé latté v pokoji hojdacieho kresla to zatiaľ nevyzerá.
Slovenská verzia rovnakého príbehu
Slovenský obraz vyzerá na prvý pohľad odlišne. Podobné tabuľky u nás nenájdete, pretože firmy nemajú povinnosť zverejňovať pomer odmeny manažmentu a zamestnancov.
Rozdiel však existuje tiež, len má inú podobu. V Spojených štátoch amerických tvoria veľkú časť odmeny vedenia akcie a opčné programy. U nás je mnoho veľkých podnikov kontrolovaných konkrétnymi vlastníkmi alebo holdingmi, a preto sa hlavný výnos často realizuje skôr formou dividend než manažérskej mzdy.
Manažér slovenského reťazca tak môže mať relatívne štandardnú mzdu. Debatuje sa potom skôr o maržiach, cenách alebo trhovej sile než o výške odmien generálnych riaditeľov – hoci aj tie sú v Česku vďačnou témou.
Rozdiel medzi výplatou baristu a šéfa kaviarenského reťazca možno nikoho neprinúti prestať piť kávu. Pre investora je to len rýchla pomôcka, koľko potenciálneho napätia firma v sebe nesie a koľko ho unesie, keď príde horší rok. Rozdiel medzi poschodiami firmy totiž okrem iného ukazuje, aký veľký manévrovací priestor má manažment vo chvíli, keď prestanú rásť tržby.
