Jadrová energetika zažíva nečakaný návrat vďaka obrovskej spotrebe energie, ktorú má umelá inteligencia. V USA sa nová generácia podnikateľov snaží získať priazeň a protekciu Trumpovej administratívy. Mnohí stroskotajú, ale potenciál je takmer neobmedzený.
V továrni Aalo Atomics s rozlohou 3 700 štvorcových metrov na juhu v Austine v Texase pracovníci posúvajú jeden a pol centimetra hrubé oceľové plechy na linku, ktorá ich pomaly ohýba do valcov širokých asi tri a pol metra.
Tie sa potom zvaria na vyše sedem a pol metra vysoké reaktorové nádoby. Bolo by lacnejšie dať si ich vyrobiť u externých dodávateľov. Lenže spoluzakladateľ a CEO spoločnosti Aalo Matt Loszak chce tieto práce robiť vo vlastnej réžii, keďže v každej nádobe bude nakoniec jadro desaťmegawattového reaktora.
Päť takýchto reaktorových jednotiek Aalo-1 bude spoločne poháňať jednu 50 MW elektrickú turbínu, ktorá vyrobí dosť energie pre veľké dátové centrum alebo 45-tisíc domácností.
Nielen na papieri
„Reaktor nie je len na papieri, staviame ho,“ vraví 35-ročný kanadský inžinier Loszak, ktorý aktuálne rozbieha svoj tretí startup. Spoločnosť Aalo sa v auguste pustila do práce na 80-árovom pozemku v Národnom laboratóriu ministerstva energetiky v Idahu, kde sa snaží dosiahnuť „kritický stav“ (stav reaktora, keď je udržovaný na nemennom výkone vďaka štiepnej reakcii, pozn. red.).
Chce to stihnúť do 4. júla 2026, keď USA oslávia 250. výročie vzniku. Tento termín prezident určil Trump najmenej trom americkým startupom, ktoré majú dokázať funkčnosť svojich pokrokových návrhov jadrových reaktorov. Aby reaktor od Aalo dosiahol kritický stav, musia vložiť do nádoby štandardné jadrové palivové tyče a spustiť reťazovú štiepnu reakciu.
Kedy z toho bude elektrina? Až neskôr. Po dosiahnutí kritického stavu si Aalo ešte bude musieť vybudovať výrobné zariadenia, vytvoriť dodávateľský reťazec, zazmluvniť odberateľské dátové centrá a získať definitívnu zelenú od Komisie pre jadrovú energetiku.
„Postavíme továreň, osekáme náklady a máme svätý grál,“ sľubuje Loszak, ktorý hľadá deväťhektárový pozemok pre novú gigatováreň. Nedávno zamestnal Brysona Gentileho, bývalého šéfa výroby Falcon 9 v Muskovej SpaceX, ktorý má v Aalo rozbehnúť hromadnú výrobu.
„Elonov úspech [s elektrickými autami a raketami] bol ako zabehnúť míľu pod štyri minúty. Keď sa to niekomu podarí, hneď si všetci povedia: ,Počkať, ono sa to dá‘,“ hovorí Loszak. Verí, že v roku 2027 už bude vyrábať elektrinu.
Dopyt exploduje
Dopyt po elektrine prudko stúpa a dôvodom sú najmä energeticky náročné dátové centrá, ktoré umožňujú boom umelej inteligencie. Loszak nie je v jadrovej energetike jediný, kto sa chce zviezť na vlne ziskov z AI. Zo desať firiem, ako Valar Atomics, Oklo, Kairos Power a X-energy, sa predbieha v tom, kto skôr zdokonalí, získa povolenie a spustí do prevádzky novú generáciu malých prefabrikovaných reaktorov, ktoré môžu napájať jednotlivé dátové centrá či dokonca dodávať elektrinu do siete.
Podľa údajov spoločnosti PitchBook v roku 2025 investovali venture investori, ale aj investori na burze, rôzni miliardári a americké ministerstvo energetiky do týchto a podobných nových jadrových firiem v USA vyše štyri miliardy dolárov, čo je o dosť viac než necelých 500 miliónov v roku 2020. Ak sa má jadrová energetika opäť vrátiť na scénu, budú potrebné ďalšie desiatky miliárd.
Foto Trevor Paulhus
Dva roky fungujúca firma Aalo získala investície 136 miliónov dolárov (z toho 100 miliónov v auguste) a jej hlavným sponzorom je Valor Equity Partners miliardára Antonia Graciasa. Valor bol jedným z prvých inštitucionálnych investorov Tesly a Gracias, ktorý je členom predstavenstva SpaceX, sa pre Forbes vyjadril, že Aalo prerazí, lebo si dáva záležať na výrobe a vertikálnej integrácii „podobne ako Tesla so svojím prístupom ,základných princípov‘ pri batériách, elektrických autách a robotike“.
Hviezdy sú naklonené
Nie všetky tieto startupy dosiahnu úspech. Zdá sa však, že hviezdy sú návratu jadrovej energie naklonené. Dopyt tu je – Sam Altman z OpenAI povedal, že do ôsmich rokov bude potrebovať neuveriteľných 250 gigawattov energie (zhruba toľko spotrebuje celá Brazília). Podľa triezvejších analýz budú dátové centrá do roku 2030 potrebovať dvojnásobok súčasnej spotreby, ktorá je aktuálne asi 40 gigawattov.
Pri dnešných priemerných cenách elektriny pre priemyselných odberateľov na úrovni deväť centov za kilowatthodinu by 40 GW stálo 32 miliárd dolárov ročne. Ceny však stúpnu, ak bude dopyt rásť rýchlejšie ako výrobná kapacita.
Analytici odhadujú, že turbíny na zemný plyn pokryjú možno 60 percent potrieb, ale ich dodávky trvajú aj štyri roky. Uhlie je naďalej nepopulárne (bez ohľadu na to, ako často Trump označuje najšpinavšie fosílne palivo za „krásne a čisté“).
Veterná a solárna energia sú zasa na Trumpovej čiernej listine a tiež nedokážu zaistiť nepretržitú produkciu, ktorú si dátové centrá vyžadujú. Vzniká veľká diera, ktorú môžu zaplniť jadrové startupy.
Dosť miesta pre všetkých
„Je dosť miesta, aby sa darilo všetkým, pretože svet potrebuje veľmi veľa energie,“ hovorí pôvodom iránsky miliardár Kamal (Kam) Ghaffarian, ktorý podniká v leteckom a kozmickom priemysle a založil v Rockville v Marylande firmu X-energy, ktorá vyvíja plynom chladený reaktor.
Samozrejme, veľa ľudí jadrové elektrárne stále odmieta, najmä ak majú stáť hneď za domom. Ale podpora je aktuálne široká a ide zhora nadol. Trump od návratu do Oválnej pracovne odstavil megaprojekty výstavby veterných parkov na mori, zastavil obrovský solárny park a podpísal „veľký krásny zákon“, ktorým zrušil daňové úľavy pre veterné a solárne elektrárne postavené po 4. júli tohto roku.
V zákone sa však rozšírili výhody pre jadrovú energiu – daňové úľavy pre nové projekty teraz dosahujú až 40 percent investícií. Trumpova administratíva takisto reorganizuje notoricky pomalú a opatrnú Komisiu pre jadrovú energetiku (NRC), čo by malo zrýchliť schvaľovanie nových návrhov.
Foto Trevor Paulhus
Zámerom je zjednodušiť povoľovanie, sčasti aj motivovaním startupov, aby stavali reaktory na vojenských základniach alebo v zariadeniach ako Národné laboratórium v Idahu, v ktorých jadrové iniciatívy prebiehajú od čias projektu Manhattan počas druhej svetovej vojny.
Gates a ďalší
Spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates jadrovú energiu už dvadsať rokov ospevuje ako riešenie globálneho otepľovania a teraz sa k nemu pridávajú ďalšie hlasy. Ľudia vravia: „Keby sme jadrové štiepenie vynašli dnes, videli by sme v ňom zázračný liek na zmenu klímy,“ hovorí Drew Wandzilak, riaditeľ v investičnej spoločnosti Alumni Ventures, ktorá investovala do firiem X-energy, Aalo a Valar. „Taká je to sila.“
Loszak a druhý spoluzakladateľ Aalo, technický riaditeľ Yasir Arafat (39), dopĺňajú osobné dôvody na oživenie nukleárnej energetiky. Loszak sa zbavil astmy, ktorou trpel v detstve, keď uhoľné elektrárne v jeho rodnom Ontariu ustúpili jadrovým. Arafat si ako dieťa v Bangladéši písal domáce úlohy pri sviečke.
Do USA prišiel ako vysokoškolák, vyštudoval jadrové inžinierstvo na North Carolina State University. Má za sebou bohatú kariéru: pracoval na veľkom reaktore AP1000 firmy Westinghouse s výkonom 1 100 MW a v roku 2019 prešiel na vývoj mikroreaktorov v Národnom laboratóriu v Idahu.
Obaja veria, že raz budú svoje malé sériovo vyrábané reaktory predávať nielen AI firmám, ale aj chudobným krajinám s nedostatkom energie. „Aalo“ znamená v bengálčine „svetlo“.
Fukušima a útlm
Len nedávno vyzerala budúcnosť jadrovej energetiky pochmúrne. Keď cunami v roku 2011 spôsobilo katastrofu vo Fukušime, Japonsko aj Nemecko začali s odstavovaním jadrových elektrární. Americký priemysel sa zase boril s ťažkosťami od havárie v elektrárni Three Mile Island v Pensylvánii v roku 1979. Médiá incident pretriasali celé mesiace, ale podľa NRC nepredstavovalo malé množstvo uvoľneného žiarenia žiadnu hrozbu.
Havária mala napriek tomu dôsledky v oblasti predpisov: rušili sa projekty výstavby a NRC zaviedla prísnejšie pravidlá, čo prinieslo prieťahy a vysoké náklady pre veľké jadrové elektrárne. V roku 2024 spoločnosť Georgia Power po 15 rokoch konečne dokončila elektráreň v meste Augusta v Georgii s dvoma reaktormi Westinghouse AP1000, ktoré sú schopné zásobovať energiou 1,7 milióna domácností.
Náklady presiahli 30 miliárd dolárov, čo je viac ako dvojnásobok pôvodného rozpočtu, údajne pre neoverené technológie, chýbajúce dodávateľské reťazce a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Stavba rovnako veľkej elektrárne s turbínami na zemný plyn (ak by sa dali zohnať) by stála len 7 miliárd.
Westinghouse
Je jadro zelené?
Zdalo sa, že v USA už nie je možné efektívne stavať veľké jadrové elektrárne. Aktuálne je v krajine 94 funkčných reaktorov (mnohé majú vyše 40 rokov). V roku 1990 ich bolo 112.
Ministerstvo energetiky, Gates a ďalší oddaní podporovatelia nalievali prostriedky do nových návrhov reaktorov už predtým, ako invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a neukojiteľná spotreba umelej inteligencie naštartovali nový jadrový boom. Európska únia, ktorá sa zúfalo snaží vymaniť zo závislosti od ruskej ropy a plynu, rozhodla, že bezemisnú jadrovú energiu možno v určitých prípadoch považovať za „zelenú“.
Zmluvy na nákup jadrovej energie majú podpísané firmy ako Meta, Amazon či Google spoločnosti Alphabet. Dokonca aj elektráreň Three Mile Island je späť v hre. Zachovaný reaktor, ktorý bol v roku 2019 odstavený, sa teraz pripravuje na nové spustenie. Celý jeho výkon bude najbližších dvadsať rokov odoberať Microsoft. Elektráreň dostala nové meno: Craneovo centrum čistej energie.
Štyridsiatnik – veterán
Mike Laufer (40), CEO a spoluzakladateľ Kairos Power, je v novej ére jadrovej energetiky už veteránom. Postavil, sprevádzkoval a odstavil predvádzaciu elektráreň v Albuquerque v Novom Mexiku. „Za deväť rokov sme sa veľa naučili,“ hovorí.
Spoločnosť Kairos teraz buduje svoj prvý (predvádzací) reaktor Hermes 1 na výrobu elektriny a prvý komerčný reaktor Hermes 2, ktorý má do roku 2030 dodávať 50 MW do siete prevádzkovanej spoločnosťou Tennessee Valley Authority. Google sa zaviazal do roku 2035 odkúpiť približne 500 MW, ktoré vyrobia reaktory Hermes.
Kairos sídli v prestavanom hangári na bývalom letisku námorného letectva v Alamede v Kalifornii, kúsok na juh od Kalifornskej univerzity v Berkeley, kde Laufer a ďalší dvaja spoluzakladatelia získali doktorát. Startup očakáva, že do dokončenia projektu Hermes 1 v roku 2028 získa od ministerstva energetiky 303 miliónov dolárov.
(Laufer odmieta prezradiť, či ho sponzoruje jeho otec Henry Laufer, miliardár a matematik, ktorý so zosnulým Jimom Simonsom založil priekopnícky hedžový fond Renaissance Technologies.)
Prefabrikovaný systém
Prefabrikovaný modulárny systém Kairos ťaží z desaťročí výskumu reaktorov chladených roztavenou soľou. Využíva nový typ „kamienkového“ paliva TRISO (z angl. TRi-structural-ISOtropic). Na tomto palive stojí viacero nových návrhov reaktorov a podľa zástancov vďaka nemu novým systémom nehrozí roztavenie ani teroristický útok.
Zrnká oxidu uraničitého (veľké ako zrnká maku) sa pokryjú milimetrovými vrstvičkami, ktoré urán izolujú a zadržiavajú nebezpečné produkty štiepenia. Palivo sa potom obalí grafitom, čím vzniknú guľky veľké ako golfová loptička. Keď je veľa takýchto guliek pohromade, dokážu vyvolať štiepne reakcie, ale vďaka viacvrstvovej izolácii sa palivo nemôže zahriať natoľko, aby došlo k nekontrolovateľnej reťazovej reakcii (alebo roztaveniu reaktora).
Zástancovia tvrdia, že aj keby sa tisícky guliek TRISO z minireaktora dostali do rúk teroristov, sotva by s nimi dokázali napáchať zlo, a keby reaktor vyhodili do vzduchu, likvidačnému tímu by stačilo len prísť a guľky pozbierať.
V spoločnosti Kairos vyvinuli vlastnú linku na výrobu TRISO, ktorú teraz sťahujú do Národného laboratória amerického ministerstva energetiky v Los Alamos, aby mohli konečne „peletizovať“ obohatený urán. „Vlastná výroba je kľúčovou súčasťou našej stratégie,“ hovorí Laufer.
Corolla, nie Lambo
Aj Isaiah Taylor (26), zakladateľ a CEO dvojročnej spoločnosti Valar Atomics, plánuje používať palivo TRISO, ale zatiaľ ho sám nevyrába – má plné ruky práce s vývojom reaktora, o ktorom jeho investor Steve Marcus z losangeleskej firmy Riot Ventures hovorí, že je to „Toyota Corolla medzi reaktormi, nie Lamborghini“.
V septembri začal tento kalifornský startup v Utahu s výstavbou svojho prvého predvádzacieho reaktora. V novembri Valar oznámil, že získal financovanie 130 miliónov dolárov a že v teste jadra reaktora v Los Alamos dosiahol kritický stav pri nulovom výkone (prebieha štiepenie, ale nevyrába sa elektrina).
Nie je jasné, či kritický stav pri nulovom výkone spĺňa Trumpov cieľ. Aj tak Taylor očakáva, že so svojím vysokoteplotným, plynom chladeným reaktorom „Ward 250“ – pomenoval ho po svojom starom otcovi Wardovi Schaapovi, ktorý pracoval ako vedec na projekte Manhattan – stihne do termínu 4. júla dosiahnuť plný kritický stav reaktora (čiže aj s výrobou elektriny).
Termálny prototyp
Valar už vyrobil termálny prototyp, ktorý je vystavený rovnakým prevádzkovým teplotám a tlakom, ale bez vloženia uránového paliva. „Pumpujeme do jadra pol megawattu, čo by stačilo pre 16 mestských blokov v Los Angeles,“ hovorí Taylor, ktorého tím objavil úniky a pri opakovanom rozoberaní a skladaní prototypu získal cenné skúsenosti.
Taylor, ktorý figuruje v tohtoročnom americkom rebríčku Forbes 30 pod 30, nikdy nestrácal čas. V rodnom Idahu ako šestnásťročný odišiel zo strednej školy a roky, ktoré by inak strávil na vysokej, venoval samoštúdiu jadrového inžinierstva. Jeho „hr-hr“ prístup sa páči investorom aj vplyvným ľuďom Trumpovej kampane MAGA („Spravme Ameriku opäť veľkou“).
Miliardár z Oculusu
„Vie ľudí presvedčiť a motivovať, aby sa pridali,“ hovorí Marcus. Je výstižné, že jeho ďalším investorom je Palmer Luckey, miliardár, ktorý sa do rebríčka 30 pod 30 dostal v roku 2014, ako 21-ročný predal svoju firmu Oculus zaoberajúcu sa virtuálnou realitou spoločnosti Meta a ako 24-ročný spoluzaložil firmu Anduril vyrábajúcu supermoderné zbrane.
Forbes US/Tim Tadder
Spoločnosť Valar sa tento rok zapojila do žaloby proti NRC založenej na tom, že schvaľovanie nových jadrových elektrární trvá príliš dlho a komisia možno ani nemá právomoc regulovať minireaktory. (Ďalšími žalobcami sú startupy Last Energy a Deep Fission a parlamenty Texasu, Utahu, Louisiany, Floridy a Arizony.)
Konanie je pozastavené pre rokovania o urovnaní. „Potrebujeme jadrovú energiu teraz,“ nie po trojročnom skúmaní, hovorí Liz Muller (47), ktorá založila spoločnosť Deep Fission so svojím otcom, bývalým profesorom fyziky na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Dvojročný startup získal prostredníctvom verejnej ponuky v septembri 30 miliónov dolárov.
Jadro v zemi
Má neobvyklý prístup: do zeme sa vyvŕta viac ako jeden a pol kilometra hlboký otvor s priemerom vyše 70 centimerov, spustí sa doň nádoba s uránovým palivom a zaleje sa vodou. Reaktor bude vodu ohrievať na výrobu energie, ale ostane bezpečne skrytý v pevnej hornine.
„V najbližších dvoch rokoch sa uvidí, kto skutočne začne stavať a kto nie,“ hovorí Muller.
Jedným zo startupov ktorý na boome zarobil bez toho, aby postavil akékoľvek pilotné zariadenie, je spoločnosť Oklo, ktorú v roku 2013 založili manželia Jacob a Caroline DeWitteovci. Od roku 2015 až do apríla 2025 bol jej predsedom dozornej rady generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman.
Profimedia
Firma prostredníctvom špeciálnej akvizičnej spoločnosti (SPAC) v roku 2024 vstúpila na burzu a má trhovú kapitalizáciu 10 miliárd dolárov (v októbri to bolo 26 miliárd), takže DeWitteovci sú miliardári. Oklo síce začala s prípravnými prácami neďaleko Národného laboratória v Idahu, ale do 4. júla zrejme dosiahnutie kritického stavu nestihne.
Známi u Trumpa
Má však známych na vysokých miestach: minister energetiky Chris Wright bol kedysi v jej dozornej rade. Z poltucta verejne obchodovaných spoločností zaoberajúcich sa minireaktormi má táto najviditeľnejší profil. „Akcie [Oklo] veľmi príznačne odrážajú verejnú mienku. Všetci sú za jadrovú energiu a chcú, aby sa do nej investovalo,“ hovorí Marcus z Riot Ventures.
Treba povedať, že ani najbohatší, najbystrejší a najmocnejší ľudia planéty nemôžu vytvoriť nový reaktor len tak. Bill Gates spoluzaložil podnik TerraPower v roku 2008. Po 17 rokoch a takmer 4 miliardách investícií od Gatesa, ministerstva energetiky, Nvidie, HD Hyundai a ďalších stále nemá od NRC povolenie na svoj 350 MW reaktor chladený roztavenou soľou.
Takisto je možné, hlavne keď Trump stále mení názor, že budúcnosť bude patriť klasickým veľkým jadrovým elektrárňam, a nie sériovo vyrábaným jednotkám. Spoločnosť Westinghouse zažila v uplynulom desaťročí konkurz a prešla rukami viacerých vlastníkov, ale v októbri dostala novú šancu, keď sa Trumpova administratíva zaviazala pomôcť zrýchliť povoľovanie a poskytnúť 80 miliárd na nové reaktory.
To by stačilo na päť až desať nových reaktorov Westinghouse AP1000). Cenou bol 20-percentný „účastnícky podiel“ na zisku nad hranicou 17,5 miliardy, ktorý spoločnosť vygeneruje do roku 2029.
Jadrový miliardár
To je skvelá správa pre spoločnosť Fermi America so sídlom v Amarille v Texase, ktorej spoluzakladateľ a CEO Toby Neugebauer (53) je najbohatším novým jadrovým miliardárom. Čistá hodnota rodinného majetku tohto investora súkromného kapitálu a syna bývalého republikánskeho kongresmana sa po vstupe Fermi na burzu v októbri vyšvihla na 6 miliárd dolárov.
Fermi plánuje vybudovať kolosálne dátové centrá napájané najmenej štyrmi reaktormi AP1000 na dvetisíchektárovom pozemku vedľa závodu Pantex amerického ministerstva energetiky na severe Texasu, kde sa už desaťročia vyrába plutónium do jadrových hlavíc. „Ak sa jadrová elektráreň nedá postaviť tu, tak potom nikde,“ hovorí Neugebauer, ktorý podnik založil spoločne s Rickom Perrym (bývalý guvernér Texasu a Trumpov prvý minister energetiky) a jeho synom Griffinom.
Jadrové AI
Neugebauer je projektový vývojár, nie inovátor. Vedením jadrovej výstavby poveril Mesuta Uzmana, Američana tureckého pôvodu, ktorý pomáhal riadiť výstavbu štyroch reaktorov AP1000 v Číne, jedného v Bulharsku a štyroch v Spojených arabských emirátoch. „Nie je žiadny zelenáč. Má na konte už 13 projektov,“ chváli sa Neugebauer, ktorý tvrdí, že len čo budú mládenci s jadrovými minireaktormi hotoví, rád priamo na mieste postaví aj niekoľko gigawattov.
Neugebauer si svoju jadrovú stávku poistil: má objednané turbíny na zemný plyn s výkonom 2,5 GW a ešte pred dokončením prvého reaktora plánuje postaviť paroplynovú elektráreň s výkonom 11 GW. Ale jeho dlhodobou víziou je, aby sa z mesta Amarillo stalo centrum federálnej vlády pre umelú inteligenciu poháňanú atómovou energiou.
„Jadrovej energetike sa venujeme z vlastenectva,“ hovorí. „Čína stavia 33 [veľkých] reaktorov, ale nie na klimatizovanie. Stavajú elektrárne ako diví. Preto potrebujeme jadrovú umelú inteligenciu.“
Autor článku je Chris Helman, Forbes.com
