Podrobné dáta ukazujú, že platová rovnosť je najvyššia na východe. Ženy majú vyššie príjmy v niektorých profesiách v IT, v športe či v armáde.
Štatistika nepustí. Ženy zarábajú menej, vykonávajú viac neplatenej práce a teória skleneného stropu vysvetľuje, prečo v menšej miere obsadzujú vyššie pozície.
Napriek tomu nájdeme zamestnania, v ktorých je priemerná mzda žien vyššia ako u mužských kolegov. Pohľad na dáta ukazuje, že z 365 sledovaných pracovných kategórií majú ženy vyšší plat v 41 prípadoch.
Priemerná mzda má svoje nedokonalosti, preto štatistici využívajú na pochopenie mzdovej štruktúry presnejšie ukazovatele. Pozrite si podrobné dáta za jednotlivé kraje a sektory.
Bratislava verzus východ
Ak vo firme pracuje deväť robotníkov za tisíc eur a manažér za tritisíc, priemerná mzda vychádza na 1 200 eur, hoci pre deväťdesiat percent pracovníkov je nedosiahnuteľná.
Presnejší pohľad ponúkajú takzvané kvantily. Ten najznámejší – medián –, ukazuje, akú mzdu dosahuje človek v presnom strede. Polovica ľudí teda zarába menej ako on a polovica viac alebo rovnako.
Prvý decil ilustruje, cez akú sumu sa nedostane desať percent najhoršie zarábajúcich, deviaty decil je, naopak, vstupenkou medzi desať percent najlepšie platených. Prvý a tretí kvartil určujú hranicu pre štvrtinu najhoršie a najlepšie umiestnených.
Štatistický úrad zverejňuje takéto podrobné členenie iba raz za rok. Najnovšie dáta za rok 2024 ukazujú, že najväčšia rovnosť je v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Rozdiel v mediánovej mzde medzi pohlaviami je necelých 130 eur.
Naopak, takmer tristoeurový rozdiel je v Bratislave, Trnave a Trenčíne. Prešovský kraj vykazuje najvyššiu mieru rovnosti aj v ostatných príjmových kategóriách. Pri treťom kvartile je dokonca rozdiel nižší ako pri mediáne, iba 98 eur.
Zdroj: ŠÚ SR
Rozdiely medzi elitou
Veľmi zaujímavý pohľad je na najlepšie zarábajúcich. Aby Prešovčan patril medzi top desať percent, potrebuje mať na výplatnej páske 2 278 eur, žene stačí o 162 eur menej. V Bratislave je tento rozdiel až závratných 1 010 eur.
Pomerne priaznivé rozdiely medzi pohlaviami vo všetkých príjmových kategóriách hlási aj Košický kraj. Tam nastala dokonca zaujímavá výnimka. Prvý mzdový decil žien je vyšší ako mužský, hoci iba o štyri eurá.
Pozoruhodné sú aj krížové porovnávania. Plat vo výške 2 116 eur radí Prešovčanku medzi desať percent najlepšie zarábajúcich, no v Bratislave by nestačil na vstup medzi 25 percent najlepšie platených.
Kde ženy zarábajú viac
Podrobný pohľad na profesie ukazuje, že najviac oproti mužom zarábajú ženy v kategórii športoví tréneri, rozhodcovia a funkcionári. Rozdiel je až 335 eur.
V príbuznej skupine inštruktori a cvičitelia športových rekreačných aktivít je situácia opačná a muži majú o o 343 eur viac.
O viac ako tristo eur oproti nim zarábajú aj pracovníčky v turizme. Celkom výrazné rozdiely priemerného platu oproti mužom majú aj učiteľky na základnej škole, manažérky v segmente ubytovania a tiež personálne riaditeľky.
Zaujímavosťou je, že viac v priemere o 181 eur zarábajú ženy v kategórii techničky počítačových sieti. V iných IT kategóriách je to naopak. Viac majú aj na pozícii poddôstojníčok v armáde.
Zoznam všetkých 41 pozícií s lepším ohodnotením žien nájdete v nasledujúcej tabuľke.
Na dáta štatistického úradu o pracovných kategóriách sa však treba pozerať s nadhľadom. V zozname 365 sledovaných pozícií nájdeme aj veľmi príbuzné skupiny, pričom v jednej platovo dominujú ženy a v druhej muži.
Pri 62 kategóriách má inštitúcia k dispozícii platy len za jedno pohlavie a porovnávanie je preto nemožné. Neznamená to, že druhé pohlavie vôbec nepracuje, ale zastúpenie je tak malé, že nemá výpovednú hodnotu.
Iba mzdy žien majú štatistici k dispozícii napríklad za odbory špecialistka na výživu či liečebná pedagogika. Výlučne mužské platy sú zverejnené napríklad v kategórii majstri na stavbe alebo odborní pracovníci v oblasti religionistiky.
Zoznam všetkých 365 sledovaných pozícií vrátane priemerných miezd nájdete v tabuľke nižšie.
Pribúdajú manažérky
V poslednej štatistike sa pozrieme na celú Európu a ukážeme si postupné rozbíjanie takzvaného skleneného stropu prostredníctvom podielu žien na manažérskych pozíciách.
Najviac – až 44 percent – ich je podľa údajov Eurostatu z roku 2024 vo Švédsku. Možno prekvapujúco nasledujú postkomunistické krajiny Lotyšsko, Poľsko, Maďarsko a Bulharsko s podielom viac ako štyridsať percent.
S výrazným odstupom sú na spodku rebríčka Turci s podielom pod 19 percent. Tam sa však za desať rokov zvýšil podiel z pôvodných 13 percent.
Relatívne nízke hodnoty pod úrovňou tridsať percent vykazujú aj Cyprus, Chorvátsko a Taliansko, ale aj Česko a trochu prekvapujúco aj Dánsko. Prekvapiť môže aj Holandsko, ktoré sa tiež umiestnilo v spodnej časti rebríčka s pomerom 30,1 percenta. Slovensko je tesne nad ním s 33 percentami.
Pohľad na 27 členov EÚ ako celok ukazuje, že na manažérskych pozíciách pracuje 35 percent žien. Ich zastúpenie za dekádu narástlo o 3,5 percentuálneho bodu.
Najvýraznejšie sa podiel žien zvýšil za desať rokov v Luxemburgu, a to až o 13 percentuálnych bodov. V Slovinsku zaznamenali pokles z 38 na 34 percent.
