Globálne hrá zbrojárske impérium CSG Michala Strnada prvú ligu. Zároveň však má ešte čo doháňať. S kým sa v Európe pretláča predovšetkým? A s kým naopak spolupracuje?
Najrýchlejšie rastúca európska zbrojovka CSG českého miliardára Michala Strnada postavila svoje biznisové know-how na nákladovej efektivite, zatiaľ čo veľké západoeurópske zbrojovky sa spoliehali na nákladné, ale technologicky vysoko sofistikované riešenia.
Strnadovo impérium, ktoré je od tohtoročného januára obchodované na burze Euronext Amsterdam, okrem toho masívne rastie prostredníctvom akvizičného uragánu, pomocou ktorého vytvára celé výrobné vertikály, ktoré by mali CSG za rok 2025 vyniesť tržby okolo 155 miliárd korún a zisk EBITDA viac než 40 miliárd korún.
Zatiaľ čo v českom rybníku nemajú tieto čísla a celkový rozsah výroby porovnateľnú konkurenciu, na európskej úrovni plávajú aj väčšie ryby. S kým sa teda Strnadova CSG pretláča a koho už naopak poráža? A s kým z konkurentov robí CSG spoločný biznis?
Veľkorážová munícia
Hlavným ťahúňom ekonomického výkonu českej zbrojárskej skupiny je výroba veľkorážovej munície, a to predovšetkým delostreleckých granátov 155 mm a tankovej munície 120 mm. Tie sa do veľkej miery stali odrazom európskej pripravenosti na prípadný konflikt s Ruskom v jeho plnej šírke. CSG urobila veľa pre to, aby sa stala v tomto segmente nenahraditeľnou: vytvorila vlastný masívny výrobný reťazec, na ktorého začiatku sú suroviny a na konci kus munície pripravený na použitie. Len tých v kalibri 155 mm vyrobí približne 550-tisíc ročne.
Jediný, s kým sa v Európe CSG skutočne pretláča v segmente veľkorážovej munície, je nemecký priemyselný gigant Rheinmetall. Ten má v pláne do konca roka 2027 zvýšiť svoju ročnú produkciu na 1,1 až 1,5 milióna kusov granátov kalibru 155 milimetrov (rovnaký cieľ ako CSG). V súčasnosti disponuje výrobnou kapacitou 750-tisíc kusov ročne.
Rheinmetall je rovnako ako CSG obchodovaný na burze. Zatiaľ čo česká skupina sa so svojou trhovou kapitalizáciou pohybuje necelé dva mesiace od vstupu na burzu okolo 750 miliárd korún, Rheinmetall je približne pod hranicou 1,8 bilióna korún, teda viac než dvakrát toľko.
Aj nemeckému kolosu sa podarilo vybudovať vlastnú veľkorážovú vertikálu a rovnako ako CSG tak ťaží zo synergií. Veľkou výhodou je aj postavenie primárneho dodávateľa nemeckému Bundeswehru, ktorému sa česká armáda objemom objednávok nemôže rovnať.
Za zmienku však nepochybne stojí aj Nammo AS, vlastnené spoločne nórskou vládou a fínskou spoločnosťou Patria. Nammo volí inú stratégiu než Rheinmetall a CSG, ktoré excelujú v masovej výrobe konvenčných delostreleckých granátov. Severský podnik sa zameriava na technologicky najvyspelejšie typy munície, ktoré poháňa napríklad náporový motor v spolupráci s Boeingom a ktoré dosahujú na strelniciach rekordné balistické ukazovatele.
Okrem toho už má Nammo vlastnú továreň v USA, na Floride vyrába prachové delostrelecké náplne a pevné raketové motory. CSG v Spojených štátoch takisto stavia továreň na granáty kalibru 155 mm priamo pre americké ministerstvo obrany. Nórsko-fínsky projekt tak nie je pre Strnada vyzývateľom z hľadiska objemu, ale skôr technologickej vyspelosti veľkorážovej munície.
Ešte trochu iný model – ktorý využíva čiastočne aj CSG alebo Rheinmetall – zvolil francúzsko-nemecký konglomerát KNDS, ktorý páruje dodávky vlastnej munície spolu s delostreleckými platformami, ktoré hojne exportuje. Niektoré trhy tým svojim konkurentom výrazne komplikuje – hoci by munícia od CSG bola napríklad s diaľkovo ovládanou húfnicou RCH 155 od KNDS kompatibilná, k dodávkam munície sa bez súhlasu KNDS len ťažko dostane.
Vo Francúzsku sa ešte oplatí zostať. Tamojšia štátna spoločnosť Eurenco totiž zohráva kľúčovú úlohu v množstve dodávateľských reťazcov, aj keď tým, že vyrába len energetické materiály pre neskoršiu výrobu, stojí trochu v pozadí záujmu. Stále však platí, že schopnosť presadiť sa na európskom muničnom trhu je priamoúmerná schopnosti zabezpečiť si dodávky práve od Eurenco, ktoré má joint ventures po celej Európe. Ten posledný oznámilo práve s CSG.
ZVS Holding, ktorý vlastní spolu so slovenským štátom Strnadova skupina, podpísal s Eurenco začiatkom marca memorandum o vytvorení spoločného podniku a výstavbe gigantického závodu za 300 miliónov eur na výrobu modulárnych systémov výmetných náplní, bez ktorých sa žiadna veľkorážová munícia nezaobíde.
Spomenúť by sme však mali aj českú STV Group miliardára Martina Drdu. Jediná spoločnosť, ktorá vyrába veľkorážovú muníciu na území Česka, dnes podľa svojich odhadov disponuje kapacitou približne 300-tisíc kusov munície kalibru 155 milimetrov ročne. Tie vychádzajú z jej továrne v Poličke na Pardubicku.
Malá ráž
Ešte ružovejšia je pozícia CSG v segmente malorážovej munície, v ktorom sa akvizíciou amerického Kineticu stala najväčším svetovým výrobcom. Za nemenej podstatnú možno považovať aj akvizíciu veľkej talianskej muničnej firmy Fiocchi pred štyrmi rokmi, bez ktorej by sa akvizícia Kineticu nikdy neuskutočnila.
Trh s malorážovou muníciou sa riadi úplne inými pravidlami než ten s veľkorážovou. Zatiaľ čo delostrelecké granáty či tanková munícia logicky nemajú súkromných odberateľov a dopyt tak ťahajú výlučne štátne armádne zákazky ovplyvnené svetovými konfliktmi, malorážová munícia má globálny civilný trh, na ktorý smeruje približne 80 percent celej svetovej výroby.
Za prvé tri kvartály 2025 sa CSG v rámci jej divízie Ammo+ zameranej na malorážovú muníciu podarilo vygenerovať tržby viac než miliardu eur a zisk EBITDA viac než 168 miliónov eur.
Medzi hlavných konkurentov CSG by sa dal určite zaradiť belgický FN Browning, ktorý utŕžil za rok 2024 celkovo 934 miliónov eur, pričom veľká časť z toho pochádzala zo zákaziek pre armády a ozbrojené zložky. Na päty sa CSG Belgičania zavesili najmä po minuloročnej akvizícii francúzskej muničnej skupiny Sofisport, pod ktorú spadajú značky ako Nobel Sport, Cheddite či Elye Hawk.
Aj FN Browning má vlastnú strategickú dohodu s už spomínaným Eurenco a v najbližších rokoch môže hrať pre českú skupinu rolu hlavného konkurenta.
Talianska Beretta je od roku 2022, keď kúpila švajčiarsko-nemeckú muničnú firmu RUAG Ammotec, dravým hráčom, hoci už s relatívne významným odstupom od CSG a Browningu. Talianska zbrojovka dlho excelovala vo výrobe pištolí či brokovníc a optiky. Tým, že si do portfólia pridala muničný segment, dodáva do tendrov kompletnú výbavu. Práve v tendroch pre rad elitných zložiek štátov NATO sa Beretta s CSG stretávajú.
V malorážovej munícii má CSG navyše aj výrazného českého konkurenta v podobe vlašimského Sellier & Bellot, ktorý od mája 2024 patrí pod Colt CZ Group českého miliardára Reného Holečka. Výrobca z Vlašimi má dlhodobo veľmi dobrý prienik na masívny americký civilný trh a dokáže efektívne vyrábať vo veľkých objemoch. Podobne ako Beretta tak Colt CZ skompletizoval vzájomne sa dopĺňajúcu os ručných zbraní a malorážovej munície.
Pozemná technika
Foto: Rheinmetall
Ďalším biznisovým pilierom CSG je segment pozemnej techniky a delostreleckých platforiem, pôvodná oblasť spoločnosti Excalibur Army, okolo ktorej celá skupina začala v deväťdesiatych rokoch rásť. Okrem olomouckého Excaliburu je pre CSG kľúčová aj kopřivnická Tatra, v ktorej sa Strnad mocensky dlhodobo pretláča s Denisou Materovou a jej Prometom.
V rámci pozemnej techniky CSG vyrába celú škálu vozidiel: bojové vozidlá pechoty Pandur, obrnené Titusy, Patrioty či Tadeáše, tanky T-72 a T-55, húfnice Morana, Dita či Dana, raketomety RM-70 Vampir či BM-21, ale aj rôzne druhy ženijných vozidiel.
V tomto segmente je zaujímavé sledovať prepojenosť jednotlivých konkurentov. Napríklad už vyššie spomínané KNDS sa spolu s Rheinmetallom považuje za jedného z dvoch hlavných európskych výrobcov pozemnej techniky. Spoločne však pracujú na gigantickom projekte vývoja európskeho tanku MARTE, ktorý by sa mohol začať vyrábať už budúci rok.
Zatiaľ čo si KNDS vyrába napríklad obrnené vozidlá Griffon, Jaguar alebo Serval, podvozky Tatra od CSG tvoria základ pre obrnené Titusy či húfnice Caesar 8×8. Za stovky miliónov eur bude česká spoločnosť vyrábať aj korby a komponenty pre najnovšie tanky Leopard 2A8, ktoré vzniknú v prevádzkach CSG.
V bojových vozidlách pechoty je hlavným konkurentom CSG opäť Rheinmetall. Jeho platformy Puma, Lynx a prípadne Boxer sa v tendroch proti Pandurom objavujú najčastejšie. Svoju továreň na Lynxy má Rheinmetall už napríklad v Maďarsku, kde podpísala CSG začiatkom marca dohodu s maďarskou Rábou, podľa ktorej by sa na tatrovácke podvozky mohli montovať americké raketomety HIMARS.
Aj britské BAE Systems sú so svojimi švédskymi pobočkami Hägglunds a Bofors hráčom, ktorého sa oplatí sledovať. Ich bojové vozidlo pechoty CV90 patrí medzi najobľúbenejšie medzi európskymi armádami, objednala si ho napokon aj česká armáda.
Zo severu pochádza aj výrobca kolesových vozidiel Patria, ktorý patrí tesnou väčšinou Fínsku a zo 49 percent nórskemu Kongsbergu. Za tvrdú konkurenciu pre Pandury možno považovať rodinu vozidiel AMV 8×8 a predovšetkým program CAVS na platforme 6×6, za ktorým stojí spolupráca Fínska, Lotyšska, Švédska a Nemecka.
Drony
Systémy pre letectvo, kybernetiku a riadenie letovej prevádzky síce netvoria zásadnú časť biznisu CSG, napriek tomu stoja za pozornosť. Už len preto, že skupina plánuje vybudovať novú robustnú dronovú divíziu. V tejto oblasti sa dnes opiera predovšetkým o niekoľko špecializovaných firiem: pardubický Eldis, jedného z popredných svetových výrobcov letiskových rádiolokátorov, spoločnosť Retia, ktorá vyvíja 3D radary a integračné systémy protivzdušnej obrany Spyder, a tiež CS Soft, vývojára systémov pre riadenie letovej prevádzky (ATM).
Forbes Česko
Lídri európskeho trhu však zatiaľ ležia inde. Francúzsky Thales je lídrom dokonca na globálnej úrovni a dokáže ročne utŕžiť viac než 20 miliárd eur, čo je výsledok za rok 2024, pričom za rok 2025 možno počítať s ďalším rastom. Thales si udržiava náskok predovšetkým vďaka masívnym investíciám do vývoja, do ktorých ročne investuje približne pätinu svojich tržieb, teda okolo 102 miliárd korún.
Relatívne silnú pozíciu má aj španielska Indra, ktorá sa usadila na pozícii kľúčového integrátora systémov riadenia letovej prevádzky. Za rok 2024 dosiahla takmer 5 miliárd eur v tržbách. Ďalší významní hráči v segmente letectva sú v Európe aj talianske Leonardo či nemecké Hensoldt AG.
Čo z toho všetkého teda vyčítať pre momentálne najväčšiu českú verejne obchodovanú firmu? CSG sa dostala do mimoriadne silnej pozície, z ktorej v mnohých sektoroch zdatne sekunduje veľkým zbrojovkám na západe Európy a v niektorých ich dokonca predbieha. Pre dlhodobú stabilitu biznisu však bude potrebovať ďalej sťahovať určitý technologický dlh, ktorý má oproti svojim konkurentom predovšetkým v segmente pozemnej techniky, a zamerať sa na produkty s vyššou pridanou hodnotou.
Taká biznisovo výkonná výroba veľkorážovej munície je totiž predsa len závislá od aktuálnych geopolitických konfliktov. O tie teraz nie je núdza. Ale nemusí to tak byť navždy.
