Viac ako 600 miliónov televíznych divákov na celom svete sledovalo pred 50 rokmi túto udalosť. Pri príležitosti piatich dekád od pristátia človeka na Mesiaci vám prinášame fotografie z archívu NASA, ktoré sme ale doplnili menej známymi príbehmi, ktoré predchádzali tejto veľkej udalosti a ktoré prišli po nej.
20. júl 1969: Druhý človek, ktorý vstúpil na Mesiac, Buzz Aldrin, vedľa nohy pristávacieho modulu Eagle. Foto: NASA
Júl 1969
Víno a slanina. Mesačné “menučko”
Bolo 20. júla 1969, šesť minút po deviatej večer stredoeurópskeho času, keď sa zapli motory pristávacieho modulu. Neila Armstronga, Buzza Aldrina a s nimi celý svet čakala vyše hodinová dráma, na konci ktorej zaznela slávna veta – Orol pristál. Dvojica požiadala riadiace stredisko, aby mohla vynechať spánok a vybrať sa na prechádzku po Mesiaci skôr, ako plánovala. Hoci to bolo dávno pred érou instagramu, kolegovia zo Zeme ich museli upozorniť, aby prestali fotiť ako turisti a vykonali aj dohodnuté experimenty.
Na Slovensko príde vesmírna architektka, ktorá navrhla aj mesačnú orbitálnu stanicu
Po dvaapolhodinovom čase strávenom mimo kabíny sa astronauti vrátili do modulu, kde si pred odletom dopriali spánok aj prvú večeru. Tá pozostávala zo slaniny, broskýň, koláčov, ananásovo-grapefruitového džúsu a kávy. Úplne prvým pokrmom a nápojom, konzumovaným na Mesiaci však bolo víno a chlieb. Aldrin totiž na Mesiaci súkromne vykonal prijímanie (NASA ho spomenula až neskôr).
Január 1958
Mieril na Londýn, potom na Mesiac
To, že do vesmíru „dostrelia” ako prví Sovieti, bol pre svet šok. V októbri 1957, kým po obežnej dráhe Zeme lietal Sputnik, Američanov zachvátila panika. Odpoveď mala prísť rýchlo, no raketa Vanguard nesúca prvú americkú družicu zhorela pri štarte. Na scénu preto prišiel Wernher von Braun. Nemecký vedec, ktorý vyvíjal nacistickú raketu V-2 (bombardovali nimi Londýn), bývalý člen SS, ktorého po vojne Američania najali do svojich služieb v rámci operácie Paperclip (k názvu filmu o jeho živote Mierim ku hviezdam, komik Mort Sahl neskôr dodal: „A občas pritom trafím Londýn”).
Von Braun s Apollo 11 v pozadí. Foto: NASA
Práve von Braun bol motorom, ktorý naštartoval americké rakety – obrazne aj doslova a v nasledujúcom desaťročí mal veľkú zásluhu na tom, že Američania Sovietov v súboji o Mesiac zdolali. Podieľal sa aj na konštrukcii megalomanskej rakety Saturn V, ktorá do vesmíru letela prvý raz v roku 1967. Je to gigant i na dnešné pomery – Falcon Heavy SpaceX Elona Muska je až o 41 metrov nižšia. Raketa doslúžila v roku 1973, keď do vesmíru vyniesla prvú americkú vesmírnu stanicu Skylab.
Marec 1962
Ako sa stať vesmírnou firmou?
Keď Abram Nataniel v roku 1937 zakladal firmu ILC na výrobu plienok, netušil, že sa v jeho výrobkoch raz budú prechádzať astronauti po Mesiaci. Keď Victor Hasselblad v roku 1841 zakladal obchodnú spoločnosť, nedokázal si ani len predstaviť, že raz budú pod jeho menom predávať novinku zvanú fotoaparát a že práve s jeho značkou sa Neil Armstrong a Buzz Aldrin budú fotografovať na Mesiaci.
Pri pohľade na polstoročie staré vybavenie astronautov sa dnes čudujeme, ako sa s ním dalo dostať a fungovať na Mesiaci. Princíp bol jednoduchý – vziať zaujímavý výrobok a prispôsobiť ho pre vesmír. ILC využila technológiu zo svojich zoštíhľujúcich pásov a podprseniek a najskôr navrhla letecké kombinézy pre amerických vojenských letcov, neskôr aj legendárne biele kombinézy pre program Apollo. Hasselblad zase vďačil ceste do vesmíru za to, že jeden z prvých astronautov Walter Schirra bol fanúšikom značky a odporučil ju aj pre fotenie na Mesiaci.
-
-
Skúška bláznivej akcie alebo aj posádka Apollo 10: zľava Eugene A. Cernan, John W. Young a Thomas P. Stafford. V pozadí je vesmírna loď Apollo 10. Foto: NASA
-
-
Astronauti Eugene Cernan a Thomas Stafford testujú lunárny pristávací modul pred misiou v apríli 1969. Foto: NASA
-
-
26. mája 1969: Potápači pomáhajú astronautom misie Apollo 10 po pristátí v Tichom oceáne. Thomas Stafford a John Young sú už v člne, Eugen Cernan vystupuje z modulu. Foto: NASA
-
-
Kozmické skafandre vyvinuli z leteckých kombinéz. Na snímke z roku 1966 si v rámci prípravy na misiu Gemini 9 oblieka starší typ skafandru Eugene Cernan. Foto: NASA
-
-
Foto: NASA
-
-
Nemecký konštruktér Wernher von Braun pri motoroch rakety Saturn V, ktorú pomohol vyvinúť. Práve tento typ rakiet použili Američania pri mesačnom programe Apollo. Foto: NASA
-
-
Von Braun s Apollo 11 v pozadí. Foto: NASA
-
-
Neil Armstrong si pozerá letový plán misie Apollo 11. On, Edwin E. Aldrin Jr. a Michael Collins sa následne nalodili a začali svoju misiu o 9:32 miestneho času. Foto: NASA
-
-
Neil Armstrong si dáva na hlavu helmu. Foto: NASA
-
-
Kennedy Space Center na Floride. Apollo 11 začína svoju cestu na rampu. Foto: NASA
-
-
Vizualizácia prepojenia americkej a sovietskej lode. Foto: NASA
-
-
Záber krátko po spojení sovietskeho a amerického modulu. Astronaut Donald Slayton a kozmonaut Alexej Leonov. Foto: NASA
-
-
Foto: NASA
Máj 1969
Generálka bláznov mala poistku
Málo sa vie, že pristátie na Mesiaci malo v máji 1969 svoju generálku. A že jej priamym účastníkom bol Eugene Cernan, americký astronaut slovenského pôvodu, ktorý je viac známy ako (doteraz) posledný človek, ktorý stál na Mesiaci. Cernan po kariére stíhacieho pilota v americkom námorníctve zamieril vyššie, v roku 1963 sa prihlásil do NASA a o tri roky už letel do vesmíru.
Päťdesiat rokov kolonizuje ľudstvo vesmír. (Na papieri)
Výnimočná však bola jeho druhá cesta, a to z dvoch dôvodov. Jednak s posádkou vytvorili doteraz neprekonaný rekord v rýchlosti vesmírneho plavidla s posádkou (39 897 km/h), ale predovšetkým misia Apollo 10 bola ostrou skúškou pristátia na Mesiaci. V podstate kopírovali cestu misie Apolla 11, Cernan s astronautom Thomasom Staffordom sa v pristávacom module priblížili k Mesiacu – akurát nepristáli. A v NASA si to pre istotu poistili… “Oni vedeli, čo sme za bláznov, a tak nám do modulu dali málo paliva, aby sme náhodou svojvoľne nepristáli. Paliva sme mali dosť na pristáte, ale už nie na odlet,” spomínal neskôr Cernan, ktorý sa na Mesiac dostal v roku 1975 a strávil tam rekordných 75 hodín.
Júl 1975
Koniec vesmírnych pretekov
„Máte prý majore 27 a svět je mladý podle vás,” spieval Gustav Brom v piesni, ktorou vzdal hold prvému človeku vo vesmíre Jurijovi Gagarinovi. Prvý Američan vo vesmíre letel o necelý mesiac neskôr, ale kto už dnes vie, kto to bol Alan Shepard? Aj to ukazuje, aké bolo prvenstvo vo vesmírnych pretekoch medzi USA a ZSSR dôležité. Víťaz bral všetko a zo začiatku víťazili Sovieti – s prvou umelou družicou (1957) a opäť s prvým človekom vo vesmíre (1961). Mnohí si myslia, že vesmírne preteky sa skončili práve americkou odvetou v podobe úspešného pristátia ľudskej posádky na Mesiaci, v tých časoch sa však zdalo, že to je stále len začiatok. Sovieti sa po prehre s Mesiacom začali sústreďovať na vesmírne stanice, Američania pripravovali raketoplány a cestu na Mars (do roku 1986!). Ambiciózne projekty však stopli, vesmírne preteky prestali mať politický náboj. Symbolickou bodkou za pretekmi bola spoločná misia Apollo-Sojuz Test Project, kde po prvý raz v histórii spolupracovali vo vesmíre Američania so Sovietmi. Z vesmírnych pretekov sa stala vesmírna spolupráca.
