O ekonomickom úpadku Slovenska počúvame z každého rohu. Čo však môžeme urobiť pre to, aby krajina znovu prosperovala a aby sme obnovili zašlú slávu „tatranského tigra“?
Zatiaľ čo automobilový sektor čelí globálnym výzvam a neistotám, čistý zdroj energie je komodita, ktorej význam z roka na rok narastá. Dopyt po elektrine bude ďalej narastať aj pre rozmach dátových centier poháňajúcich AI, elektrifikáciu dopravy či dekarbonizáciu priemyslu.
Slovensko má v tomto smere výhodnú štartovaciu pozíciu. Patríme k svetovej špičke v podiele vyrobenej elektriny z jadra. Navyše 4. blok Mochoviec je tesne pred spustením a rovnako začali aj prípravy na výstavbe nového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Tu by sme však mali byť obzvlášť obozretní, aby sa projekt násobne nepredražil a jeho stavba výrazne nepredĺžila, ako nám ukazujú príklady zo zahraničia. Už dnes dokážeme vyrobiť viac elektriny, než minieme, čo z nás robí v tomto smere exportnú krajinu.
Tam by to však nemuselo skončiť. Energetika má potenciál, aby bola novým motorom nášho ekonomického rastu. Najskôr treba vybudovať celý ekosystém, ktorý bude ako magnet pre nové investície s vysokou pridanou hodnotou. Ponúkam tri zásadne kroky, ktorých by sme sa mali držať.
Jadrová energia je pilierom našej energetiky a musíme ju nielen udržiavať, ale posunúť na úroveň exportného artikla. Potenciál vidím v malých modulárnych reaktoroch. Ak bude Slovensko hostiť jeden z pilotných projektov, je to šanca napríklad na vyškolenie expertov. Tí môžu byť lídrami v nových firmách, ktoré budú servisovať tieto technológie v celom regióne.
Inšpiráciu môžeme hľadať v Južnej Kórei. Pochopili, že jadrová energetika nie je len o dodávaní elektriny do siete, ale aj o inžinierstve s možnosťou vytvoriť vývozný artikel. Vyvinuli vlastný typ reaktora a začali ho úspešne predávať do sveta. Energetiku premenili na high-tech odvetvie, ktoré zamestnáva tisíce špičkových inžinierov. Druhý bod som nazval energetika ako lákadlo.
Nemali by sme sa usilovať len o export komodity, ale mali by sme exportovať produkty, ktoré vďaka čistej energii na Slovensku vyrobíme. Usilujme sa o vytvorenie špeciálnych priemyselných zón, napríklad na východe Slovenska, pre dátové centrá, na výrobu zeleného vodíka, pre výrobcov čipov či batérií. Štát môže lákať technologických gigantov ako Google či Amazon, pre ktorých je dostupnosť čistej energie hlavnou prioritou.
Navyše energetika môže byť lákadlom aj pre domáce fabriky. Opäť príklad zo zahraničia, konkrétne z Fínska, ktoré ukázalo, ako prepojiť energetiku priamo s fabrikami, aby obidve strany prosperovali. Ich model Mankala umožňuje domácim firmám vlastnícky vstúpiť do jadrových elektrární. Firmy sa podieľajú finančne na výstavbe a na oplátku odoberajú elektrinu za výrobné náklady, čo im dáva obrovskú výhodu oproti konkurencii.
Tretí bod sa týka ľudského kapitálu. Ak chceme, aby bola energetika motorom rastu ekonomiky, tak potrebujeme tisíce inžinierov a nie len operátorov. Vytvorme energetický campus, ktorý bude lákať študentov z celého sveta. Prepojme skvelé univerzity, ako sú napríklad Slovenská technická univerzita a Technická univerzita v Košiciach, s praxou spoločností ako Slovenské elektrárne, JAVYS či SEPS do jedného výskumného klastra.
Inšpirujme sa v kanadskom Ontariu, kde sa im podarilo vybudovať jadrový priemyselný klaster. Využili jadrové reaktory aj na výrobu medicínskych izotopov, ktoré sú kľúčové na diagnostiku a liečbu rakoviny a iných vážnych ochorení. Sú v tomto smere dokonca svetovým lídrom.
Slovensko nemusí energetiku využívať len na jej primárny účel výroby elektriny. Môžeme z nej spraviť nový motor ekonomického rastu. Treba však konať, lebo svet sa dynamicky mení a najlepšie krajiny sa nám vzďaľujú. Éra automobilového „tatranského tigra“ naráža na limity a ďalší zmeškaný vlak si už nemôžeme dovoliť.
