Slovo dolina je pre Američanov malý hlavolam a o slovenských jedlách zrejme nikdy ani nepočuli. Napriek tomu rodáčka z Piešťan Annamaria Brežná O’Brien v Santa Fe vybudovala úspešný podnik, ktorý nesie názov Dolina Cafe & Bakery a v ponuke má aj kapustnicu či štrúdle.
Annamaria sa v Amerike usadila ako dvadsaťročná. Pochodila kus kontinentu, žila v kanadskej provincii Ontário, v New Yorku aj na Floride. Nemôže povedať, že by sa jej tieto miesta nepáčili, ale zakaždým jej niečo chýbalo. Jednoducho, nebolo to ono. Až sa raz dala do reči s kamarátkou a tá jej začala vykresľovať, aké krásne je Nové Mexiko, štát na juhozápade USA.
„Povedala som si, že to musím ísť skontrolovať,“ usmieva sa Annamaria. „A kamarátka mala pravdu, okamžite sa mi zapáčilo Santa Fe aj celá krajina okolo. Hneď som si pomyslela – tu chcem zostať.“
Annamaria Brežná O’Brien svoj podnik v Novom Mexiku otvárala pred dvomi rokmi. Foto: Katy Gross
Prácu si našla rýchlo, ako predtým aj tu sa zamestnala v reštaurácii. A v tej v Santa Fe spoznala aj budúceho manžela. Po čase si spoločne v meste otvorili vlastný podnik a ako dopĺňa Annamaria, v kuchyni sa začala čoraz viac hrať s receptami zo Slovenska.
„Chýbali mi naše jedlá a navyše som veľmi chcela, aby moje dve deti spoznali chute, na ktorých som vyrastala,“ približuje. „Takže som piekla štrúdle, robila parené buchty či jahodové gule s tvarohom. Deti sa ich nevedeli dojesť a vo mne silnel pocit, že by som ich mohla servírovať aj v reštaurácii.“
Po zvrate v osobnom živote, keď sa s manželom rozišli, si dala od gastrobiznisu dvojročnú prestávku. Lenže potom si všimla, že v centre Santa Fe je fajn priestor na prenájom. „A v tej spojitosti som si uvedomila, že pečenie a varenie je práca, ktorú mám najradšej,“ spomína. Teraz nedávno, 3. júla, uplynuli dva roky, čo svoju Dolinu otvorila.
Salaš nájdete aj v Maroku. V tamojšom letovisku ho vybudovali dvaja spolužiaci zo Žiliny
„V Doline som dosť stavila na slovenské jedlá,“ vraví. „Ponuka je postavená na tom, čo mám ja sama najradšej. Snažila som sa o balans medzi tým, čo mi chutí z Ameriky a tým, čo mi chýba zo Slovenska.“
Usmieva sa, že si nemáme myslieť, že Američania si hneď obľúbili slovenskú kuchyňu. Ako dodáva, väčšinou si neobjednávajú, čo nepoznajú, a trvalo asi šesť mesiacov, kým odhodili svoju nedôverčivosť.
„Taký paprikáš a boršč poznajú z cestovania, lenže ja som pridala aj langoš či v zime kapustnicu, a to im nehovorilo vôbec nič,“ približuje. „No a dnes? Keď som na leto stiahla z menu kapustnicu, lebo je to zimná a vianočná polievka, tak sa kopili ponosy, prečo ju nevarím stále.“
Pre ľahký obraz ešte dopĺňa, že v ponuke hostia nájdu napríklad aj slepačiu polievku podľa receptu jej babičky, jablkovo-orechové a čerešňovo-makové štrúdle, alebo makovníky a orechovníky.
V Santa Fe plánuje predávať aj slovenský chlieb. Foto: Douglas Merriam
Slovensko v podniku pripomínajú aj podušky na laviciach s tradičnou modrotlačou od Mateja Rabadu. Názov Dolina jej zase vnukol kamarát Adam Bolerázsky, grafický dizajnér z Piešťan. Hádam dva týždne jej znel v ušiach, páčilo sa jej, že sa v podstate jednoducho vyslovuje, dá sa ľahko zapamätať a najmä, že reprezentuje jej rodnú krajinu.
„V Santa Fe nežije veľa Slovákov ani Čechov, ale je tu veľa ľudí z východnej Európy,“ vysvetľuje. „A na ten názov veľmi dobre reagovali Chorváti, Rumuni či Poliaci, hneď sa pýtali, či to náhodou nie je „ich“ reštaurácia.“
Pri živote drží staré remeslo. Matej Rabada sa pustil do modrotlače
Jej podnik má vo vnútri kapacitu 55 miest, sú otvorení sedem dni v týždni a zamestnáva 22 ľudí. Ešte donedávna boli medzi nimi aj dve Slovenky.
„Jedna sa po ôsmich rokoch už chcela vrátiť na Slovensko, druhá sa presťahovala do Miami a ja stále premýšľam, že by som tu rada mala aj ďalších ľudí zo Slovenska,“ hovorí Annamaria. „Preto uvažujem, že ponúknem trojmesačnú stáž pre mladých, možno sa spojím aj s nejakou pracovnou agentúrou v Piešťanoch. Vždy je dobré, keď máte poruke krajana, ktorý vám na začiatok pomôže, ukáže, ako to v Amerike funguje.“
Annamaria žije v USA už 19 rokov a so svojou Dolinou žiadnu veľkú expanziu neplánuje. Zdôrazňuje, že vždy je lepšia menšia reštaurácia, pred ktorou stojí rad ľudí, ako do polovice zaplnený veľký podnik. Ale nad jedným novým projektom predsa uvažuje.
„Chystám sa kúpiť veľkú pec, lebo mi chýba slovenský chlieb,“ načrtáva. „V nejakom menšom priestore by som rada otvorila malú pekárničku, kde by som sa hrala so slovenským chlebom a mojimi receptami na rožky.“
