Umelá inteligencia napreduje tempom, ktoré prekvapuje aj jej tvorcov. Blížime sa do bodu, keď si bežný manažér alebo firma dokáže „vyklikať“ vlastný softvér na mieru prostredníctvom konverzácie s AI asistentom. Znamená to koniec predražených licencií veľkých IT podnikov? Hrozí krach obľúbených indexových ETF, ktoré sú od týchto gigantov závislé? Analýza Mareka Kalinu z portálu Finfin ukazuje, prečo je táto panika predčasná a prečo môže pasívny investor aj naďalej profitovať.
Akciový trh dnes trpí historicky bezprecedentnou koncentráciou. Širokému indexu S&P 500 dominuje úzka skupina technologických firiem (známa aj ako Magnificent Seven), ktorých biznisové modely stoja na vývoji softvéru, predaji licencií a cloudových službách.
Prirodzene tak vzniká legitímna obava: ak hodnota týchto velikánov spočíva v kóde, ktorý bude vďaka AI onedlho komoditou zadarmo, nečaká S&P 500 voľný pád? Odpoveď je nie. Smart money (inštitucionálny kapitál) nepanikária a na pochopenie je potrebné zbaviť sa dvoch zásadných trhových mýtov.
Mýtus č. 1: Softvérové giganty predávajú kód
Základným analytickým omylom je zredukovať hodnotu technologickej firmy na riadky kódu. Samotné programovanie je dnes už iba mechanickým zlomkom komplexného softvérového inžinierstva. Hodnota spoločností ako Microsoft, Salesforce, Oracle či Adobe nespočíva v tom, že ich programátori vedia napísať lepšiu syntax. Ich hodnota, takzvaná ekonomická priekopa, stojí na pilieroch, ktoré AI nedokáže vygenerovať za pár sekúnd.
Jedným z kľúčových pilierov je dôvera v B2B prostredí. Žiadna globálna banka, nemocnica ani nadnárodná korporácia nenasadí do ostrej prevádzky softvér vygenerovaný AI asistentom od radového zamestnanca. Chýba garancia bezpečnosti, certifikácie, audity či súlad s legislatívou. V korporátnom svete platí staré pravidlo: „Nikdy nikoho nevyhodili za to, že kúpil systém od IBM alebo Microsoftu.“
Rovnako silným faktorom je gravitácia dát. AI síce dokáže vygenerovať perfektný CRM systém, no nemá prístup k historickým dátam firmy, ktoré sú už roky uložené na serveroch Salesforce či iných platformách. Presunúť tieto masívne datasety do nového, neovereného AI riešenia je technologická nočná mora plná rizík.
Nezanedbateľná je aj zodpovednosť za kritický softvér. Ak podnikový systém zlyhá, spoločnosť prichádza o milióny dolárov každú minútu. V takom prípade potrebuje okamžitú nápravu a uplatniť zmluvné pokuty. Právna zodpovednosť za výpadok softvéru, ktorý vygeneroval marketingový asistent, nie je automaticky krytá. OpenAI ani iný poskytovateľ AI momentálne nezaručí dostupnosť kódu na úrovni 99,99 percenta.
Nakoniec je tu efekt ekosystému. Dnešný podnikový softvér nefunguje izolovane. Vyniká tým, že je integrovaný s desiatkami ďalších systémov – od účtovníctva cez logistiku až po riadenie ľudských zdrojov. Vytvoriť samostatnú aplikáciu pomocou AI je relatívne jednoduché, no zabezpečiť jej plynulú a bezpečnú komunikáciu so zvyškom firemného ekosystému je už náročnejšie.
Namiesto krachu dochádza k presnému opaku. Tradičné giganty okamžite integrujú AI modely do svojich existujúcich ekosystémov, ako napríklad Microsoft s Copilotom. Znižujú tak vysoké náklady na vývojárov a zároveň si za tieto AI „nadstavby“ účtujú od klientov prirážky. V strednodobom horizonte ich marže paradoxne vzrastú.
Mýtus č. 2: Pád lídrov znamená pád S&P 500
Pri radikálnom scenári by AI mohla skutočne zničiť bariéry vstupu na trh. Tisíce agilných startupov by pomocou AI vytvárali lacnejšie alternatívy, čo by viedlo k rapídnemu poklesu tržieb gigantov v S&P 500. ETF fondy však zostávajú stabilné a ich mechanizmus funguje nezmenene.
Neskúsení investori často robia chybu, keď vnímajú S&P 500 ako statický zoznam firiem. V skutočnosti ide o dynamický mechanizmus, ktorý sa sám čistí.
ETF kopírujúce S&P 500 sú vážené podľa trhovej kapitalizácie. Ak tradičná softvérová spoločnosť začne strácať hodnotu, jej váha v indexe sa automaticky zníži. Pasívny investor pritom nemusí robiť nič – index sa o „vyhodenie“ porazených postará sám.
Peniaze, ktoré uniknú zo stratových softvérových firiem, nezmiznú z ekonomiky, ale presunú sa do nových prístavov. Na uvoľnené miesta v najlepšej desiatke najvýznamnejších spoločností v indexe nastúpia firmy, ktoré túto revolúciu poháňajú – výrobcovia pokročilých čipov, operátori hyperškálovateľných dátových centier či moderné energetické spoločnosti dodávajúce elektrinu pre AI servery.
Dôležitý je aj menej známy, no zásadný efekt starej ekonomiky. Kto bude najviac profitovať z toho, že vývoj softvéru zlacnie na nulu? Tradičné netechnologické sektory, ako napríklad bankovníctvo, farmácia, ťažký priemysel či retail, dnes platia stovky miliónov dolárov ročne za IT služby. Ak sa ich náklady vďaka AI znížia na zlomok, ich čistý zisk na akciu môže masívne vzrásť. Zisky v týchto sektoroch tak elegantne vykompenzujú prípadné straty technologického sektora a index ako celok bude naďalej rásť.
Komu patrí budúcnosť?
Myšlienka, že demokratizácia programovania zničí akciové trhy, pramení z nepochopenia moderného B2B biznisu a matematiky indexového investovania. AI nespôsobí zánik ETF fondov. Spustí však jednu z najväčších a najrýchlejších rotácií kapitálu za posledné dekády.
Umelá inteligencia spustí jednu z najväčších a najrýchlejších rotácií kapitálu za posledné dekády.
Pre pasívneho investora, ktorý investuje cez brokera do širokého ETF, ako napríklad iShares Core S&P 500 či Vanguard S&P 500, zostáva stratégia nezmenená. Index urobí prácu za neho – vyselektuje porazených a nadviaže na nových víťazov.
Pre aktívneho stock-pickera (investora vyberajúceho konkrétne akcie) je to však budíček. Kupovať dnes akcie menších softvérových firiem, takzvané SaaS, ktorých jedinou konkurenčnou výhodou je zložitý kód bez komplexného ekosystému alebo dát, je ruleta. Budúcnosť patrí tým, ktorí vlastnia infraštruktúru a proprietárne dáta.
Analýza Mareka Kalinu z finfin.sk
Marek Kalina
