Je to len Trumpov spôsob vyjednávania, alebo príprava na vojnu? Podľa CNN sú Spojené štáty po masívnych presunoch vojakov schopné zaútočiť na Irán už tento víkend. Denne na to míňajú stovky miliónov libier a možná vojna by mohla stáť desiatky miliárd.
V posledných mesiacoch sa prezident snažil diplomatickou cestou prinútiť Irán, aby ukončil svoj jadrový program, ale rokovania sú od vlaňajšieho útoku Američanov na iránske jadrové zariadenia veľmi ťažké.
Trump však nemá v úmysle opustiť svoju stratégiu sily – naopak, od 22. januára sa v blízkosti Iránu objavilo alebo smeruje najmenej 16 lietadiel, dva vrtuľníky, jeden dron a 15 lodí. Medzi nimi sú aj dve lietadlové lode, ktorých prevádzka je mimoriadne nákladná.
Donútenie Iránu, aby ukončil svoj jadrový program, nie je lacná záležitosť. Lietadlová loď USS Gerald R. Ford, sprevádzaná údernou skupinou troch torpédoborcov, je najväčšia svojho druhu na svete, čo sa odráža v nákladoch na jej prevádzku.
Počas misie sa náklady odhadujú na približne 200-tisíc eur za hodinu. Keď loď kotví v prístave, stojí amerických daňových poplatníkov len približne 66-tisíc eur za hodinu.
Podľa špecializovanej webovej stránky DefenceXP dosahuje celková suma za údernú skupinu šesť až osem miliónov dolárov za jediný deň. To je v prepočte viac ako 250-tisíc či dokonca 330-tisíc dolárov za každú hodinu mobilizácie.
Od 13. februára, keď Trump nariadil presun lode, do 19. februára, to predstavuje viac ako štyridsať miliónov dolárov.
Miliónová prevádzka
Okrem nákladov na palivo táto suma zahŕňa aj platy pre päť- až šesťtisíc ľudí, údržbu, logistiku, elektroniku, radary a obranné systémy. Pri každej aktívnej misii sa tieto náklady v porovnaní s bežnou prevádzkou zvyšujú.
Náklady na druhú lietadlovú loď, USS Abraham Lincoln, sú o niečo nižšie. Predstavujú zhruba 83-tisíc dolárov za hodinu, alebo necelé dva milióny dolárov za deň. Jej pobyt v Arabskom mori od 26. januára do štvrtka 19. februára tak USA stál ďalších zhruba 50 miliónov dolárov.
Američania vyslali do akcie aj lietadlo F-35C Lightning II, ktoré vzlietlo, aby zostrelilo iránsky dron Shahed-139 letiaci smerom k USS Abraham Lincoln. Podľa Federálneho úradu pre vládnu zodpovednosť prevádzka tohto stíhacieho lietadla stojí viac ako 33-tisíc dolárov za hodinu letu.
Armáda použila na zostrelenie dronu raketu AIM-9 Sidewinder, ktorá sama osebe stojí 330-tisíc doláov. Hoci sa táto metóda ničenia iránskych dronov ukázala ako účinná, jej náklady boli v septembri minulého roka odsúdené niektorými po tom, čo boli drony zostrelené nad Poľskom.
Hlavnou kritikou je, že Irán je schopný vyrábať drony veľmi lacno, pričom jeden Shahed stojí medzi 20-tisíc až 50-tisíc dolármi, čo je zhruba deväťkrát menej ako náklady na vzlet amerického lietadla a použitú raketu.
Nákladný je aj prebiehajúci presun lietadiel do Európy. Len v strede týždňa Spojené štáty najskôr vyslali šesť tankerov KC-135 do Grécka, potom ďalších desať do Grécka a Bulharska.
Podľa oficiálnych údajov amerického letectva z roku 2024 stojí jedna hodina letu necelých 20-tisíc dolárov.
Príprava na útok
Podľa analýzy Sky News majú Američania už viac ako sto lietadiel pripravených na možný útok.
Medzi nimi je najmenej šesť lietadiel včasného varovania a riadenia Boeing E-3 Sentry, ktorých prevádzka stojí podľa odhadov ďalších takmer 40-tisíc dolárov za hodinu, hoci niektoré webové stránky uvádzajú sumu prevyšujúcu 66-tisíc dolárov za hodinu.
Ak by Trump nariadil útok, potrebné finančné prostriedky by sa, samozrejme, znásobili. Okrem toho dvaja členovia americkej administratívy naznačili agentúre Reuters, že to nemusí byť rovnaký typ krátkej intervencie, akú sme videli od amerického prezidenta v júni minulého roka.
Donald J. Trump Truth Social
Trumpovo druhé volebné obdobie je obdobím znovuzrodenia amerického imperializmu. Donald Trump na svojej sociálnej sieti zverejnil vygenerovanú foto s americkou vlajkou na grónskom území.Foto: Truth Social/Donald Trump
Tentoraz by mohlo ísť o „týždňovú operáciu“ – čo zvyčajne označujeme ako vojnu, hoci je nepravdepodobné, že americký Kongres vydá formálne vyhlásenie.
Pred útokom na Irán v júni minulého roka a tohtoročným útokom na Venezuelu Trumpova administratíva tiež bez väčších problémov obišla Kongres, čím sa Trump stal posledným v rade prezidentov, ktorí využili svoju moc na to, aby individuálnym rozhodnutím vtiahli Američanov do konfliktu.
V každom prípade, ak sa muž, ktorý tvrdí, že jeho moc ako najvyššieho veliteľa je obmedzená len jeho „vlastnou morálkou“, rozhodne pre veľký útok, bude to Američanov stáť milióny, ak nie rovno miliardy dolárov.
Koľko stálo bombardovanie?
Môžeme to porovnať s krátkou intervenciou v júni minulého roka. 14-tonové letecké bomby GBU-57A/B MOP, ktoré boli vtedy zhodené, stáli približne 3,5 milióna dolárov až dvadsať miliónov dolárov za kus, v závislosti od toho, či sú v tejto sume zahrnuté náklady na ich viac ako desaťročný vývoj.
Isté je, že Spojené štáty použili 14 z nich. Následný kontakt na ich doplnenie do arzenálu, ktorý minulý týždeň pridelili Spojené štáty spoločnosti Boeing, bude amerických daňových poplatníkov stáť zhruba sto miliónov dolárov.
K tomu však treba pripočítať náklady na prevádzku siedmich bombardérov Northrop B-2 Spirit, ktoré dosiahli približne štyridsať miliónov dolárov. Je to preto, lebo ide o druhé najdrahšie lietadlo v prevádzke amerických ozbrojených síl.
Dá sa Trumpovi veriť?
Odpálenie tridsiatich rakiet Tomahawk stálo ďalších takmer sedemdesiat miliónov dolárov, pričom podľa organizácie CSIS stála každá z nich 2,2 milióna dolárov.
Konečná suma tak zatiaľ presahuje niekoľko miliónov dolárov, pretože je potrebné zahrnúť obrovské náklady na prevádzku všetkého vybavenia, ktoré bolo v tom čase v prevádzke v okolí Iránu. Ak by sa Trump rozhodol pre dlhší konflikt, cena za možný útok v tomto roku by bola ešte vyššia.
Či USA použijú peniaze amerických daňových poplatníkov týmto spôsobom, teraz závisí od rozhodnutia muža, ktorý vo svojom inauguračnom prejave zdôraznil:
„Náš úspech budeme merať… možno predovšetkým počtom vojen, do ktorých sa nikdy nezapojíme.“
Pôvodne článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Filip Vokoun.