Vláda chce po viac ako troch rokoch obnoviť výrobu hliníka v Slovalco. Podpis memoranda však zatiaľ neznamená reštart – ten bude závisieť najmä od toho, či sa podarí zabezpečiť dlhodobú a konkurencieschopnú cenu elektriny. Bez nej ostáva návrat výroby otázny.
Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom sa stala obľúbenou destináciou premiéra Roberta Fica. Po takmer dvoch mesiacoch podnik navštívil opätovne spolu s ministerkou hospodárstva a ministrami financií a životného prostredia.
Tentoraz v podniku oznámil podpis memoranda so spoločnosťou. To určuje kroky, ktoré plánuje robiť podľa Fica v najbližšom období. „Máme eminentný záujem na obnovenie výroby primárneho hliníka,“ konštatoval Fico
Ak by sa to podarilo, obnova výroby v hlinikárni by nastala po viac ako troch rokoch. Svoje pece podnik odstavil ešte na začiatku roka 2023. Odvtedy sa spoločnosť – už viac ako tri roky – udržuje v takzvanom standby režime.
„Je to náročné, musíme držať odborníkov, zamestnancov, nemôžeme to robiť donekonečna. V blízkej budúcnosti, ak sa ceny energií a podpora vlády nestretnú, asi do roka, sa rozhodneme,“ hovoril Iain Child, managing partner Penty ešte v októbri 2024 pre Forbes.
Investičná skupina Penta vlastní menšinový balík akcií. Väčšinovým majiteľom je nórska spoločnosť Norsk Hydro.
Memorandum, ktoré vláda so Slovalcom podpísala, neobsahuje nič konkrétne. Dalo by sa opísať ako cestovná mapa, na základe ktorej sa budú určovať ďalšie kroky v prípade obnovy výroby v Slovalcu. Prvé stretnutie už má byť v pondelok.
„Občanov to nebude stáť ani cent,“ sľúbil Fico. Premiér hovoril o príjmoch z emisných povoleniek, ktoré chce kabinet maximálne využiť. Plánuje sa obrátiť na Európsku komisiu, aby vláde takýto postup schválila.
Súčasťou memoranda je aj zníženie príspevku do jadrového fondu a možného podpisu desaťročnej zmluvy na dodávky elektriny zo zdrojov, ktoré kontroluje štát. Nešlo by teda o zmluvu so Slovenskými elektrárňami, kde štát má tretinový podiel.
Kabinet by chcel Slovalcu vrátiť aspoň 25 percent platieb, ktoré poslali do Environmentálneho fondu za emisné povolenky. Na oplátku za to by firmy reinvestovali časti týchto peňazí do modernizácie a dekarbonizácie výroby.
„Budeme kopírovať schému pomoci, ktorú majú v Nemecku. Dávajú 35 percent príjmov z Environmentálneho fondu pre ťažký priemysel. Presne toto budeme chcieť urobiť. Slovensko je rovnako ťažko industrializovaný štát ako Nemecko,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Tomáš Taraba, minister životného prostredia.
Možný termín opätovného spustenia výroby hliníka v Slovalcu Fico naznačil v roku 2027. Zástupca väčšinového akcionára v hlinikárni tak optimistický nie je. Skonštatovali, že podpis memoranda je len začiatkom procesu k smerom k potenciálnemu reštartu výroby.
„Na náš reštart musia byť primerané podmienky. Môže sa stať, že aj keby štát využil všetko, čo mu povoľujú pravidlá EÚ, nebude to stačiť. Cena elektriny na Slovensku je totiž stále o 25 až 30 eur vyššia ako napríklad v Nemecku či vo Francúzsku,“ citoval Denník N Milana Veselého, generálneho riaditeľa Slovalca.
FOTO: FORBES / Flourish
Prečo Slovalco skončilo
Slovalco prestalo produkovať hliník v postupných krokoch. Výrobu utlmilo koncom roka 2022, na začiatku roka 2023 ju úplne zastavilo. Bolo to v čase, keď sa blížil koniec platnosti kontraktu na dodávky elektriny.
„Slovalcu sa v tom čase nepodarilo zabezpečiť dlhodobý kontrakt na elektrinu, ktorý by umožnil pokračovanie výroby v prostredí veľmi vysokých cien energií v Európe,“ povedal pre Forbes Halvor Molland, šéf komunikácie spoločnosti Norsk Hydro, v januári 2026.
Spoločnosť zároveň nedostala dostatočnú štátnu pomoc, akú mali podobné podniky v iných krajinách Európskej únie. Situáciu zhoršil aj pokles cien hliníka na svetových trhoch a celková strata konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.
Keď spoločnosť utlmovala výrobu, hliník stál na Londýnskej burze kovov okolo 2 100 dolárov za tonu. Cena elektriny v tom čase atakovala rekordné hodnoty – dosahovala takmer 500 eur za megawatthodinu.
Dnes sú tieto ceny omnoho priaznivejšie. Elektrina stojí na pražskej burze okolo 120 eur za megawatthodinu a cena hliníka je okolo 3 100 dolárov za tonu.
„Na opätovné spustenie výroby bude Slovalco potrebovať dlhodobý, konkurencieschopný kontrakt na dodávky elektriny ako základ pre udržateľnú prevádzku,“ dodal Molland.
Penta v považovala za reštart výroby v Slovalcu za reálny, ak budú férové a konkurencieschopné energetické podmienky. Tvrdí, že energeticky náročný priemysel nežiada o dotácie, ale o odstránenie konkurenčného znevýhodnenia voči výrobcom mimo Európskej únie.
„Akcionári chod fabriky financujú, aby sme mohli udržiavať zariadenia v reštartovateľnom stave, čo nás stojí obrovské finančné prostriedky. Takýto stav nie je dlhodobo udržateľný, preto potrebujeme rýchle riešenie,“ povedal pre Forbes Milan Veselý, generálny riaditeľ Slovalca, tiež v januári.
Slovalco má momentálne približne 180 zamestnancov, ktorí udržiavajú fabriku v chode a prevádzkujú pretavovacie centrum. Súčasne sú pripravení, v prípade rozhodnutia o reštarte, zaškoliť nových zamestnancov a obnoviť výrobu. Obnova výroby by stála približne 100 miliónov eur.
Slovalco
Ekonomicky nerentabilné
Ako však v januári upozornil Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord, produkcia hliníka na Slovensku nie je ekonomicky rentabilná a dlhodobo nedokáže konkurovať zahraničiu.
Príčiny videl vo vyšších cenách elektrickej energie, emisných povoleniek a menšej produktivite práce. Navyše, podľa neho obnovenie produkcie hliníka ani nie je z ekonomického hľadiska nutné.
„Jedine, ak by sa zvažovalo strategické obnovenie výroby, aby si Slovensko dokázalo produkovať hliník i v prípade výpadku importu zo zahraničia,“ dodal pre Forbes Tomčiak v januári.
Celá Európska únia dováža približne polovicu svojej spotreby hliníka, takže závislosť od tretích krajín je podľa analytika pomerne vysoká.
Najviac hliníka sa dováža z Nórska a z Číny. „Ak chce Slovensko podporovať ťažký priemysel, najlepšou cestou je budovať energetické zdroje, aby cena elektrickej energie nerástla,“ dodal Tomčiak.
