Ticho pred búrkou na trhoch? Expert, ktorý predpovedal rok 2008, vidí prichádzať ďalší zlomový bod.
Globálny finančný systém sa nachádza v procese hlbokej transformácie. Aktuálne zmeny v štruktúre svetového poriadku sa preto stávajú ústrednou témou analýz špecialistov.
Medzi najrešpektovanejšie mená aktuálneho diskurzu patrí William R. White, uznávaný kanadský ekonóm a bývalý vysoký funkcionár Bank for International Settlements v Bazileji.
Mnohí si ho pamätajú ako jedného z mála odborníkov, ktorí včas upozorňovali na príchod krízy v roku 2008. Dnes expert prináša ďalšie varovanie.
Podľa jeho slov sa nachádzame v blízkosti nebezpečného bodu zlomu. Spojené štáty sa totiž v súčasnosti obracajú proti systému, ktorý vybudovali. Napokon vraj tvrdo ovplyvní najmä bežných sporiteľov.
Švajčiarsky finančný portál The Market, ktorý poskytuje hĺbkové analýzy, komentáre a ekonomické spravodajstvo, nedávno zverejnil znepokojivý rozhovor.
Jeho predmetom sú Whitove obavy z fragmentácie svetového hospodárskeho a finančného systému a nafúknutej úrovne dlhu vo väčšine západných ekonomík.
Historické súvislosti
Vývoj medzinárodného menového systému má hlboké korene v histórii posledných desaťročí. Odkedy pôvodný Brettonwoodsky systém v roku 1971 zanikol, v konštrukcii sústavy absentujú pevné pravidlá, kotvy či stabilizačné mechanizmy.
Spojené štáty začali využívať dolár ako nástroj geopolitickej moci. Tento prístup však podkopáva dôveru zahraničných investorov a postupne spôsobuje rozklad globálnej spolupráce.
Svetová obchodná organizácia – World Trade Organisation – stráca svoju autoritu. Protekcionizmus a clá nahradili voľný obchod a efektivitu. Podľa legendárneho ekonóma sledujeme začiatok novej éry, v ktorej bezpečnosť dominuje nad ekonomickou výhodnosťou.
Bloky globálneho systému
Najpravdepodobnejším scenárom je podľa Whita rozdelenie svetovej ekonomiky na dva konkurenčné tábory. Kým prvý blok bol postavený na americkom dolári, druhý sa začína formovať okolo čínskeho jüanu.
Peking v súčasnosti aktívne nakupuje zlato vo veľkých objemoch. Možno teda predpokladať, že jüanový blok bude čiastočne podložený práve týmto drahým kovom.
Investori a štáty si tak budú môcť vyberať svoju stranu na základe dôvery. Čína sa zameriava na dominanciu vo výrobe, pričom štátne dotácie jej pomáhajú budovať obrovské kapacity v kľúčových odvetviach. Všeobecne vidieť rastúci tlak na ochranu národných záujmov.
Spojené štáty sa snažia udržať dominantnú úlohu dolára a zároveň ho devalvovať. Tieto dva ciele však idú proti sebe. Okrem toho vznikajú nové platobné systémy, ktoré obchádzajú dolárovú infraštruktúru.
Príkladom je projekt mBridge, ktorý spája centrálne banky Číny, Hong Kongu, Thajska, Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie. Jeho cieľom je obísť tradičné pomalé korešpondenčné bankovníctvo a znížiť závislosť od amerického dolára. Medzinárodná iniciatíva pre cezhraničné platby využíva digitálne meny centrálnych bánk a technológiu blockchain.
Aj Európa by mohla v celom procese zohrať svoju úlohu a vytvoriť akýsi tretí pól stability. Musí však najskôr odstrániť vlastné vnútorné bariéry v pohybe kapitálu a služieb. Bez týchto reforiem naďalej zostane len pasívnym pozorovateľom globálnych zmien.
Pasca verejného dlhu
Najväčšiu hrozbu pre stabilitu však podľa Whita predstavuje extrémna úroveň verejného dlhu. Západné ekonomiky nesú na pleciach bremeno, ktoré je na historicky bezprecedentnej úrovni.
Politickí predstavitelia navyše neprejavujú vôľu tento problém riešiť. Dnes čelíme situácii, ktorú ekonómovia nazývajú fiškálna dominancia. Centrálne banky v nej strácajú svoju nezávislosť.
Zvyšovanie úrokových sadzieb sa nepripúšťa ani v prípadoch, keď inflácia prekračuje stanovené ciele. Príliš vysoké sadzby by totiž okamžite ohrozili schopnosť štátov splácať dlhy.
Tento stav treba považovať za extrémne nebezpečný. Nikto nedokáže predpovedať presný moment, keď trhy stratia trpezlivosť, avšak varovné signály sú už teraz jasne viditeľné.
Cena zlata dosahuje rekordné úrovne a dolár prejavuje známky oslabenia pri rastúcich dlhodobých úrokových sadzbách. Trh nám podľa ekonóma týmto spôsobom oznamuje, že niečo nie je v poriadku.
Ekonomiku treba vnímať ako zložitý adaptívny systém, v ktorom zmeny neprebiehajú lineárne. Často dochádza k prudkým a nečakaným zvratom.
Dlhodobý pokoj na trhoch preto nemusí znamenať skutočnú stabilitu. Ide skôr o ticho pred búrkou, ktorú vytvárajú neriešené štrukturálne problémy.
Falošný pokoj
Kým finančné trhy momentálne pôsobia pokojným dojmom, pod ich povrchom sa hromadia riziká. Veľká časť dlhodobých štátnych dlhopisov sa financuje cez krátkodobé zdroje.
Hedžové fondy využívajú zložité operácie na financovanie amerických vládnych cenných papierov. Tieto krátkodobé úvery musia účastníci trhu neustále obnovovať.
Celý mechanizmus je však spoľahlivý len do momentu prvého vážneho otrasu. Stačí malý posun v úrokových sadzbách a celý domček z kariet sa môže zrútiť.
Najväčšie obavy síce všeobecne vzbudzuje Japonsko pre svoju extrémnu zadlženosť, problém sa však týka najmä väčšiny západných demokracií. Ich vlády totiž sľúbili voličom sociálne istoty, ktoré nedokážu dlhodobo financovať.
Ide najmä o zabezpečenie dôchodkov a zdravotnej starostlivosti pre starnúcu populáciu. Tieto záväzky vysoko prevyšujú oficiálne zverejnené dlhy jednotlivých krajín.
Demokratické sociálne systémy čelia obrovskému tlaku, pričom politici síce presne vedia, ako získať stabilitu, nie sú však ochotní potrebné opatrenia aj realizovať.
Podľa Whita tu treba vychádzať z výroku Jeana-Clauda Junckera. „Samozrejme, že vieme, čo máme robiť. Čo nevieme, je, ako sa nechať znovuzvoliť po tom, čo by sme to urobili,“ bystro poznamenal bývalý prezident Európskej komisie.
Je zrejmé, že prijatie zásadných opatrení, ktoré by zmenili bezútešnú situáciu, nemožno od politickej elity očakávať. Tento patový stav tlačí ekonomiky do čoraz hlbšej neistoty.
Mýtus o AI záchrane
Mnoho analytikov medzitým vkladá nádeje do technologického pokroku. Aj minister financií Scott Bessent a Powellov nástupca na pozíciu šéfa Fedu Kevin Warsh veria, že umelá inteligencia prinesie prudký nárast produktivity. Ten by teoreticky mohol bezbolestne vymazať dlhové problémy.
White však nie je optimistický. Pripúšťa síce túto možnosť ako pravdepodobnú, avšak výlučne v dostatočne dlhom časovom horizonte. Krátkodobé pozitívne očakávania považuje za nebezpečnú senzáciu, ktorá zakrýva skutočnú realitu.
Investície do nových technológií totiž najskôr prispievajú k dopytovému šoku a inflačným tlakom. Vyššia produktivita sa v štatistikách zvyčajne prejaví až po desiatich rokoch.
Ekonomiky smerujú do prostredia stagflácie, kde sa nízky rast spája s vysokou infláciou. Taký scenár prirodzene vyvoláva zvyšovanie úrokových sadzieb, čo ďalej komplikuje situáciu zadlžených štátov a firiem.
Technológie neponúkajú zázračné riešenia pre zle nastavenú menovú politiku. Skutočná náprava si vyžaduje bolestivé reformy a návrat k disciplíne. Spoliehať sa na zázrak z laboratórií Silicon Valley možno v tejto chvíli podľa ekonóma považovať za nezodpovedné.
Profimedia
Kevin Warsh počíta so zásadným vplyvom umelej inteligencie na produktivitu. Foto: Profimedia.
Návrat k finančnej represii
Keď zlyhajú neinflačné spôsoby riešenia dlhu, politici siahnu po finančnej represii. Tá predstavuje overený nástroj z obdobia po druhej svetovej vojne.
Centrálne banky vtedy držia úrokové sadzby umelo pod úrovňou inflácie. Tento proces pomaly likviduje reálnu hodnotu dlhu, ale aj úspor. Postihuje najmä sporiteľov, penzijné fondy a poisťovne.
Štáty môžu zaviesť administratívne opatrenia, ktoré prinútia inštitúcie držať vládne dlhopisy. Súčasťou tohto scenára sú aj kapitálové kontroly. Obmedzenia pohybu finančných prostriedkov uľahčujú presadzovanie národných ekonomických cieľov.
Mladšia generácia môže takýto vývoj paradoxne privítať. Ak im porastú reálne mzdy, vyššia inflácia im pomôže zbaviť sa vlastných dlhov. Pre majiteľov kapitálu to však bude znamenať postupné vyvlastnenie majetku.
Finančná represia predstavuje pre politikov ľahšiu cestu než drastické škrty vo výdavkoch. Prináša však so sebou obrovské vedľajšie účinky. Môže viesť k hlbokej recesii v krajinách, ktoré sú závislé od prílevu zahraničného kapitálu.
Spojené štáty by v takom prípade čelili dramatickému útlmu ekonomickej aktivity. Svet momentálne stojí pred voľbou medzi okamžitou bolesťou a postupným úpadkom.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.