Na jar 2021 patrili akcie Virgin Galactic k najvýraznejším symbolom pandemickej investičnej horúčky. Firma ponúkala epický príbeh, pri ktorom sa nejeden pozemšťan zasníval. Kto by nechcel vidieť modrú planétu z hlbín vesmíru! Uplynulo však päť rokov a zatiaľ sa do vesmíru ako na dovolenku nelieta.
Plán bol, že majetnejší občania budú lietať do vesmíru ako na bežiacom páse a verejne obchodovaná spoločnosť na tom zarobí miliardy. V čase takmer nulových sadzieb a aplikácií pre drobných investorov to stačilo. Kapitál sa vtedy prelieval do firiem sľubujúcich budúcnosť bez ohľadu na to, aká vzdialená bola.
K popularite prispel aj zakladateľ a hlavná tvár projektu Richard Branson. V lete 2021 sa nechal vyniesť na suborbitálnu hranicu vesmíru a fotografie osláv na palube obleteli svet. Malý krok pre ľudstvo to nebol, ale pre britského vizionára rozhodne áno.
Každopádne pre investorov to mal byť dôkaz, že projekt je životaschopný. Akcie počas krátkeho času po vstupe na burzu vystrelili o stovky percent a firma mala valuáciu v miliardách dolárov.
Trh v tej chvíli neriešil hospodárske výsledky. Verejná ponuka prišla prostredníctvom SPAC štruktúry, teda cesty, ktorá býva obľúbená práve pri projektoch s víziou a bez príjmov. Investori kupovali vstupenku do budúceho odvetvia, nie podnik s fungujúcou prevádzkou. A to bol zásadný problém, ktorý sa prejavil až o niekoľko rokov neskôr.
Len niekoľko dní po Bransonovom lete spoločnosť oznámila predaj nových akcií, aby získala ďalší kapitál. A od tej chvíle sa začal investičný príbeh postupne otáčať. Cenné papiere zamierili strmhlav dole, kde sa nachádzajú dodnes.
Firma bez tržieb
Po prvotnom nadšení prišlo vytriezvenie. Spoločnosť komerčné lety postupne zastavila a dnes sústreďuje väčšinu úsilia na vývoj novej generácie lodí Delta. V účtovných výkazoch zostali len symbolické príjmy z rezervačných poplatkov budúcich zákazníkov. V treťom štvrťroku 2025 išlo zhruba o štyristotisíc dolárov, zatiaľ čo náklady sa počítali v desiatkach miliónov za kvartál.
Firma tak v podstate zostala vo fáze vývoja, len už ako verejne obchodovaná spoločnosť. Peniaze miznú vo výrobe strojov, infraštruktúre aj testovaní. Hotovosť pomerne rýchlo ubúda a vedenie opakovane vydáva nové akcie, aby zabezpečilo ďalšiu prevádzku – naposledy sa tak stalo v polovici januára.
Každá emisia zmenšuje podiel existujúcich akcionárov, ktorí tak namiesto rastu financujú ďalšie pokračovanie projektu. Analytici preto sledujú predovšetkým harmonogram. Ekonomika spoločnosti stojí na tom, či sa podarí spustiť komerčnú prevádzku podľa plánu koncom roka 2026. Dovtedy hospodárenie určujú najmä výdavky na vývoj a dostupnosť kapitálu. Cena akcie sa odvíja výhradne od (pesimistických) očakávaní a trh už na vzletný príbeh príliš neverí.
Fyzika a ekonomika
Určitý záujem zákazníkov pritom existuje. Cena jedného miesta sa teraz pohybuje okolo šesťstotisíc dolárov a spoločnosť eviduje stovky rezervácií. Každý let ale zoberie len niekoľko pasažierov a samotný štart vyžaduje dlhú prípravu, kontrolu konštrukcie a následný servis.
Podľa plánov manažmentu by dve lode mohli zvládnuť zhruba 125 letov ročne, počas ktorých by do vesmíru prepravili približne 750 cestujúcich. To by znamenalo takmer pol miliardy dolárov ročných tržieb. Lenže proti tomu stojí výroba a údržba strojov, infraštruktúra kozmodrómu, poistenie aj technický personál. Každý let navyše znamená ďalšie náklady na kontrolu motora a konštrukcie.
Ekonomika preto postupuje pomaly. Pravidelné lety síce prinesú príjmy, ale zároveň otvoria plnohodnotnú prevádzku so všetkými výdavkami. V technologických firmách prví zákazníci obvykle znamenajú začiatok zárobkov, v doprave do stratosféry ale znamenajú aj začiatok vysokých fixných prevádzkových nákladov. Môže sa tak stať, že tempo výnosov bude príliš pomalé aj vzhľadom na investovaný kapitál.
Závod s hotovosťou
Kľúčovým faktorom sa stal čas. Firma podľa analýz spaľuje zhruba deväťdesiat až 110 miliónov dolárov hotovosti za kvartál a súčasná hotovosť vystačí len na niekoľko ďalších štvrťrokov prevádzky.
Významnejšie príjmy sa očakávajú až po začatí pravidelných letov, ktoré spoločnosť plánuje najskôr na koniec roku 2026 a vo väčšom rozsahu až počas roku 2027. Každé posunutie termínu preto automaticky znamená prehĺbenie finančného problému.
Na to reagujú aj analytici, ktorí postupne znižujú cieľové ceny akcií. Trh sleduje predovšetkým schopnosť firmy dostať sa do pravidelnej prevádzky. A firma v tomto ohľade veľmi presvedčivá nie je.
Akcie rovné aktívam?
V reakciách investorov je to pochopiteľne možné poznať. Akcie sa dnes pohybujú zhruba o 99 percent nižšie ako na vrchole z roku 2021 a valuácia sa postupne priblížila účtovnej hodnote spoločnosti. Trh tak firmu oceňuje bližšie jej čistej hodnote aktív než očakávaným budúcim zárobkom.
Projekt, ktorý bol ešte pred niekoľkými rokmi symbolom novej éry vesmírneho biznisu, má teraz možno bližšie k osudu WeWork alebo Nikola – teda tých, ktorí vstúpili na burzu s veľkým príbehom, ale narazili na realitu ekonomiky a prevádzky.
Kozmický turizmus raz bude realitou. Zatiaľ je ale pripomienkou, že burze s rýchlo ubiehajúcim časom samotná vízia nestačí a projekt musí nakoniec obstáť v obyčajných kupeckých počtoch. V roku 2021 investori kupovali sen o letoch do vesmíru. Teraz sledujú už hlavne to, kedy (a či vôbec) začne zarábať.
Autor článku je Pavel Kohár, Forbes.cz
