Tí, ktorí nevedia, o čo ide, len nechápavo hľadia. Ruka kmitá a prehadzuje kamene bez toho, aby divák stihol spozorovať letiace kocky. Patrí mužovi, ktorý prastarú doskovú hru backgammon ovláda najlepšie na svete: Čechovi Zdeňkovi Žižkovi, ktorý si vďaka svojmu mysleniu začína podmaňovať aj štedrý svet pokeru.
Aj vďaka schopnosti uspieť v globálnej konkurencii hneď v dvoch disciplínach ho český Forbes zaradil do tohtoročného výberu mladých a talentovaných Forbes 30 pod 30.
Zdeněk Žižka na stretnutie prišiel s kufríkom skrývajúcim jednu z najluxusnejších backgammonových dosiek, ktoré sú v predaji. „Tú som raz vyhral,“ hovorí skromne hráč, ktorého meno je vďaka prastarej hre s trojuholníkmi a kockami známe po celom svete.
Backgammon, dosková hra, ktorej korene siahajú tisíce rokov do histórie, je krásna v tom, že aj začiatočník môže vyhrať proti majstrovi. Čím viac hier spolu však hrajú, tým menšiu úlohu zohráva šťastie a prichádza na rad tvrdá matematika a znalosť zákonitostí dosky. Hrajú sa buď zápasy do daného počtu bodov, alebo takzvané money games o vopred určenú sumu za každý vyhratý bod.
Pred hraním si nikto nepraje „veľa šťastia“. Nikto totiž nechce, aby mal šťastie ten druhý. „Dobrú hru,“ poprajeme si teda a rozohráme zápas do siedmich bodov.
Princíp backgammonu je jednoduchý: dostať svoje kamene do domčeka. Tento plán vám však komplikuje súper, ktorý môže osamotené kamene vyhadzovať, ako aj krutá náhodnosť dvoch kociek.
To všetko korunuje ešte tretí element, takzvaná stávková kocka, ktorá praje tomu, kto dianiu na doske rozumie lepšie. Myslíte si, že vyhrávate? Navrhnete teda, že budete hrať o viac bodov. Problém nastáva, keď sa situácia otočí. Alebo keď ste situáciu pochopili zle.
Je to jedna z tých hier, ktorej pravidlá sa naučíte za dvadsať minút, ale na jej úplné pochopenie často nestačí celý život.
Foto Vojtěch Kuřátko
Poker láka
Zatiaľ čo v backgammone už hráč s prezývkou ZZ dosiahol najvyššiu métu, v pokeri stále vidí priestor, kam sa posúvať. Na otázku, čo plánuje, odpovedá jednoducho: cestovať, hrať a stále sa zlepšovať.
„Baví ma súťažiť, bavia ma psychologické výzvy. Pri pokeri nevidíte, kam to ešte môže smerovať. Pokojne do nekonečna. Chcem sa posúvať, chcem byť lepší a lepší. Backgammon má pre mňa už, bohužiaľ, limit,“ hovorí 27-ročný Žižka. Zdôrazňuje však, že to rozhodne nie je preto, že by ho prastará hra nebavila. Z najvyššej priečky sa človek skrátka len ťažko posunie niekam vyššie.
Zatiaľ čo mu v hlave pracuje výkonný analytický mozog, navonok rozhodne nepôsobí ako nejaký asociálny robot. Hovorí pokojne, pokorne, ale sebavedomo a pútavo zároveň. Češtinu prekladá angličtinou, s ktorou sa na svetových turnajoch logicky stretáva. Systematicky formuluje, zatiaľ čo hádže kockami a hýbe kameňmi. Zvyšuje stávku, ktorú som pár ťahov predtým neuvážene sám ponúkol.
Život s hrami
S najrôznejšími hrami sa stretával prakticky celý život. „Odmala som mal pozitívny prístup k matematike. Hry som prakticky nikdy neprestal hrať. Stále som bol vo svojej hlave a premýšľal som nad nimi,“ hovorí.
Backgammon sa naučil hrať ako šesťročný. Ostatné hry ho, ako sám hovorí, veľmi nebavili. Ako 16-ročný potom vyhral prvý veľký medzinárodný turnaj na Cypre.
„To bolo pre mladého chlapca povzbudzujúce, stretnúť sa v päťhviezdičkovom hoteli s toľkými novými ľuďmi. Videl som toľko možností. Bol to moment, keď som si uvedomil, že to chcem robiť. Že sa tomu chcem venovať. Chcem v tom byť dobrý a chcem v tom byť najlepší. Nevidel som dôvod, prečo by som nemal byť najlepší.“
Veľkí hráči
Ako 18-ročný sa zoznámil s legendárnym hráčom Matveyom „Falafelom“ Natanzonom a odišiel na mesiac do Spojených štátov, aby s ním hru študoval dopodrobna. Ešte predtým bol na 14-dňovom sústredení v Japonsku, kde sa učil od dlhodobo najlepšieho hráča sveta Masajakiho Močizukiho, prezývaného Mochy.
Foto Vojtěch Kuřátko
A práve toho o deväť rokov neskôr Žižka v najprestížnejšom backgammonovom súboji UBC porazil. Príbeh majstra a učňa sa tak dovŕšil. Zdeněk Žižka vyhral UBC aj vlani, keď súperil s dánskym hráčom Thomasom Myhrom. A tento rok ho čaká tretí „maratón“, ako sám trojdňový náročný backgammonový turnaj nazýva. S kým sa stretne, ešte nie je jasné. Jeho potenciálni súperi sa ešte prebojovávajú rebríčkom: v Texase, po Európe, v Istanbule a v Japonsku.
Už teraz je však jasné, že finále bude v Prahe. České hlavné mesto sa tak tento rok vôbec prvýkrát stane dejiskom celosvetovo sledovaného zápolenia v tejto krásnej, ale krutej hre.
Milióny z pokeru
Ako do toho všetkého zapadá poker? Aj keď si Žižka svoj prvý pokerový set prial už ako 12-ročný, naplno sa mu začal venovať až ako 18-ročný. A zatiaľ čo si dnes v backgammone vyberá už len tie turnaje, ktoré ho bavia najviac, do pokeru šliape naplno. A vypláca sa mu to. Z medzinárodných zápolení si už odniesol milióny eur.
Najvyššia suma, ktorú vyhral za jeden turnaj, predstavovala milión eur. Zdeňkovi sa to podarilo vlani v novembri. Išlo zároveň o najvyššiu výhru, akú kto kedy dosiahol v Južnej Amerike.
Foto Vojtěch Kuřátko
Obe hry, ktorým sa Žižka venuje, pracujú s volatilitou a pravdepodobnosťou. Raz za ňu môžu kocky, druhýkrát karty. Zatiaľ čo v backgammone má hráč kompletné informácie, teda všetko vidí na doske pred sebou, v pokeri môže len hádať, aké karty majú ostatní hráči. Preto má v pokeri oveľa väčší význam psychológia. „Môžem povedať, že backgammon a poker sú úplne iné. Ale tiež môžem povedať, že sú si veľmi podobné. A oboje platí,“ hovorí Žižka.
Veľký rozdiel je podľa neho v kultúre oboch hier. Backgammonové akcie sú priateľskejšie, osobnejšie, a to najmä vďaka menšej komunite hráčov.
Ako na tom zarobiť
Zdeněk nie je zďaleka jediný hráč na svete, ktorý hrá ako poker, tak backgammon. Jediný však zvláda hrať obe hry na takej vysokej úrovni.
Vzostup pokeru
V roku 2003 vyhral účtovník Chris Moneymaker hlavný event na World Series of Poker a spustil tak lavínu. Výhra „nenápadného človeka z ľudu“ ku kartovej hre prilákala milióny hráčov. Fenoménu vtedy pomohla aj výluka NHL, keď televízie premýšľali, čím dieru vo vysielaní zalepiť. Skúsili to s pokerom a vyšlo to.
Poker vtedy prilákal mnohých hráčov backgammonu, ktorí dokázali uplatniť práve svoje znalosti pravdepodobnosti. Krasojazdu ešte v roku 2006 korunovala úspešná bondovka Casino Royale, kde balíček 52 kariet zohral veľkú rolu.
Po rozmachu prišlo v roku 2011 ochladenie. Spôsobilo ho prísnejšie vymáhanie legislatívy v USA a následný pád platformy Full Tilt Poker. Dnes však live poker ožíva vďaka streamerom, celebritám aj stále novým televíznym formátom.
Popri atmosfére na turnajoch sa hry líšia aj v spôsobe, akým sa zarába. V backgammone dnes na rozdiel od pokeru nájdete multimiliónové prize money len zriedkakedy, aj keď podľa Zdeňka odmeny v posledných rokoch pomaly, ale isto rastú. Popri oficiálnych turnajoch sa bokom hrajú aj money games o najrôznejšie sumy.
Sú však aj prípady, keď je výhrou za turnaj „len“ prestíž a doska, na ktorej sa hralo. Keď ste v backgammone dobrí, peniaze si môžete zarobiť aj inak ako hraním.
„V backgammone je ekonomika založená na tom, že ľudí baví sa v tej hre vzdelávať. Baví ich učiť sa novým veciam. Je to psychologická hra,“ hovorí Zdeněk. A práve tu nastupuje na rad koučovanie. To je lukratívny spôsob, ako svoje znalosti backgammonu monetizovať. Sám Žižka ponúka lekcie za stovky dolárov na hodinu. A záujemcov má veľa.
Myslí inak
Jeho prístup k backgammonu je pritom dosť nekonvenčný. Do veľkej miery sa líši od toho, ako ľudstvo o hre premýšľalo v minulosti. Žižka sa namiesto popisovania pravidiel a výnimiek z nich pozerá na jednotlivé pozície v širšom kontexte, intuitívne. A aj vďaka tomu ho vyhľadávajú študenti z celého sveta.
„Mal som veľa študentov. ‚No áno, konečne tomu rozumiem,‘ hovoria mi. Všetko sú to rôzne jednoduché veci,“ hovorí s tým, že sa podľa neho mnohí súčasní autori kníh o backgammone nepozerajú do budúcnosti, nepozerajú sa za roh. Sám dodáva, že má voči čítaniu trochu averziu. Jednu knižku o backgammone však sám napísal. A opisuje v nej práve svoju Žižka Method.
„Sústredím sa na to, čo bude a čo sa stane. Každý, kto ide okolo, predsa vidí, kde tie kamene sú, ale ja učím ľudí premýšľať o možnostiach, čo s nimi robiť. Keď sa analyzuje čokoľvek, musíte sa pozerať do budúcnosti,“ hovorí Žižka a dodáva, že keby v živote nerobil to, čo robí, pravdepodobne by sa zaujímal o trading a analýzy trhu. Teraz však na alternatívne cesty nepomýšľa.
„Musel by som do toho dať veľa energie a nemyslím si, že po tom všetkom, čo som zažil, by ma to napĺňalo,“ dodáva.
Najkrutejšia hra
Backgammon sa často označuje za najkrutejšiu hru na svete. „Nehovorí sa jej tak pre nič za nič. Situácia sa mení každým hodom kockou. To je však do života extrémne dôležitá lekcia,“ hovorí Žižka. Backgammon podľa neho nie je hra pre každého. Aj tak by však hru odporučil všetkým vyskúšať, a to najmä deťom.
„Je úplne prirodzené sa v živote stretávať s volatilitou. Existuje všade a je na nás, ako sa jej prispôsobíme. Hra buduje v ľuďoch mentálnu odolnosť. Ľahšie tak zvládnete rôzne životné situácie, či už sú to trojka z písomky alebo problémy v osobnom živote a vo vzťahoch,“ opisuje Žižka.
Renesancia backgammonu
Backgammon v posledných rokoch zažíva niečo ako renesanciu. V New Yorku aj Dubaji sa otvára množstvo súkromných klubov, v Japonsku ho hrajú v školách.
Svoje kamene po doske posúvajú bezdomovci na uliciach aj ľudia z najvyšších špičiek biznisu. Niektorí backgammon hrajú na drevenej doske s viečkami od pet fliaš, iní si kúpia dosku značky Hermés za 20-tisíc eur. Baviť však bude obe skupiny rovnako.
Fanúšikom backgammonu je napríklad aj zakladateľ Uberu a jeden z najbohatších Američanov Travis Kalanick. Ten vlani kúpil najsilnejší backgammonový softvér s tým, že plánuje pokračovať v jeho vývoji.
Život na cestách
„Je to úžasná hra,“ dodáva Žižka. Stretnúť sa s ním v Prahe je vzácna udalosť. Odsťahoval sa totiž do Viedne, a to nielen preto, aby mal lepšie spojenie so zvyškom sveta. V Rakúsku je pre hranie pokeru praktickejšia legislatíva a dá sa hrať aj online, napríklad na populárnej platforme GGpoker. Žižka však dáva prednosť živým turnajom.
„Keď som lietal na turnaje z Prahy, aj tak bola väčšina letov cez Viedeň,“ hovorí. A že sa nalieta. Podľa svojich slov sa zúčastňuje na dvoch až troch veľkých turnajoch za mesiac.
Keď spolu hráme, naozaj hrá s ohromnou ľahkosťou, nič ho nezaskočí. Zatiaľ čo ja nad jednoduchými pozíciami premýšľam minútu, on svoj ťah zahrá takmer okamžite. Keď ho vidíte hrať a o hre ho počujete hovoriť, máte pocit, že ju sami zvládate, že do jej konceptov vidíte.
Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Takže aj keď v hre figuruje element šťastia a volatilita, prehrávam 0 : 7. Ale odteraz môžem chodiť po svete s tým, že som si zahral so svetovým šampiónom.
Autori článku sú Adam Hecl a Robert Sattler.
