Mrazivé januárové a februárové počasie pre nedostatočnú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov i nedostatočnému prepojeniu energetického trhu s ostatnými štátmi vyháňalo ceny elektriny v pobaltských štátoch až nad hodnoty z energetickej krízy pred štyrmi rokmi.
Konkrétne v Estónsku výrobu z obnoviteľných zdrojov nahrádzali tamojšie elektrárne na ropné bridlice. V januári ceny elektriny v Estónsku ovplyvnil najmä mráz a sneh. Z tohto dôvodu sa zastavili lopatky veterných elektrární na Baltskom mori a k tomu sa pridal aj zvýšený dopyt po elektrine vo výške zhruba pätiny.
„Tento nárast je významným faktorom ovplyvňujúcim ceny, pretože vyššia spotreba si vyžaduje dodatočnú výrobu. Pobaltskému regiónu však chýba dostatočná konkurencieschopná výroba elektriny,“ uviedol analytik estónskej energetickej spoločnosti Enefit Karl Joosep Randveer.
Priemerná mesačná cena elektriny v Estónsku vzrástla v porovnaní s decembrom 2025 viac ako dvojnásobne, keď dosiahla 15,4 eurocenta za kilowatthodinu.
Za rok o 68 percent
V porovnaní s minuloročným januárom, keď bola priemerná cena elektriny v Estónsku 9,2 centa za kilowatthodinu, to predstavuje medziročný nárast o 68 percent.
Doteraz najdrahší január bol na začiatku energetickej krízy v roku 2022, keď priemerná cena dosiahla 14,4 centa za kilowatthodinu. Veľmi podobné čísla vykáže aj za február, pretože vysoké ceny ustupujú s príchodom vyšších teplôt až teraz na jeho konci.
Rast cien elektriny v pobaltských krajinách bol spôsobený kombináciou niekoľkých faktorov. Jedným z nich bolo zamrznutie turbín veterných elektrární, ktoré tak aj napriek tomu, že fúkal vietor, zostali v stabilnej polohe.
Solárne elektrárne im v toto ročné obdobie nepomohli, ich výroba je na severe Európy počas zimy fakticky bežne nulová.
K tomu sa ešte pridal prudký pokles výroby v susedných litovských vodných elektrárňach a aj zvýšený dopyt po elektrine v Škandinávii vrátane Fínska, odkiaľ konkrétne Estónsko v chladných dňoch bežne dováža až polovicu potrebnej elektriny.
Fosílne elektrárne
Estónci sa tak stále musia obracať a spoliehať aj na svoje unikátne fosílne elektrárne, ktoré ako palivo do svojich kotlov nepoužívajú uhlie ani plyn, ale takzvané ropné bridlice.
Estónsko patrí k najväčším producentom ropných bridlíc na svete a už vyše sto rokov ich využíva nielen v energetike, ale aj v mnohých segmentoch priemyslu, ako je napríklad chemický.
Ropné bridlice a nafta sa dokonca stali základným pilierom estónskej energetiky, od ktorého sa však pre znečistenie súvisiace s ťažbou ropných bridlíc a vyšším emisiám pri ich spaľovaní snažia úplne odstúpiť.
Realita nesúhlasí
Realita dnešného energetického trhu v Európe, ktorý začína byť značne rozkolísaný z dôvodu rastu elektriny z obnoviteľných zdrojov v prenosovej sústave na jednej strane a na druhej pre vypínanie stabilných zdrojov, ako sú napríklad jadrové alebo uhoľné elektrárne, ale tak ako aj v iných krajinách aj Estóncom prepisuje plány.
Ešte v roku 2018 elektrárne na ropné bridlice v Estónsku tvorili vyše tri štvrtiny výroby elektriny v krajine. Krajina vtedy predstavila plán, ktorý ju mal z pohľadu výroby elektriny urobiť do roku 2030 úplne bezemisnou.
Staršie a špinavé fosílne elektrárne majú nahradiť obnoviteľné zdroje, najmä vietor. Ako však ukazujú prvé mesiace tohto roka, ani na veterné turbíny sa v mrazoch nedá spoľahnúť.
Bezemisnosť sa odkladá
Cieľ bezemisnej energetiky v Estónsku sa tak opäť odkladá. Vláda najskôr naplnenie tohto cieľa posunula o päť rokov na rok 2035 a tento termín v januári potvrdil aj tamojší minister energetiky a životného prostredia Andres Sutt, ktorý vychádza z novoschváleného národného energetického plánu krajiny.
V rámci transformácie energetiky čisto na obnoviteľné zdroje, v Estónsku ide najmä o vietor, potom bude musieť krajina investovať v nasledujúcej dekáde 15 miliárd eur.
„Menšia ekologická stopa je jednoducho konkurenčnou výhodou. Ak sa pozrieme na to, čo sa deje globálne, najväčšie investície sa vynakladajú na čistú energiu, či už ide o obnoviteľné zdroje, alebo jadrovú energiu,“ povedal v januári Sutt.
Aj napriek tomu však stále silnejú hlasy, že sa Estónsko na výrobu z ropných bridlíc bude musieť spoliehať až do roku 2040 a možno aj za tento horizont.
Nové bridlicové elektrárne
Svedčí o tom aj fakt, že Estónci stále stavajú nové závody aj elektrárne na ropné bridlice. Tamojší energetický podnik Eesti Energia práve teraz spúšťa nový závod na spracovanie ropných bridlíc vrátane výroby elektriny z nich v meste Auvere v kraji Ida-Viru.
„Tento ropný závod je schopný prevádzky ďalších tridsať rokov, takže v záujme estónskej ekonomiky by sme mali zvážiť, či ropný priemysel v roku 2034 zanikne, alebo bude pokračovať v prevádzke až do roku 2040 a ďalej,“ uviedol člen predstavenstva spoločnosti Eesti Energia Lauri Karp.
Aj minister energetiky a životného prostredia Andres Sutt pri popisovaní plánov vedúcich k transformácii energetiky na bezemisné uviedol, že „elektrárne na ropné bridlice budú potrebné dovtedy, kým nebude k dispozícii iná dispečerská kapacita“.
Jadrovú elektráreň však Estónci nestavajú a ani ju nemajú v pláne stavať, a tak sa budú musieť spoľahnúť práve na obnoviteľné zdroje.
Otázkou teda opäť je, či bude ich rozvoj do roku 2035 stačiť na to, aby aj v zimných mesiacoch stabilne pokrývali zvýšený dopyt po elektrine a Estónci netrpeli problémami v podobe vysokých cien elektriny, ktoré násobne prevyšujú priemer celej Európskej únie.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
