Vojnový scenár pre Slovensko? Expert zverejnil návod na ochranu majetku.
Slovensko dnes požíva výhody demokratického usporiadania a relatívne vysokej miery bezpečnosti. Dynamický vývoj na globálnej politickej mape však naznačuje, že súčasný stav nemusí byť nemenný a regionálna stabilita môže podľahnúť náhlym zvratom.
Vojenský konflikt na území nášho suseda núti mnohých investorov prehodnocovať spôsob ochrany nahromadeného kapitálu. Aj keď nikto nechce šíriť katastrofické scenáre, všetci sa určite zhodneme na tom, že šťastie praje pripraveným.
Finančný a investičný mentor Tomáš Pieružek otvára tému krízového manažmentu ako kľúčovej súčasti správy aktív. Ako vyzerá jeho záložný plán ochrany majetku?
V rámci svojej investičnej skupiny na platforme Facebook sa propagátor finančnej gramotnosti podelil o prvky vlastného postupu pre prípad nepriaznivého vývoja udalostí.
Len čo si človek vybuduje významnejší majetok, mal by sa začať sústreďovať viac na jeho ochranu ako na agresívny rast. Vtedy predstavuje krízový plán nevyhnutnú poistku pre prípad, ak by domáci trh prestal byť bezpečným miestom na život či podnikanie.
Chybný prístup
Mnohí ľudia pre obavy zo vzniku krízovej situácie zvažujú nákup nehnuteľností v krajinách ako Dubaj. Pieružek si však myslí, že viazať kapitál na jedno konkrétne miesto v zahraničí nemusí byť najšťastnejším riešením.
Podľa jeho slov dnes totiž nikto s istotou nevie určiť, ktorá lokalita zostane v čase globálnej krízy skutočne stabilná. On sám preferuje stratégiu, ktorá umožňuje rýchly prístup k majetku z akéhokoľvek kúta sveta.
Jeho osobným cieľom je úplná mobilita a schopnosť presunúť sa kamkoľvek, kde funguje bankový systém a základné demokratické princípy. S týmto zámerom súvisí aj jeho aktuálny predaj časti nehnuteľností na Slovensku. Týmto spôsobom uvoľňuje kapitál pre likvidnejšie aktíva.
Stále však ponecháva podstatnú časť svojho majetku v domácom prostredí, čo vníma ako prijateľnú mieru rizika. Celý jeho prístup teda stojí na diverzifikácii, ktorá nepripúta investora výlučne k jednej adrese.
Likvidita indexových fondov
Základný pilier jeho krízového plánu predstavujú indexové fondy. Veľkou výhodou týchto investičných nástrojov je nezávislosť od lokálneho sprostredkovateľa.
Pri využití renomovaných svetových brokerov totiž o vlastníctve rozhoduje vydavateľ fondu a nie samotná platforma. Pieružek zdôrazňuje, že ak by domáci broker ukončil svoju činnosť, investor jednoducho požiada iného dodávateľa o prevzatie účtu.
Samotný proces možno realizovať z ktoréhokoľvek vyspelého štátu len pomocou mobilnej aplikácie. Takáto miera slobody môže byť v čase eskalácie vojenského konfliktu na nezaplatenie. Umožňuje totiž odpredaj podielov a následné vyplatenie finančných prostriedkov na účet zriadený v bezpečnej krajine.
Investičný mentor síce pripúšťa, že v čase krízy môžu akciové trhy vykazovať masívne poklesy, poukazuje však na existenciu technických spôsobov, ako portfólio pred takýmito výkyvmi chrániť.
Zlatá poistka
Druhou úrovňou jeho krízového scenára je fyzické zlato. Pieružek vníma drahé kovy ako jeden z prostriedkov na prenos relatívne veľkej hodnoty v malom objeme. Zlato si investor môže vziať so sebou a do legislatívne stanovenej výšky ho môže legálne prenášať aj cez hranice.
Žltý kov má vysokú likviditu, následne ho preto možno v cieľovej krajine jednoducho zameniť za hotovosť. Tým jeho držiteľ dokáže získať prístup do miestneho finančného systému. Ide teda o univerzálne platidlo, ktoré prekračuje hranice národných legislatív a poskytuje okamžitú kúpnu silu mimo krízových oblastí.
Bitcoin ako nedetegovateľné aktívum
Moderný krízový manažment sa nezaobíde ani bez digitálnych aktív. Pieružek upozorňuje na obrovský potenciál bitcoinu. Jedinou nevýhodou populárnej kryptomeny je jej pomerne vysoká volatilita.
Z hľadiska možného prenosu cez hranice však ide o ideálne aktívum. „Transport“ totiž funguje na úplne inom princípe ako v prípade fyzického zlata alebo hotovosti. Bitcoin totiž v skutočnosti nikam necestuje.
Digitálna mena totiž existuje iba ako záznam v globálnej decentralizovanej sieti, ktorá je prístupná z akéhokoľvek miesta na svete s pripojením na internet.
To, čo človek pri prekračovaní hranice reálne prenáša, nie sú samotné mince, ale iba prístupové údaje k nim. Ide o konkrétne súkromné kľúče alebo takzvaný seed, čo je zoznam 12 až 24 náhodných anglických slov.
Z logistického hľadiska je teda proces takmer neviditeľný. Prístup k majetku môže držiteľovi pokojne zabezpečiť len malá kovová platnička s prístupovými údajmi.
Tie však možno uchovať aj v hardvérovej peňaženke, ktorá vyzerá ako bežný USB kľúč. Zariadenie obsahuje kryptografické súkromné kľúče, ktoré slúžia ako digitálny podpis na potvrdzovanie transakcií. Pre potreby odoslania platby zariadenie podpíše transakciu vnútri svojho čipu a do počítača alebo mobilu odošle už len hotový podpis.
Doplniť možno aj ďalšiu možnosť, ktorou je využitie metódy takzvanej mozgovej peňaženky. Tá spočíva v tom, že si zoznam slov držiteľ jednoducho zapamätá. V takom prípade cez hranicu prechádza bez akéhokoľvek fyzického nosiča a jeho majetok nemožno nijakým spôsobom zachytiť.
Na rozdiel od zlata bitcoin teda nevystavuje svojho majiteľa riziku, že mu ho niekto nájde pri náhodnej osobnej prehliadke. Jeho hlavnú výhodu teda predstavuje nemožnosť konfiškácie v ňom uloženého majetku štátnymi orgánmi v čase nepokojov.
Ako Pieružek ďalej uvádza, v demokratických krajinách vždy možno nájsť cestu, ako bitcoin premeniť na lokálnu menu.
Foto: Forbes
Foto: Forbes.
Zahraničný účet
Okrem jednotlivých foriem majetku Pieružek pridáva aj odporúčanie na otvorenie dvoch zahraničných bankových účtov. Jeden by mal byť vedený v Spojených štátoch amerických a druhý v niektorej z európskych jurisdikcií.
Proces otvorenia týchto účtov možno realizovať online priamo zo Slovenska. Ak sa situácia v regióne začne zhoršovať, investor dokáže presunúť svoju hotovosť do inej legislatívy v priebehu pár minút.
Paradox hypotéky
Veľmi špecifický pohľad ponúka finfluencer aj na problematiku nehnuteľností a ich financovania prostredníctvom dlhu. Upozorňuje na svoj pohľad, podľa ktorého pri stopercentnej hypotéke nesie v prípade vojny hlavné riziko banka a nie majiteľ bytu.
Ak dôjde k zásadnému znehodnoteniu majetku alebo deštrukcii infraštruktúry, investor nie je ten, kto stráca najviac vlastného kapitálu. Podľa Pieružeka tento kontext zásadne mení pohľad na zadlženie v rámci ochrany celkového majetku.
Zahraničné reality
Nákup nehnuteľnosti v cudzine považuje investičný mentor až za posledný krok, ktorý odporúča urobiť jedine v prípade splnenia predchádzajúcich pomenovaných krokov.
Mnoho ľudí sa snaží pred vojnou poistiť kúpou bytu v zahraničí, avšak bez toho, aby mali vyriešenú likviditu. Pieružek varuje, že z hľadiska ochrany majetku mu takýto krok nedáva zmysel.
Slovensko zatiaľ stále považuje za demokratickú a pomerne bezpečnú krajinu pod ochranou NATO. Opustenie členského štátu Európske únie s relatívne dobrým ratingom, v prospech krajiny mimo transatlantických štruktúr a s nejasnou legislatívou, prirovnáva k presunu z dažďa pod odkvap.
Investícia do realít v pochybných jurisdikciách nepredstavuje skutočnú ochranu, ak v danej krajine nefunguje vymožiteľnosť práva. Obozretný nákup zahraničnej nehnuteľnosti by zároveň mal byť až úplne posledným krokom v celom reťazci.
Sústredenie sa na funkčné finančné mechanizmy prináša v čase neistoty oveľa väčší pokoj než vlastnenie kľúčov od apartmánu na druhom konci sveta.
Na záver netreba zabudnúť na to, že čakanie s prípravou na eskaláciu konfliktu, predstavuje taktiku vopred odsúdenú na neúspech. Implementáciu konkrétnych opatrení predstaveného krízového scenára je nutné realizovať ešte v pokojných časoch, keď emócie nezaťažujú racionálny úsudok. Pieružekov plán tak môže slúžiť ako mentálna mapa pre zvládnutie extrémnych situácií s chladnou hlavou.
