O elektrické vedenie medzi Veľkými Kapušanmi a Mukačevom nikdy predtým nebol taký záujem. Je to jediné vedenie, cez ktoré prúdi elektrická energia medzi Slovenskom a Ukrajinou.
Práve toto vedenie sa v súčasnosti stalo hlavným nástrojom „recipročného opatrenia“ slovenského premiéra Roberta Fica voči Ukrajine. Rozhodol sa totiž, že zastaví núdzovú elektrinu pre Ukrajinu.
Tento krok využíva ako páku voči Ukrajine na to, aby boli dodávky ropy cez ropovod Družba opäť obnovené. Zatiaľ nie je jasné a ani sa nepotvrdilo, či už bola energetická infraštruktúra po útokoch obnovená a či skutočne môže ropa opäť prúdiť Družbou.
Slovo blackout je nočnou morou každej ekonomiky. Keď Slovensko oznámilo koniec havarijných dodávok pre Ukrajinu, na prvý pohľad to vyzeralo ako zdrvujúci úder pre tamojšiu energetickú sieť. Pohľad na reálne dáta však ukazuje zaujímavý paradox.
Kým ostro sledovaná núdzová pomoc končí, obrovský komerčný biznis s elektrinou beží v tichosti a plynule ďalej. V akej miere sme teda nášho suseda skutočne „vypli“ a aké objemy energie sa na spoločnej hranici „točia“?
Slovenský premiér Robert Fico v pondelok večer oznámil, že núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu sa pozastavujú. „Od dnešného dňa platí, že ak sa ukrajinská strana obráti na Slovensko s požiadavkou o výpomoc pri stabilizovaní ukrajinskej energetickej siete, takúto pomoc nedostane,“ uviedol predseda vlády vo videu.
Podstatná časť je, že toto obmedzenie sa týka len malého fragmentu celkových dodávok elektrickej energie na Ukrajinu.
„Celkové cezhraničné výmeny elektriny medzi Slovenskom a Ukrajinou, ku ktorým dochádza tokmi v rámci prepojenej sústavy a obchodných dodávok, predstavujú rádovo okolo tri milióny megawatthodín ročne,“ opisuje situáciu pre Forbes energetický analytik Radovan Potočár z portálu Energie-portal.sk.
Dodáva, že na druhej strane havarijná výpomoc zo Slovenska na Ukrajinu smerovala v objeme rádovo možno desaťtisíc megawatthodín mesačne. „Hoci nejde o zásadné objemy elektriny, ide o rýchle dodávky v kritických okamihoch, napríklad po náhlom vyradení elektrární v dôsledku ruských útokov,“ vysvetľuje.
Takéto havarijné dodávky elektrickej energie sú pre Ukrajinu v tomto období kľúčové. Keďže ruské útoky cielia na ukrajinskú energetickú sústavu, v krajine často dochádza k výpadkom elektrickej energie. Rusko nevyužíva len deštrukciu samotných elektrární, ale cielene útočí na kritické uzly prenosovej sústavy. Aby Ukrajina predišla najhoršiemu, teda blackoutu celého systému, pomáhajú jej havarijné dodávky elektriny.
Takzvaný blackout je nočnou morou každého štátu. Ide o stav, keď je celá oblasť alebo krajina bez prúdu a trvá hodiny až dni, kým sa podarí systém reštartovať a spojazdniť od nuly.
Mechanizmus havarijnej pomoci spočíva v tom, že keď ukrajinský operátor vidí, že sieť je napríklad po raketovom útoku nestabilná, požiada o „havarijnú pomoc“. Dodávky núdzovej elektriny potom na Ukrajinu pritekajú zo susedných štátov. Veľkou výhodou je, že Ukrajina je od marca 2022 prepojená s európskou energetickou sieťou. To jej umožňuje prijímať elektrinu zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Rumunska.
Zmluva o pomoci
Táto elektrina v čase núdze sa poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní havarijnej výpomoci. Zo Slovenska takto havarijná elektrina prúdila na Ukrajinu prostredníctvom štátnej spoločnosti Slovenská prenosová a elektrizačná sústava (SEPS). Po novom už Slovensko nebude viac poskytovať havarijné dodávky elektriny pre Ukrajinu. Na druhej strane komerčný export dodávok elektriny na Ukrajinu prebieha aj naďalej.
Analytik Radovan Potočár hovorí, že sú dve možnosti, ako už ďalej SEPS nebude dodávať havarijnú elektrinu na Ukrajinu. „Ak SEPS na pokyn vlády pristúpi k nejakému kroku, pravdepodobne pôjde o vypovedanie zmluvy o poskytovaní havarijnej výpomoci,“ vysvetľuje. Druhá možnosť je potom podľa neho ďalšie nepredĺženie zmluvy, ktorá platí do mája tohto roka.
Ak k tomuto kroku Slovensko pristúpi, pôjde podľa analytika v prvom rade o podpásový úder ťažko skúšanému susedovi, ale z pohľadu objemov elektriny, ktorá je vymieňaná medzi Slovenskom a Ukrajinou, pôjde len o malú proporciu.
„Čo sa týka náhrady, Ukrajina má prepojenia aj s ostatnými európskymi susedmi a nie je odkázaná na vedenie medzi Veľkými Kapušanmi a Mukačevom,“ dodáva.
Pozastavenie núdzových dodávok elektriny zo Slovenska neovplyvní situáciu v energetickom systéme Ukrajiny, informuje na sociálnej sieti prevádzkovateľ prenosovej sústavy na Ukrajine spoločnosť NEC Ukrenergo.
Naposledy Slovensko poslalo núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu pred viac ako mesiacom a vo veľmi obmedzenom množstve. Spoločnosť Ukrenegro vo vyhlásení tiež informuje, že zatiaľ jej neboli doručené žiadne dokumenty o jednostrannom ukončení zmluvy o dodávkach núdzovej elektriny.
Exportný artikel
Dostavbou a spustením tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach sa Slovensko stalo čistým vývozcom elektriny. V krajine tak vyrobíme viac elektriny, než sme schopní spotrebovať. Celkové množstvo elektriny vyrábanej na Slovensku bolo počas minulého roka na úrovni 29,8 gigawatthodiny. Domáca spotreba bola pritom na úrovni 27,5 gigawatthodiny. Prebytok bol teda na úrovni 2,3 gigawatthodiny.
Nie sme však energetickým ostrovom a sústava je prepojené aj s okolitými krajinami. Vďaka tomu môžeme elektrinu exportovať, ale na druhej strane aj dovážať. Dobrá prepojenosť medzi krajinami jednak slúži na obchod s komoditou, ale rovnako dôležitá je na udržiavanie stability celej sústavy.
Export elektriny zo Slovenska medziročne vzrástol o päť percent na 18,3 terawatthodiny, ukazujú údaje Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) za rok 2025. Drvivá časť dodávok, teda takmer 15 terawatthodín, smerovala do Maďarska. Nasledovala Ukrajina, kde bolo vlani exportovaných skoro tri terawatthodiny elektriny.
Na druhej strane najviac elektriny na Slovensko vlani pritieklo z Česka, konkrétne až 10,5 terawatthodiny. Nasledovalo Poľsko, ktoré k nám v minulom roku importovalo skoro päť terawatthodín elektriny.
Často totiž cez naše územie len „preteká“ elektrická energia (napríklad z Poľska do Maďarska), čo sa v štatistikách SEPS-u objavuje ako dovoz na jednej hranici a vývoz na druhej.
