Za celý minulý rok sa cena kovu zvýšila o 64 percent.
Americko-izraelské útoky na Irán vystupňovali geopolitické napätie a prehĺbili neistotu z vývoja svetovej ekonomiky natoľko, že sa výrazne zvyšuje dopyt po zlate. Okolo 8.40 hod. SEČ vykazovala cena zlata rast o 2,4 percenta a pohybovala sa v blízkosti 5 405 dolárov (približne 4 970 eur) za trojskú uncu (oz; 31,1 gramu). Predtým sa vyšplhala až nad 5 419 dolárov (zhruba 4 985 eur), čo bola najvyššia úroveň za viac ako štyri týždne.
Izrael a Spojené štáty začali vojenskú operáciu proti Iránu v sobotu (28. februára). Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa je dôvodom snaha zabrániť režimu získať jadrovú zbraň. Irán v odvete ostreľoval Izrael a niekoľko arabských krajín, v niektorých z nich sa nachádzajú americké základne. Pohrozil aj ďalšími silnými odvetnými údermi. Trump varoval, že v takom prípade by Spojené štáty zasiahli ešte väčšou silou.
„Na rozdiel od predchádzajúcich eskalácií v tomto konflikte majú teraz obe strany pomerne pádne dôvody, aby v eskalácii pokračovali,“ uviedol podľa agentúry Reuters analytik Kyle Rodda zo spoločnosti Capital.com. Nezávislý analytik Ross Norman predpovedal, že cena zlata sa vyšplhá na nové maximá, pretože svet podľa neho vstupuje do úplne novej éry geopolitickej neistoty. „Zlato je pravdepodobne najlepším ukazovateľom globálnej neistoty,“ upozornil.
Koncom januára cena zlata vystúpila na rekord v blízkosti 5 600 dolárov za uncu (približne 5 150 eur). Investori vnímajú zlato ako bezpečný prístav v časoch politickej a ekonomickej neistoty. Za celý minulý rok sa cena kovu zvýšila o 64 percent. Okrem geopolitického napätia prispeli k rastu ceny zlata aj pokračujúce nákupy zo strany centrálnych bánk, nižšie úrokové sadzby a slabší kurz dolára.
