Na Blízkom východe vypukol ozbrojený konflikt, do ktorého sa zapojili na jednej strane Izrael a USA a nadruhej strane Irán. Boje sa rýchlo rozšírili aj mimo územia Iránu a trhy už začali započítavať riziko širšej vojenskej eskalácie. Konflikt tlačí nahor ceny ropy a môže sa stať novým impulzom pre globálne inflačné tlaky.
Je sobota ráno a na Irán smerujú prvé rakety. Na krajinu zaútočil ako prvý Izrael, neskôr sa k nemu pridali aj USA na čele s prezidentom Donaldom Trumpom. Cieľ? Zničiť jadrový program krajiny, prípadne zvrhnúť aj jeho režim.
Je pondelok a boje pokračujú už tretí deň. Už nie sú len v Iráne, ale rozšírili sa aj na okolité krajiny. Izrael spustil nové letecké útoky zamerané na Irán a rozšíril svoju ofenzívu aj o útoky na militantov hnutia Hizballáh, podporovaných Iránom v Libanone. Opätovne zareagoval aj Teherán vypustením novej vlny rakiet, ktorá „otvorila veľké brány ohňa“ proti Izraelu.
„Finančné trhy už neoceňujú len napätie, ale začali započítavať reálne geopolitické riziko a možnosť širšieho vojenského konfliktu. Vidieť to najmä na rope,“ vraví pre Forbes Matej Bajzlík, analytik spoločnosti XTB.
Všetko ovplyvní Hormuzský prieliv
Začiatok vojnového konfliktu počas víkendu nebol prekvapením. Jeho spustenie sa očakávalo už niekoľko dní pred víkendom. Na to reagovala aj cena ropy na svetových trhoch, ktorá sa pohybovala okolo sedemdesiat dolárov za barel, čo bolo najviac od leta 2025.
Už v tejto cene bola podľa Bajzlíka započítaná mierna geopolitická riziková prirážka bez plnohodnotnej eskalácie. „Ak by došlo k priamemu vojenskému zásahu USA alebo k blokáde Hormuzského prielivu zo strany Iránu, reakcia trhu by bola pravdepodobne veľmi rýchla a výrazná,“ dodal Bajzlík len niekoľko dní pred vypuknutím konfliktu.
Odhadol, že krátkodobo by cena ropy mohla výrazne stúpnuť. Trh by si okamžite započítal riziko výpadku pätinových globálnych dodávok ropy na svetové trhy, ktoré prúdia cez Hormuzský prieliv. Je jedným z najdôležitejších energetických tepien sveta.
Na prepravu celosvetových zásob ropy je tento prieliv kľúčový. Leží medzi Perzským a Ománskym zálivom. Spája Perzský záliv na severe s Arabským morom za Ománskym zálivom na juhu. Na najužšom mieste má šírku 33 kilometrov, lodná trasa má šírku len tri kilometre v každom smere.
Väčšinu svojej ropy cez Hormuzský prieliv vyvážajú do Ázie krajiny z okolia Ománskeho a Perzského zálivu. Ide napríklad o Irak, Irán, Kuvajt, Spojené arabské emiráty či Saudskú Arábiu. Komerčnú lodnú dopravu v oblasti chráni americká piata flotila so sídlom v Bahrajne.
Podľa údajov analytickej firmy Vortexa v období od začiatku roka 2022 do mája 2025 prechádzalo cez prieliv denne zhruba od 17,8 milióna do 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív.
FOTO: Bloomberg
Po víkende ceny ropy vzrástli
Vypuknutie konfliktu na Blízkom východe spôsobilo ďalší rast cien ropy na svetových trhoch. V pondelok ráno vystúpili nad osemdesiat dolárov za barel, keďže investori sledujú riziko narušenia dopravy.
„Ak by sa obmedzenia v Hormuze predĺžili, respektíve materializovali, nešlo by len o drahšiu ropu, ale aj o nový inflačný impulz pre globálnu ekonomiku. Medziročne je ropa drahšia zhruba o desatinu,“ napísal Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne na LinkedIne.
V prípade vojenského konfliktu a obmedzenia exportu z Perzského zálivu by cena ropy mohla rýchlo vyskočiť až nad sto dolárov za barel. Zatiaľ sa tento scenár ukazuje ako málo pravdepodobný.
„V našom základnom scenári vidíme obchodovanie ropy Brent v pásme osemdesiat až deväťdesiat dolárov za barel minimálne počas nasledujúceho týždňa,“ citovala agentúra Bloomberg analytikov spoločnosti Citigroup vrátane Maxa Laytona pred začiatkom obchodovania v pondelok. Ako upozornila agentúra, spoločnosť Morgan Stanley zvýšila svoju prognózu ceny ropy Brent na druhý štvrťrok na osemdesiat dolárov za barel z pôvodných 62,50 dolára.
Vyššie ceny ropy sa zrejme premietnu aj do cien na čerpacích staniciach. Ak by ropa stála okolo deväťdesiat dolárov za barel, cena benzínu na pumpách by mohla byť okolo 1,70 eur za liter. „Pochopiteľne, na konečnú cenu pohonných látok na čerpacích staniciach má vplyv aj daňová politika štátu či zvýšené náklady v súvislosti s prebiehajúcou konsolidáciou,“ dodal v júni Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Cena samotných pohonných látok tvorí iba približne polovicu sumy, ktorú zaplatí spotrebiteľ. Zvyšok si vyberie štát na rôznych daniach, v prípade Slovenska na dani z pridanej hodnoty a spotrebnej dani.
FOTO: GOOGLE VIEW
Nie objem, ale poloha
Samotný Irán z hľadiska ťažby ropy nie je úplne strategickou krajinou. Ťaží približne 3,3 milióna barelov ropy denne, čo predstavuje asi percentá globálnej produkcie. Krajina však zohráva väčšiu úlohu v oblasti energetických dodávok vzhľadom na svoju strategickú polohu pri Hormuzskom prielive.
Ropa z Perzského zálivu musí týmto vodným koridorom prechádzať, aby sa dostala na kľúčové trhy, ako sú Čína, India a Japonsko.
Hoci Hormuz nie je úplne zavretý, prietok tankerov sa cezeň takmer úplne zastavil. V prípade, že sa prejazd tankerov cez Hormuzský prieliv nepodarí rýchlo obnoviť, cena ropy by podľa spoločnosti Wood Mackenzie mohla presiahnuť sto dolárov za barel. Aj keď OPEC v apríli zvýšil ťažbu, dodatočné objemy a voľná kapacita kartelu budú nedostupné, ak vodná cesta zostane uzavretá.
„Skokový nárast nákladov na energie – ak by pretrval – by mohol zvýšiť inflačné tlaky po celom svete. To by skomplikovalo úlohu centrálnych bankárov vrátane amerického Federálneho rezervného systému, ktorí sa snažia riadiť tempo rastu cien a zároveň podporovať hospodársky rast a zamestnanosť,“ dodala agentúra Bloomberg.
