Zahraničné firmy musia presunúť výrobu do Spojených štátov, aby Američanom pribudli pracovné miesta. Taký cieľ pri vyhlasovaní ciel stanovil prezident USA Donald Trump a po roku jeho vládnutia je vidieť, že sa mu prilákať cudzie spoločnosti na domácu pôdu podarilo. Americkí podnikatelia z toho však radosť nemajú, pretože sa nedokážu vyrovnať čínskym konkurentom.
Príkladom môže byť čínska spoločnosť Fuyao, ktorá dodáva najväčším americkým automobilkám sklá. Do Spojených štátov prišla už v roku 2014 a odvtedy sa na ňu miestni výrobcovia neprestávajú sťažovať – je totiž schopná vyrábať lacnejšie než oni.
Podľa kritikov to Fuyao dokázala vďaka zamestnávaniu nelegálnych imigrantov, a tak americké protiimigračné úrady vykonali ešte za vlády prezidenta Joea Bidena vo firme raziu. Ani to však spoločnosť nepoložilo.
V tom čase malo Fuyao v Spojených štátoch významnú výrobnú kapacitu, keďže už od prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa pristúpil šéf spoločnosti Cchao Te-wang na to, že presťahovať sa je najlepšia možnosť.
Táto stratégia sa s Trumpovým návratom do Bieleho domu firme vyplatila a Fuyao v nej plánuje pokračovať – minulý rok preto otvorila ďalší závod v štáte Ohio. A jej americkí konkurenti s ňou stále nie sú schopní cenovo súperiť.
Napríklad spoločnosť Vitro minulý rok oznámila zrušenie továrne v Ohiu a prepustenie 250 zamestnancov. Napokon sa síce rozhodla výrobu zatiaľ zachovať, na ako dlho však nie je jasné – dodnes už musela zatvoriť tri prevádzky.
V apríli minulého roka zase zatvorila svoju 132 rokov starú továreň americká sklárska spoločnosť Pyrex. Špecializovaný magazín USGlass to pripísal najmä schopnosti Číňanov automatizovať výrobu, a tým porážať cenou miestnych konkurentov.
Je dokonca možné, že továreň po predaji nezostane v amerických rukách. Najväčší záujem o ňu zatiaľ prejavila nemecká spoločnosť Sediver, jej plány však zablokovala Federálna obchodná komisia USA.
Tvrdé časy pre výrobcov batérií
Tvrdé časy zažívajú v Spojených štátoch aj výrobcovia batérií a ďalšie firmy spojené s týmto odvetvím. Clá, obmedzený záujem automobiliek aj Trumpove zásahy proti podpore predaja elektromobilov priviedli nejeden z týchto podnikov do problémov.
Hoci mala od amerického Úradu pre energetiku získať podmienený úverový záväzok vo výške približne 720 miliónov eur, spoločnosť Kore Power sa minulý rok rozhodla zahodiť plán výroby batériových článkov v meste Buckeye v Arizone. Svoje továrne minulý rok zatvorili aj spoločnosti Natron Energy, Powin či Li-Cycle.
Takisto newyorská spoločnosť iM3NY podala návrh na bankrot, pretože nebola schopná prežiť nízke ceny konkurentov. Firmy Freyr, Our Next Energy, EaglePicher a Microvast následne oznámili rozsiahle prepúšťanie v snahe znížiť celkové náklady.
Dôvodov ich problémov je, samozrejme, mnoho, príchod zahraničných firiem je však nepochybne jedným z nich. A hoci tie čelia rovnakým problémom, svoje plány menia či rušia len niektoré z nich.
Číňania nakupujú
Napríklad Čínou vlastnená japonská spoločnosť AESC v polovici minulého roka pozastavila výstavbu továrne v Južnej Karolíne, no od decembra sa v projekte pokračuje. V prvej fáze by mala ponúknuť prácu pre 1 600 ľudí a bude dodávať batérie pre továreň automobilky BMW.
Čínska firma Gotion High Tech následne kúpila bývalý sklad americkej spoločnosti Kmart. Napriek hlasnému odporu miestnych obyvateľov sa jej podarilo začať s výrobou a pôvodných 300 pracovníkov plánuje do konca roka 2026 rozšíriť až na 1 400 zamestnancov.
Hoci sa Američania obávali, že to povedie k imigrácii čínskych pracovníkov, firma tvrdí, že deväť z desiatich zamestnancov prijíma lokálne.
Za takmer 3 miliardy eur minulý rok otvorila texaskú továreň na kremíkové dosky taiwanská spoločnosť GlobalWafers. Tá je tretím najväčším dodávateľom týchto súčiastok na svete a v Spojených štátoch ich okrem nej vyrábajú aj japonská Shin‑Etsu Handotai alebo nemecká Siltronic.
Tieto spoločnosti majú podľa tohtoročnej analýzy naďalej rásť a dominovať globálnemu aj americkému trhu. Podiel na tom má aj fakt, že zahraniční výrobcovia – na rozdiel od amerických spoločností WaferPro a Pure Wafer – dokázali využiť dotácie na podporu polovodičového priemyslu v Spojených štátoch.
GlobalWafers tak získala viac než 30 miliónov eur, pričom polovicu z tejto sumy už využila pri výstavbe novej továrne. Hoci najviac z programu získal americký Intel, taiwanský TSMC dostal 5,58 miliardy eur a juhokórejský Samsung 5,45 miliardy eur.
Napokon rozširovanie vplyvu GlobalWafers nemá dopad len na konkurenčné americké spoločnosti, ale aj na úplne iné lokálne firmy. Spoločnosť napríklad vyhrala spor s firmou Black Mountain Cement. Tá chcela v okolí jej novej továrne postaviť cementovú pec.
Podľa nej by mohla pre vibrácie spôsobené prevádzkou pece negatívne ovplyvniť výrobu a zároveň potrebuje vo svojom okolí čisté prostredie. To by podľa GlobalWafers spoločnosť Black Mountain Cement nedokázala zabezpečiť.
Solárne panely
Minulý rok Pine Gate Renewables, Blue Ridge Power alebo Sunnova, tento rok zase Sunrun či Enphase Energy. Tisícov pracovníkov sa zbavujú aj americké spoločnosti zamerané na výrobu solárnych panelov.
Ani v ich prípade sa nedá problém celého sektora zvaliť iba na zahraničné spoločnosti, no aj tie majú na situácii svoj podiel. Napríklad čínska spoločnosť JinkoSolar rozšírila svoju doterajšiu továreň na Floride a Boviet Solar postavila novú v Severnej Karolíne.
Problémy sa nevyhýbajú ani čínskym firmám a napríklad spoločnosti Trina Solar alebo JA Solar minulý rok predali svoje nové americké továrne. Môže za to najmä kombinácia ukončenia federálnych daňových úľav a vysokých úrokov, ktoré ochladili dopyt po domácej fotovoltike.
Aj tak majú čínske spoločnosti výhodu. Nielenže môžu do Spojených štátov privážať technológie umožňujúce lacnejšiu výrobu aj v zahraničí. Zároveň dlhodobo využívali možnosť získavať benefity nielen od USA za príchod do krajiny, ale aj od Číny na ďalší rast.
Nech Čína vstúpi
Čoskoro sa to možno zmení, zatiaľ však majú Američania menej negatívny postoj k zapojeniu čínskych konkurentov v automobilovom priemysle.
Číňania zatiaľ pre prísne regulácie výrobu do Spojených štátov nepresúvajú. CEO automobilky Ford Jim Farley loboval u Donalda Trumpa, aby povolil spoluprácu domácich výrobcov s nimi.
V januári potom Trump vyhlásil: „Ak chcú prísť, postaviť továreň a zamestnať vás, vašich priateľov a susedov, je to skvelé. To sa mi páči. Nech Čína vstúpi.“ Podľa automobilového analytika CNN Lei Xing už niekoľko čínskych spoločností ukázalo, že presne to chcú urobiť.
Ak sa tak skutočne stane, americkí výrobcovia získajú nových konkurentov. S nimi už pritom musia bojovať dnes, pretože im Trump skomplikoval situáciu svojím agresívnym postojom voči Kanade. Severný sused Spojených štátov sa preto vydal hľadať nových partnerov za oceánom. A tí vždy hľadajú nové trhy pre svoje vozidlá.
Kanada tak znížila clá na čínske automobily, pričom podľa februárovej štúdie Bloomberg čoraz viac jej obyvateľov prestáva mať problém s kúpou auta z komunistickej krajiny. Viac než polovica to pri výbere vôbec nezohľadňuje a len necelú pätinu to od kúpy skutočne odrádza.
Čína už nevadí
Ide o výrazný posun v porovnaní s rokom 2024, teda pred Trumpovým návratom do funkcie, keď naopak 48 percent odpovedalo, že sú ochotní kupovať elektromobily z Číny oveľa menej než z iných krajín.
Z ďalších zahraničných spoločností potom do Spojených štátov prišiel aj juhokórejský Hyundai. Ten v štáte Georgia postavil obrovskú továreň zamestnávajúcu viac než tritisíc ľudí, no ani to ju neochránilo.
Protiimigračné úrady do nej v septembri minulého roka vtrhli a odviedli odtiaľ približne 475 pracovníkov, väčšinu z nich juhokórejského pôvodu. Viac než 300 z nich potom zo Spojených štátov odletelo späť do ázijskej krajiny.
Tým si síce Trumpova vláda znepriatelila Južnú Kóreu a jej politici varovali pred investíciami v Spojených štátoch. Ak by sa však tamojšie automobilky skutočne vzdali investícií v USA, mohlo by to byť plusom pre ich americkú konkurenciu.
Obalový priemysel
Zahraničné firmy presúvajúce sa do Spojených štátov sa však nezaujímajú iba o technológie a automobily. Rozšíriť výrobu do novej krajiny sa rozhodol aj výrobca recyklovateľných obalov EcoKing Solutions, dcérska spoločnosť čínskej firmy Zhejiang Kingsun Eco-pack.
Tá v polovici roku 2025 oznámila, že v Severnej Karolíne postaví novú továreň v priestoroch bývalého amerického podniku Stanley Furniture.
„Clo je vysoké a 80 percent našich zákazníkov je tu, v Spojených štátoch. Rovnako tak aj väčšina našich surovín. To nás priviedlo k rozhodnutiu: usadíme sa práve tu a budeme vyrábať v USA,“ uviedla spoločnosť.
Namiesto obáv z rastúceho vplyvu Číny však obyvatelia okresu Graham County jasajú, pretože im konečne niekto ponúkne prácu – konkrétne až 500 pracovných miest. V tom ich dotáciami podporil aj štát.
To však nahnevalo niektorých miestnych podnikateľov, ktorí sa podľa webu Triangle Business Journal sťažujú, že s nimi štát „bojuje“, pretože namiesto domácich spoločností podporuje tie zahraničné. Zatiaľ čo lokálne firmy riešia zvýšené náklady na zamestnancov aj ceny spojené s clami, Spojené štáty podľa nich medzičasom dotujú čínske firmy.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Filip Vokoun.
