Výpadky elektriny a tepla v Kyjeve, spôsobené ruskými náletmi, prinútili obyvateľov ukrajinskej metropoly uvažovať o presťahovaní do rodinných domov v okolí mesta, kde majú väčšie možnosti energetickej sebestačnosti. Energetická kríza v Kyjeve prepísala dopyt, nájmy a ceny týchto domov, upozornila agentúra Unian.
Situácia v hlavnom meste je jednou z najťažších v krajine. Kyjevčania musia zápasiť s vážnymi a nepredvídateľnými výpadkami prúdu, stovky domov v rôznych štvrtiach sa ocitli bez kúrenia pri mrazoch až mínus 25 stupňov. Často netečie voda. To sa priamo odráža na trhu s nehnuteľnosťami, kde sa mení dopyt, ceny aj priority záujemcov.
Prioritou je kúrenie
Ešte pred pár rokmi si ľudia vyberali dom na vidieku hlavne podľa rozlohy a ceny. Teraz je prioritou autonómna prevádzka, energetická udržateľnosť a výška nákladov.
„To, či domy zdražujú či zlacňujú, je len povrchná rovina. Trh s bývaním dnes nie je založený na cene, ale na stabilite, autonómii a schopnosti človeka riadiť svoj život,“ myslí si expertka Iryna Luchaninová.
Analytici spoločnosti OLX Real Estate na začiatku minulého i tohto roka zaznamenali nárast dopytu po domoch v Kyjevskej oblasti. Na rozdiel od vlaňajšieho januára sa však tento rok najväčší záujem upína na dlhodobé prenájmy, nie predaje.
Skôr menšie domy
Hlavným faktorom, ktorý donútil Kyjevčanov zamerať sa na prenájom domov, bola energetická kríza. Počas dlhých výpadkov prúdu a tepla je oveľa ťažšie zabezpečiť v byte prijateľné životné podmienky. Oproti tomu si v rodinnom dome môžete nainštalovať generátor, či zapáliť oheň v kachliach alebo krbe.
Premenila sa predstava o bývaní. Namiesto veľkého sídla sa ako ideálny javí radový dom s rozlohou 80 až 120 metrov štvorcových alebo samostatne stojaci dom o výmere 125 až 220 metroch štvorcových. Takéto domy sa ľahšie vykurujú, náklady sú predvídateľné, ľahšie možno zabezpečiť ich prevádzkovú autonómiu a tiež majú širšie publikum záujemcov.
„To nie je dočasný jav, je to zmena myslenia,“ hovorí Luchaninová. Realitný trh sa už neriadi emóciami, ale kalkulom.
V paneláku ani zadarmo
„Najzaujímavejšia je zmena v psychológii kupujúcich. Predtým sa pýtali na opravy, infraštruktúru. Teraz sa najskôr pýtajú, či je v dome plyn, či má náhradný zdroj elektriny a ako dlho bol bez prúdu. Hlavným kritériom sa stala autonómia. To je zásadná zmena priorít, ktorá trh na roky zmení,“ hovorí realitný maklér Oleksandr Bojko.
Domy bez generátorov či byty na vysokých poschodiach, kde častejšie chýba svetlo, teplo a voda a je vyššie riziko zásahu ruským dronom, teraz nikto nechce „ani zadarmo“. Budú si musieť počkať na lepšie časy, píše Unian.
Sporné údaje o migrácii
Kyjevský starosta Vitalij Kličko na začiatku januára tvrdil, že hlavné mesto opustilo už 600-tisíc obyvateľov. Mobilní operátori však nezaznamenali medzi klientmi v Kyjeve žiadnu výraznú dynamiku. Ani realitní experti nepozorujú veľký odliv z metropoly.
„Väčšina obyvateľov zostáva a prispôsobuje sa podmienkam. Migrácia je veľmi špecifická. Nie je to panika, ale dočasné presídlenie určitých sociálnych skupín,“ hovorí Bojko.
Odchádzajú rodiny s malými deťmi, najmä s kojencami, pretože rodičia nechcú riskovať zdravie dieťaťa v nevykúrenom byte. „Mám klientku, mladú matku s osemmesačným dieťaťom. Po troch dňoch bez elektriny a tepla si s manželom prenajali na tri mesiace byt v Užhorode. Platí o 40 percent viac ako v Kyjeve, ale majú pokoj,“ hovorí.
Odchádzajú aj ľudia s chronickými ochoreniami. Tí sa podľa makléra najčastejšie sťahujú k príbuzným do teplejších oblastí. Tretiu skupinu ľudí tvoria počítačoví špecialisti a ľudia na voľnej nohe, ktorí pracujú na diaľku. Po pár dňoch bez elektriny a internetu sa hromadne presunuli do coworkingových centier vo Ľvove, Ivano-Frankivsku či vo Varšave.
Keď sa oteplí a situácia sa zastabilizuje, ľudia sa vrátia, dúfajú niektorí. Ale experti varujú, že Ukrajinci možno budú musieť žiť s každodenným vypínaním prúdu ešte dva až tri roky. Pri ďalších ruských útokoch na energetiku sú vyhliadky zlé.
