Česká spoločnosť Diana Biotechnologies vyvinula test na otravu krvi a teraz ho skúša v nemocniciach. „Náš prístup je unikátny, na globálnom trhu môžeme zarobiť miliardy dolárov,“ tvrdí spoluzakladateľ a CEO firmy Václav Navrátil.
Spoločnosť Diana Biotechnologies vznikla ako malý výskumný startup a nečakane narástla počas pandémie covidu. Prišla totiž ako prvá s kvalitnými a cenovo dostupnými testami. „Náš obrat sa potom vyšplhal až k miliarde korún,“ hovorí Václav Navrátil.
Teraz Diana uvádza do praxe ďalšie revolučné nápady z oblasti diagnostiky a vývoja liečiv. Vylepšuje protilátky, na trh dostala unikátne chemikálie pre laboratóriá a u pacientov sa skúša jej test odhaľujúci otravu krvi, čiže sepsu.
Teraz máme v spoločnosti Diana Biotechnologies tri výskumné projekty a zvažujeme, že z nich urobíme samostatné firmy. Ale je tiež možné, že ma časom čaká niečo úplne iné. Život je dlhý, takže sa nebránim ani inému podnikaniu.
Pôvodne sme to brali tak, že Diana je firma na celý život. Ale v meniacom sa svete sa nebránime ani exitu. Obzvlášť s ohľadom na projekty, ako sú sepsa alebo protilátky.
Tam by s odpredajom projektu alebo so vstupom vhodného partnera mohol byť trhový dosah desaťnásobný alebo aj stonásobný. Potom exit dáva oveľa väčší zmysel ako organický rast.
Ktorý z vašich projektov je najnádejnejší?
Všetky sú nádejné, inak by sme na nich nepracovali. Trochu nezvyčajné je, že máme pod jednou strechou tri odlišné projekty. Výhľadovo si asi každý bude musieť nájsť svoju cestu, už dnes ide vlastne o separátne výskumné tímy. Keď pre niektorý nájdeme komerčného partnera, mohol by sa osamostatniť.
Podariť by sa to mohlo pri teste na sepsu. Náš prístup je unikátny a na globálnom trhu je možné zarobiť miliardy dolárov. Pokiaľ by sme boli jediní alebo jedna z mála firiem, ktorá s testom príde, otvára sa obrovská biznisová príležitosť.
V oblasti Life Sciences sme už vstúpili na trh. Vyvíjame látky používané v laboratóriách, máme kompletné portfólio produktov pre metódu PCR a budeme predstavovať unikátne proteíny.
Preto by sme sa tu do dvoch až troch rokov mohli dostať do bodu obratu a byť ziskoví. Časom sa dá uvažovať o tržbách v miliónoch alebo aj desiatkach miliónov dolárov. Výhodné je pre nás nájsť v tejto oblasti strategického partnera.
S protilátkami sme už aj na trhu s výhľadom ziskovosti za dva alebo tri roky.
Jan Rasch
Doteraz ste vývoj financovali z vlastných zdrojov?
Áno. Platíme ho z peňazí, ktoré sme zarobili za covidu, celkovo išlo o nižšie stovky miliónov korún. Zatiaľ nám to stačí, ale pre akceleráciu jednotlivých projektov si najskôr pôjdeme po investíciu, alebo budeme hľadať strategických partnerov.
Potenciál je tam obrovský, ale musíme byť rýchli, čo bez ďalších peňazí nepôjde. Avšak vystačíme si s čiastkami v rade jedného až dvoch miliónov eur na projekt.
A už vás oslovili investori?
Nie, ale doteraz sme sa snažili všetky projekty posunúť čo najviac dopredu, hľadaniu investora sme sa aktívne nevenovali. Vo vhodnej chvíli však chceme osloviť fondy, ktoré poznáme z minulosti. Nebránime sa českým peniazom, ale skôr pôjde o zahraničné venture kapitálové fondy.
Získali ste už investíciu od fondu BTCZ Ventures, za ktorým stoja korunoví miliardári Vasil Bobela, Peter Pudil a Ján Dobrovský spolu s rodinou Brůžkovcov. Ako vaša spolupráca vyzerá?
Získali sme od nich na začiatku 80 miliónov korún a fond je stále vo vlastníckej štruktúre našej firmy. Aktívne sa však nepodieľajú na rozvoji nášho podnikania a jeho ďalšiu väčšiu účasť do budúcnosti ani neočakávame. Pre jednotlivé projekty budeme hľadať ďalších partnerov.
Prečo ste firmu Diana vlastne založili?
Už počas mojich doktorandských štúdií som prišiel s nápadom na novú metódu použiteľnú na vývoj liečiv. Potom som už šiel čisto za tým, aby som ju dostal do praxe. Čoskoro sa ukázalo, že najväčšiu nádej na úspech pri komercionalizácii budeme mať, keď založíme firmu. A tak som sa do toho pustil.
S ďalšími štyrmi spoluzakladateľmi z vedeckého prostredia sme ju založili. Išlo o vývojový startup, kde sa po štyroch alebo piatich rokoch práce očakáva, že pôjdete s produktom na trh a budete mať prvé tržby.
Lenže do toho prišla pandémia a my sme sa chopili novej príležitosti. Namiesto pôvodného vývoja liečiv sme sa sústredili na covidové testy.
Pretože sme boli na trhu noví, veľa sme vsádzali na inovácie. Ako prvé sme urobili testy zo slín, ponúkali sme testy na odhalenie rôznych variantov vírusu.
Získali sme asi 40 percent českého trhu, takže sme sa de facto stali dominantným hráčom. Preto sme tri roky v úvodzovkách stratili s covidom a teraz začneme na trh uvádzať naše pôvodné produkty.
Jan Rasch
Za firmou stoja štyria spolumajitelia z vedeckého prostredia. Zhodnete sa v názore na smerovanie firmy?
Úplne rovnaké názory nemáme, ale skvele sa dopĺňame, najmä po odbornej stránke. Čo sa týka smerovania firmy, máme občas na vec rôzne pohľady a diskutujeme o nich, čo považujem, naopak, za prínosné. Ale sme schopní sa nakoniec vždy dohodnúť.
Nebolo by jednoduchšie, ak by firmu vlastnil jeden človek?
Nie. To, že jeden majiteľ má mať ideálne sto percent firmy, je typický český pohľad. V Česku sa často obávame toho, že medzi spolumajiteľmi budú rozpory.
Ale ja naopak považujem za veľkú výhodu, že sme štyria. Zahraničné startupy tiež spravidla drží v ruke viac ľudí. Výhodou je, že lepšie obsiahnete rôzne expertízy, jednoducho štyria urobia viac ako jeden. Ja si neviem predstaviť, že by som sám vybudoval miliardovú firmu.
Vďaka Martinovi Dienstbierovi máme silnú biznis expertízu. Jiří Schimer nám zase pomáha prepájať biológiu s chémiou. Posledný zo štvorice zakladateľov je Jan Tykvart, dokáže odborne podporiť ktorýkoľvek z našich projektov. Napríklad protilátky by nevznikli bez širšej spolupráce niekoľkých odborov. Keby som zakladal firmu znova, opäť by som si prial mať viac spoločníkov.
Expertov na rôzne oblasti by ste predsa mohli aj zamestnať?
Rozhodne nie je rovnaké byť zamestnanec a spolumajiteľ. Pokiaľ je firma vaša, správate sa inak. A v Česku je zatiaľ, aj napriek pozitívnemu vývoju v poslednej dobe, legislatívne pomerne komplikované dať dobrým zamestnancom vhodným spôsobom podiel vo firme.
Navyše, keď sa na všetko pozriem zo svojho pohľadu, je lepšie mať desať percent v obrovskej, dobre fungujúcej spoločnosti ako sto percent v biznise, ktorý slabne.
Prečo ste sa vlastne pustili do vývoja testu na sepsu?
Otrava krvi, čiže sepsa je život ohrozujúci stav. Urobiť dobrý test na jej odhalenie je dodnes nevyriešený problém. Pokiaľ sa človek dostane do akútnej fázy, môže behom pár hodín zomrieť. Každá hodina oneskorenia liečby v tejto fáze znamená o päť alebo aj desať percent vyššiu úmrtnosť.
Samotného ma prekvapilo, že iba v Európe postihne sepsa ročne tri milióny ľudí a 700-tisíc ich zomrie v akútnej fáze, ďalší milión neskôr, takže je to jedna z najčastejších príčin úmrtí.
Dnes sa pri podozrení na sepsu štandardne kultivuje krv. Jej vzorka sa rozdelí do niekoľkých skúmaviek a zisťuje sa, čo tam narástlo, pretože príčinou sepsy sú väčšinou baktérie v krvi. Všetko trvá minimálne niekoľko hodín, test je v polovici prípadov falošne negatívny.
Vedci sa preto už desať rokov snažia vyvinúť PCR testy na sepsu. Jediný dobre fungujúci predstavila firma T2 Biosystems, ale bol k nemu potrebný drahý prístroj a aj samotné testy boli drahé.
Jan Rasch
Lekárske zariadenia tento test nasadzovali, až keď všetko ostatné zlyhalo a firma ekonomicky neprosperovala, až nakoniec zbankrotovala. Touto cestou ísť nechceme. Náš test bude cenovo dostupný a môže sa stať možnosťou prvej voľby.
Existujúce testy majú úspešnosť 50 percent. Ako je na tom ten váš?
Zatiaľ máme prvé klinické výsledky od asi 500 pacientov. A náš test má výrazne väčšiu citlivosť ako štandardná kultivácia a ako test od firmy T2 Biosystems. Doterajšie dáta ukazujú, že sa blížime k 90 percentám, čo je dramatický rozdiel. Ale, samozrejme, tieto výsledky musíme potvrdiť počas ďalších klinických skúšok.
Robí niečo podobné aj konkurencia?
Test na sepsu vyvíja niekoľko ďalších firiem. Ale všetky majú diagnostiku postavenú na drahom prístroji a bude trvať dlho, než si takéto zariadenie zaobstará podstatná časť laboratórií.
Náš test je postavený na nami vyvinutých reagenciách, ktoré bude možné použiť na viac-menej akomkoľvek prístroji. Takže z biznisového hľadiska máme väčšiu šancu na úspech.
Ako a kde prebiehajú klinické skúšky?
Vybraní pacienti v nemocniciach prechádzajú štandardnou diagnostikou a okrem toho sa využíva ešte náš test. S testovaním sme začali vlani a zatiaľ môžem uviesť, že prebiehajú napríklad vo FN Motol a vo FN Olomouc.
Chystáte testy v ďalších nemocniciach?
Áno, budeme rozširovať počet nemocníc, kde testujeme, a chceme ísť aj do zahraničných zdravotníckych zariadení. Zmysel dáva aj hľadanie partnera. Aby sme pre neho boli zaujímaví, potrebovali by sme získať viac dát.
Ale už počas tohto roku by sme sa chceli začať baviť s firmami. Našou najväčšou prioritou je samotný výskum. Teraz pracujeme na rozšírení počtu baktérií, ktoré náš test vie odhaliť.
Aké firmy chcete osloviť?
Typicky to budú výrobcovia diagnostických testov a prístrojov do laboratórií. Práve u nich bežia rôzne testy a všetkým veľkým hráčom na trhu chýba test na sepsu, takže sme pre nich zaujímaví.
Dohodnete sa len s jednou firmou?
Test je vždy potrebné doladiť na mieru, takže dáva zmysel spolupracovať iba s jedným výrobcom.
Ako to vyzerá s vaším ďalším projektom, s vývojom protilátok?
Ten je založený na našej novej patentovanej technológii. Protilátky sa využívajú hlavne v diagnostike, ale aj väčšina nových liekov sú protilátky. Štandardný postup ich získavania je zdĺhavý a nákladný, aj veľké firmy sú schopné merať len desiatky alebo stovky sekvencií za týždeň.
V súčasnej dobe našu metódu prispôsobujeme tak, aby fungovala čo najlepšie v symbióze s umelou inteligenciou a zároveň by sme mali byť schopní generovať množstvo dát pre ďalšie zlepšenie samotných AI modelov. Keď to prepojíme, mohli by sme byť prví, kto vytvorí univerzálny AI model, s ktorým by sme dokázali navrhovať protilátky.
Na čo sa zameriavate v poslednom projekte?
Ide o oblasť Life Sciences, kde vyvíjame látky používané v laboratóriách, teda takzvané reagencie. Tieto svoje produkty už predávame. Našimi koncovými zákazníkmi sú laboratóriá v nemocniciach, firmách alebo výskumných ústavoch.
Pozerali sa na vás kolegovia vedci cez prsty, keď ste sa rozhodli založiť firmu?
V Ústave organickej chémie a biochémie Akadémie vied SR to našťastie neplatilo, ale inde sa s tým vedec stretnúť môže. V Česku veľa výskumníkov vníma odchod z akademickej kariéry ako zlyhanie.
Navyše v tuzemsku takmer žiadne výskumné firmy nie sú, takže mladí vedci ani neuvažujú o tom, že by touto cestou mohli ísť. Je to trochu začarovaný kruh. Ale v zahraničí je presun z akademického prostredia trebárs do AstraZenecy alebo inej farmaceutickej firmy považovaný za úplne legitímny.
Kde vlastne hľadáte vhodných zamestnancov?
Je to taký mix. Naberáme ľudí, ktorí prešli pár inými firmami, a občas aj absolventov vysokých škôl. Najčastejšie však prijímame doktorandov a post doktorandov, väčšina z nich sú tí, ktorí sa vracajú z cudziny. Sú veľmi schopní a majú chuť ísť do biznisu.
Je problém zohnať ľudí?
Ako sa to vezme. Darí sa nám oslovovať tých najschopnejších. Ale ľudí s určitým profilom hľadáme ťažko. Problém máme v prípade seniorných výskumníkov, ktorí v akademickej sfére šéfujú vedeckým skupinám. Len málokto z nich má takú dobrodružnú povahu, aby zavrel svoju skupinu a prešiel do firmy.
Je tiež náročné nájsť expertov na biznis development. Musia vedieť vyhľadávať zákazníkov pre špecifický produkt a osloviť ich.
Je potrebné, aby našim produktom rozumeli po odbornej stránke, ale mali aj kontakty v biznise. Musia vedieť skĺbiť vedeckú znalosť s podnikateľským uvažovaním, a to sa v akademickom prostredí nenaučíte.
Čo vám v Česku pri rozjazde biotechnologického startupu chýbalo?
Bolo toho veľa. Zohnať vhodné laboratórium v Prahe je veľmi ťažké, alebo skôr nemožné. My sme si napríklad svoje prvé laboratóriá museli vybudovať.
A len pre predstavu – vybavenie súčasných laboratórií prístrojmi vyšlo na 130 miliónov korún, čo je pre začínajúcu firmu obrovský výdaj. Preto dnes časť našich laboratórií prenajímame začínajúcim startupom.
Chýbali nám aj kontakty, a to najmä v cudzine. Segment tunajších biotechnologických firiem je taktiež veľmi malý. Kľúčových spoločností je do desať, takže keď v Česku rozbehnete biznis, na domácom trhu sa väčšinou neuživíte. Musíte rovno expandovať do cudziny, čo nie je pre začínajúcu firmu ľahké. Potom sa veľmi hodí sieť kontaktov.
Nemyslím, že by startupy potrebovali na svoj rozjazd finančné dotácie. Ak by však spočiatku nemali také vysoké daňové odvody, veľmi by to pomohlo.
Mám na mysli napríklad vysoké zdanenie pracovnej sily. A možností podpory je viac. Keď napríklad startup v Rakúsku získa investíciu od venture kapitálového fondu, časť peňazí mu k tomu doplní štát.
Ostatne v Česku vzniknú každý rok jednotky spin-off firiem. V Rakúsku a ďalších európskych krajinách je ich niekoľko desiatok a v Spojených štátoch sa ich toľko zrodí len v okolí jednej univerzity. Sme na tom teda oveľa horšie, než by sme mohli byť.
Autorka článku je Eva Hníková, Forbes.cz
