Z malej výroby sa za viac než polstoročie stal stabilný rodinný biznis s obratom niekoľko miliónov. Značka Timo prežila privatizáciu aj nápor lacnej konkurencie z východu, dnes ročne vyrobí 100-tisíc podprseniek, drží si výrobu pod jednou strechou a pripravuje expanziu do Nemecka a Poľska.
Veľká budova, na ktorej fasáde sa skvie názov firmy, stojí na okraji mesta Litoměřice. Je odetá do moderného šatu, za čo vďačí Šimonovi Jiráčkovi, ktorý ju pred rokmi navrhol.
Architekt, ale aj vnuk zakladateľky značky Timo Jitky Kalivodovej. Tej, ktorá v sedemdesiatych rokoch nastúpila do vtedajšieho ešte štátneho podniku Průmysl prádla a v roku 1973 sa podieľala na výstavbe nového výrobného závodu práve v Litoměřiciach, kde sa následne stala riaditeľkou.
Pracovalo v ňom viac než šesťsto ľudí a s výrobou spodnej bielizne patril podnik k jednému z najväčších na svete. Denne tu krajčírky ušili viac než 12-tisíc kusov bielizne a väčšina výrobkov skončila za hranicami – najmä v Sovietskom zväze, Maďarsku a Rumunsku.
„V deväťdesiatych rokoch bola babička prizvaná, aby spolu s piatimi pražskými ekonómami sprivatizovali tri výrobné závody štátneho podniku. Vo Vysočanoch, Lounech a v Litoměřiciach. V roku 1992 založili samostatnú značku Timo. Spolu to bol obrovský kolos s približne osemsto zamestnancami. V prepočte na dnešné peniaze mali obrat okolo osemsto miliónov korún,“ spomína Šimon Jiráček.
Spoločné pôsobenie však nemalo dlhé trvanie, s otvorením hraníc po Nežnej revolúcii sa totiž na trh začal dostávať lacnejší a najmä iný, neopozeraný tovar zo zahraničia, textilné podniky po celej krajine zatvárali a z pôvodných osemsto zamestnancov v troch sprivatizovaných závodoch zostalo približne stopäťdesiat.
Zrušila sa výroba v Prahe aj v Lounech a všetky oddelenia sa presunuli do Litoměříc. Každý rok sa prepúšťalo päťdesiat zamestnancov a firma nestíhala splácať úver, ktorý mala.
Ostatní partneri už o podnikanie nemali záujem, nevideli v ňom perspektívu ani zisk, a tak ich Šimonova babička Jitka Kalivodová postupne vyplatila. Na rozdiel od nich sa na biznis nepozerala iba cez čísla, ale aj srdcom. Záležalo jej na výrobe, na kvalite, na tom, aby sa v remesle pokračovalo.
„S radosťou hovorím, že sme dnes jednou z veľmi mála prevádzok, kde máme pod jednou strechou ateliér, kde navrhujeme, striháreň, šijaciu dielňu, baliareň, sklad hotových výrobkov, z ktorého expedujeme koncovým zákazníčkam. To umožňuje aj spätný proces – keď si zákazníčka poškodí podprsenku, vyjde jej kostica alebo sa bielizeň pri praní roztrhne, pošle nám ju a my ju vieme opraviť a poslať späť,“ vysvetľuje Šimon Jiráček.
Dôvod, prečo sa so Šimonom Jiráčkom rozprávame na najvyššom mieste budovy, odkiaľ možno za priaznivého počasia vidieť aj horu Říp, je prostý. Práve on dnes spolu so svojou mamou Markétou Jiráčkovou firmu riadi. Babička Jitka Kalivodová vlani zomrela.
Už dávno predtým odovzdala opraty značky do rúk svojich dvoch dcér – Markéty a Terezie. Prvá mala na starosti obchod, druhá výrobu.
Podnik sa postupne stabilizoval, zbavil sa dlhov. „Aj babička, ktorá už bola na dôchodku, nemala takú potrebu firmu kontrolovať. Dlho to však tak bolo – každé ráno o 5.30 hod. chodila zo svojho domu pešo do výroby, aby dohliadla, či všetko funguje tak, ako má,“ poznamenáva Šimon s úsmevom.
Spoločné podnikanie oboch sestier sa skončilo v roku 2021, keď sa Terezie rozhodla založiť si vlastnú malú značku. Markéta sa tak stala stopercentnou vlastníčkou Tima.
Šimon síce medzi strojmi a látkami prakticky vyrastal a jeho prvou brigádou v 12 rokoch bolo balenie podprseniek do krabíc na export, v dospievaní si napokon zvolil ako odbor architektúru.
Po štúdiách, keď istý čas žil v Amsterdame na stáži, začal riešiť rekonštrukciu dvoch budov, v ktorých Timo v Litoměřiciach sídli. Dokončené boli pred dvoma rokmi.
So svojimi kolegami architektmi medzitým založil Studio Bistro, ktoré sa zameriava na urbanizmus a verejný priestor. Nedávno navrhovali napríklad stratégiu cyklistickej dopravy v Českom Švajčiarsku, v súčasnosti sa podieľajú na možnom rozvoji mesta Most v priebehu nasledujúcej dekády. V Studiu Bistro sú štyria, jeho zapojenie je však momentálne nízke, väčšinu času venuje rodinnej firme.
„Cítil som vtedy pred rokmi, že ma mama potrebuje. Ona sa zameriava najmä na obchod, vytvorila sieť dvadsiatich vlastných predajní a prepojila viac než tristo partnerských dílerských obchodov. Ja pôsobím ako riaditeľ pre strategický rozvoj, čo je taká všeobecná pozícia,“ konštatuje. Práve stratégia firmy na ďalšie roky bola jednou z kľúčových vecí, na ktoré sa Šimon zameral.
„Hoci som sa profesijne vydal iným smerom, to, čo má riadenie textilky spoločné s architektúrou, je, že v architektúre musíte vždy veľmi dobre porozumieť prevádzkovým a organizačným problémom, tomu, ako dané zázemie funguje. Je jedno, či navrhujete nemocnicu, alebo školu,“ opisuje.
„To, čo robím tu, je podobné – počúvam ľudí a chápem, ako pracuje organizácia. Musel som sa naučiť riadiť ľudí, to bola pre mňa úplne nová téma,“ priznáva Šimon.
Ale späť k stratégii – tá firemná pred jeho príchodom príliš nefungovala, musel teda vytvoriť určité procesy a upraviť organizačnú štruktúru.
Vzniklo úplne nové marketingové oddelenie a zaviedla sa nová pozícia kreatívnej riaditeľky. Samostatnou kapitolou bola inovácia výroby, ktorá ponúkala množstvo priestoru na zlepšenie.
„Pozreli sme sa do sveta, nadviazal som komunikáciu s rôznymi hongkonskými firmami vo veci automatizácie. S tímom sme vycestovali do Francúzska, do Bordeaux, kde sme riešili inovácie v časti strihárne. Zaobstarali sme nový rezací stroj, vďaka ktorému sme ušetrili časovo, ekonomicky aj materiálovo,“ vymenúva.
To, čo, naopak, fungovalo bezchybne, je remeselné modelovanie. Vďaka modelárkam, technologičkám a krajčírkam, ktoré pokračujú v poctivom remesle, ktoré sa tu stále drží, sa môže značka pýšiť precíznym spracovaním. Nová kreatívna riaditeľka prináša väčší dôraz na aktuálne trendy, nové detaily a nových dodávateľov materiálov.
„Pozíciou našej značky na trhu nie je šiť sexi bielizeň a obliekať modelky. Ponúkame bielizeň, ktorá má funkčný charakter, vďaka ktorému sa ženy každého typu postavy dokážu cítiť lepšie, sú sebavedomé a nemusia si podprsenku počas dňa neustále upravovať,“ tvrdí Šimon Jiráček.
„V súčasnosti máme nové kolekcie, kde sa podarilo vychádzať z toho, že bielizeň je veľmi prepracovaná a funkčná, no zároveň jej dávame nové detaily tak, aby spĺňala trendy dnešnej doby,“ dopĺňa.
Za značkou stojí viac než polstoročie vysoko remeselného a kvalitného šitia. Cieľom Tima nie je naskočiť na každý trend, ktorý trvá napríklad len mesiac. Naopak, snaží sa udržiavať produkty, o ktorých vie, že majú u zákazníčok úspech.
Novou ambasádorkou Tima je herečka Aneta Krejčíková. Podľa Šimona Jiráčka je to žena, ktorá vyznáva podobné hodnoty, premýšľa o móde ako o nástroji sebaprezentácie a zároveň je veľmi kritická ku kvalite a pôvodu toho, čo nosí.
„Viedli sme pomerne dlhé debaty o tom, čo Timo robí a či sa hodnotovo stretávame. A úprimne ma prekvapilo, koľko ľudí našu kampaň zaregistrovalo. Určite na tom má podiel aj rastúca popularita Anety,“ myslí si Jiráček.
Značka Timo kladie dôraz nielen na kvalitu šitia, ale aj na materiály. Pri nich je dôležitá spätná možnosť vyhľadania celého výrobného reťazca.
Znalosť dodávateľov je preto úplne zásadná. Odoberajú od výrobcov z Rakúska, Španielska, Talianska, Portugalska, Turecka či Nemecka. Všetci sú držiteľmi certifikátov kvality, zloženia a majú vlastné príbehy o tom, ako pristupujú k spracovaniu látky a jej farbeniu.
„Vieme, že sa o nich môžeme oprieť, keď chceme vytvoriť niečo nové, dokážu nám ponúknuť možné varianty. Mrzí nás, že sme historicky odoberali čipku vždy z Česka, z firmy Tylex, no tá, žiaľ, skončila, takže ju momentálne dovážame z Nemecka,“ spresňuje.
Timo sa riadi mottom, že oblečie každú ženu. Každý výrobok po vytvorení základných návrhov najskôr vyrábajú vo veľkosti D75, potom ho stupňujú do ďalších veľkostí a testujú, ako sedí. Na to musí byť výroba bezchybne zorganizovaná, aby každý diel konkrétnej veľkosti prešiel celou šijacou dielňou až k výsledku a nikde nedošlo k zámene.
Bielizeň testujú na zamestnankyniach alebo oslovujú zákazníčky, či by si nechceli vyskúšať rolu modelky. Na nich bola napokon postavená aj minuloročná kampaň.
„O tom Timo je – naše modelky stretávate každý deň okolo seba. Nemáme snahu vytvárať plagáty do šatní futbalistov. Timo je značka pre českú ženu a najdôležitejšie je, aby jej bielizeň stopercentne sedela, neprekážala, nikde ju netlačila, aby ju na sebe takmer necítila,“ hovorí.
Preto sú napríklad ramienka na podprsenke ručne šité. „Tak spoznáte dobre navrhnutú podprsenku. Keď nejde len o dve odstrihnuté gumy,“ približuje Šimon Jiráček.
Denne v Time vyrobia viac než tisíc kusov bielizne, ročne približne 100-tisíc podprseniek a 40-tisíc plaviek. Spolu za rok navrhnú tri kolekcie bielizne a jednu kolekciu plaviek. Za ich podobu zodpovedá kreatívna riaditeľka spolu s obchodnou riaditeľkou, na ktoré nadväzujú štyri modelárky, technologička a krajčírky.
Každý štvrťrok prinášajú na trh nové modely. Keď sa uchytia, nechajú ich v portfóliu, keď nie, nahradia ich inými. V posledných rokoch tak vytvorili napríklad modely BraLette či NettieBra, pričom obe podprsenky sa ukázali ako mimoriadne úspešné u mladších zákazníčok, ktoré nosia väčšie košíčky.
Obrat firmy presahuje 140 miliónov korún. Šesťdesiat percent z viac než 200-tisíc predaných kusov smeruje k zákazníčkam cez dílerov, o zvyšok sa delia predajne a e-shop.
Bielizeň dnes Timo vyváža okrem celého Česka aj na Slovensko, v budúcom roku by však radi export rozšírili do Nemecka a Poľska, a to cez dílerov aj prostredníctvom e-shopu. „Pripravujeme online rozhranie, ktoré umožní expanziu kamkoľvek do Európy, čo je náš cieľ. Vieme, že produktovo sme veľmi konkurencieschopní tomu, čo sa v Európe ponúka.“
Timo sa snaží svoje remeselné umenie ponúkať aj iným značkám. Už dnes v niektorých prípadoch využívajú služby krajčírok a zázemie firmy aj etablované značky.
„Radi by sme takto pomohli aj začínajúcim českým značkám. Chceme podporovať kvalitnú lokálnu výrobu, nevnímame to ako konkurenciu. Čím viac takýchto značiek bude v tuzemsku vznikať, tým lepšie – obmedzí sa tak príval často nekvalitných a lacných výrobkov zo zahraničia,“ uzatvára Šimon Jiráček.
Článok vyšiel na forbes.cz.
