Ministri financií skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 a výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol budú v pondelok na diaľku rokovať o spoločnom uvoľnení ropy z núdzových rezerv.
S odvolaním sa na informované zdroje o tom informoval denník Financial Times (FT). Ceny ropy od minulého týždňa prudko vzrástli a sú nad 100 dolármi za barel.
Cieľom je podľa zdrojov FT zmierniť prudký rast cien, ktorý ohrozuje globálnu ekonomiku. Tri krajiny G7 vrátane Spojených štátov podľa FT doteraz vyjadrili tomuto kroku podporu. Už minulý týždeň agentúry informovali, že o uvoľnení ropy z núdzových zásob uvažovalo Japonsko.
Až štvrtina zásob?
Videokonferencia ministrov so šéfom IEA pre ekonomické dopady americko-izraelského útoku na Irán sa má začať o 08: 30 newyorského letného času (13: 30 nášho času). Niektorí americkí činitelia sa podľa FT prikláňajú k zásahu v rozsahu 300 až 400 miliónov barelov, čo je približne štvrtina až tretina zo zhruba 1,2 miliardy barelov strategických zásob, ktoré drží 32 členských krajín IEA.
Tlak na stabilizáciu trhu rastie v Spojených štátoch, kde priemerná cena benzínu za týždeň vzrástla z 2,98 na 3,45 dolára za galón (takmer štyri litre). Prezident Donald Trump však na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že krátkodobo vyššie ceny ropy sú „veľmi malou cenou za bezpečnosť a mier“ a že po skončení iránskej hrozby opäť rýchlo klesnú.
Naposledy v roku 2022
Strategické rezervy ropy členských štátov IEA vznikli po ropnom embargu arabských krajín v roku 1974 a majú umožniť koordinovanú reakciu na výpadky dodávok alebo prudké cenové šoky. Celkovo zahŕňajú vyše 1,24 miliardy barelov verejných zásob a ďalšie stovky miliónov barelov majú ropné spoločnosti. Kolektívne uvoľnenie zásob bolo od vzniku agentúry využité päťkrát, naposledy v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu.
Zablokovaná preprava
Hneď ako izraelské a americké sily začali útok na Irán, klesla doprava v Hormuzskom prielive o 90 percent. Pri normálnej prevádzke touto úžinou prechádza asi pätina globálnych dodávok ropy a zemného plynu. Banka Citigroup odhaduje, že pre narušenie dopravy cez Hormuzský prieliv trh s ropou prichádza o sedem až 11 miliónov barelov denne.
Podľa analýzy agentúry Bloomberg by dlhotrvajúci konflikt s cenami dlhodobo okolo 108 dolárov za barel viedol k silnému globálnemu rastu inflácie a negatívne by sa podpísal aj na hospodárskom raste.
Portál The Wall Street Journal (WSJ) minulý týždeň informoval, že Kuvajt začal obmedzovať ťažbu na niektorých ropných poliach, pretože mu došli kapacity na uskladnenie nahromadenej ropy.
