Ochromenie prevádzky v Hormuzskom prielive by nemalo mať na Európu taký veľký ekonomický dopad ako na Áziu. Zastavenie dopravy v prielive medzi Perzským a Ománskym zálivom by sa však mohlo prejaviť v celkových cenách ropy a plynu na trhu. To by následne viedlo aj k zdražovaniu komodít či dodávok tovarov. ČTK to povedali oslovení analytici.
Samotný Irán by však podľa odborníkov nemal chcieť zastaviť v Hormuzskom prielive prevádzku. Peniaze totiž bude potrebovať na riešenie vlastných ekonomických problémov. Najväčším odberateľom ropy z Iránu je Čína.
Prerušením dodávok by teda Irán neriskoval len zhoršenie svojej ekonomickej situácie, ale aj narušenie vzťahov s jednou z najväčších mocností na svete.
90 dní
Analytik investičnej platformy XTB Pavel Peterka upozornil, že Európska únia musí podľa svojich pravidiel držať zásobu ropy porovnateľnú s 90 dňami dovozu. Tieto zásoby by tak mali vykryť krátkodobý výpadok dodávok. Európa navyše dlhodobo odoberá ropu z niekoľkých rôznych kanálov a jej závislosť od Hormuzského prielivu je v porovnaní s Áziou nízka.
Aj tak však podľa Peterku nemusí byť isté, že Európa so zásobami na 90 dní situáciu zvládne. „Ako sa budú zásoby tenčiť, tak možno očakávať čoraz vyšší tlak na ceny a dostupnosť ropy s dopadom na ceny pohonných hmôt, prepravy a tým aj na ďalšie položky spotrebného koša. Zároveň Európa nedováža len ropu, ale aj skvapalnený zemný plyn, kde môžu problémy nastať o niečo rýchlejšie. Vyššie ceny elektriny a plynu sú ďalšou neistotou pre priemysel,“ dodal.
Podľa ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu by potom trvalejšia blokáda Hormuzského prielivu výrazne zdražela pohonné hmoty a ďalšie ropné produkty, rovnako ako by zapríčinila nárast veľkoobchodných cien zemného plynu.
„Od vývozu katarského zemného plynu, ktorého väčšina putuje do Ázie, je síce Európa závislá menej, ale zasa v tejto časti roka čelí pomerne nízkemu stavu zásob plynu v zásobníkoch, čo môže prispieť k výraznejšiemu tlaku na rast cien plynu. Na strane Európy teraz stojí pomerne teplé počasie, ktoré dopyt po plyne a nutnosť čerpania zo zásobníkov logicky obmedzuje,“ dodal Kovanda.
Alternatívnou cestou by podľa odborníkov mohla byť doprava komodít cez Červené more a Suezský prieplav. Lodnú dopravu by však podľa Peterku mohli ohrozovať miestne kriminálne skupiny.
„Aktivita pirátov môže byť problémom, ale predpokladám, že naozaj veľká prítomnosť námorníctva USA rad z nich odradí. Teroristické skupiny však môžu aj za cenu vysokých strát pôsobiť škody na protest proti útoku v Iráne,“ dodal Peterka.
Hormuzským prielivom sa dopravuje okolo 20 percent vyťaženej ropy na svete a viac ako 30 percent ropy prepravovanej po mori. Okrem toho prúdi tadiaľ aj asi tretina svetovej spotreby skvapalneného zemného plynu. Podľa vlaňajších dát analytickej spoločnosti Vortexa prechádzalo prielivom denne 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy a kondenzátu.
