Za úplne najdrahších škodcov sa mnohokrát považujú komáre. Tie totiž spôsobujú vražednú kombináciu negatívnych javov.
Nenechajte sa zmiasť ich roztomilosťou, mačky a psy ročne spôsobujú ľudstvu ekonomické škody za stovky miliónov eur. Kuny si zase užívajú sabotáže vedeckých zariadení a veverice môžu za viac výpadkov elektriny než kyberteroristi. A čo potom vtáky, opice, potkany alebo komáre?
Pozrite sa, ktoré zvieratá trápia naše peňaženky najviac.
Hryzúce kuny
Unsplash/Zdeněk Macháček
O ekonomických škodách spôsobených kunami sa väčšinou hovorí v súvislosti so zničenými automobilmi alebo poškodenými strechami a izoláciami. Omnoho nákladnejší problém však zvládla spôsobiť kuna, ktorá vykonala „samovražedný“ útok na európsky Veľký hadrónový urýchľovač, teda najväčší urýchľovač častíc na svete na francúzsko-švajčiarskej hranici.
V roku 2016 tak došlo k masívnemu výpadku prúdu, ktorý okamžite zastavil prevádzku urýchľovača. Keď išli zmätení inžinieri zisťovať, čo sa vlastne stalo, našli len obhorené zvyšky zvieraťa. Kuna sa totiž rozhodla, že prehryzne kábel pod napätím 66 kilovoltov. Vedci po takej náloži spočiatku ani nespoznali, ktorému druhu ostatky patria, a tak kunu označili za lasicu.
Druhá kuna, označovaná ako „Lasica 2“, potom v sabotážnej misii svojho predchodcu pokračovala a v novembri toho istého roku opäť v urýchľovači vyhodila prúd, tentoraz zahryznutím do drôtu pod napätím 18 kilovoltov. Zatiaľ čo telo prvého zvieraťa vedci vyhodili, ostatky druhého zostali v lepšom stave a dostali sa až do Prírodovedného múzea v Rotterdame.
Kamikadze vtáky
Unsplash/Cláudio Luiz Castro
Nie sú to len kuny, ktoré sa snažia ľudstvu zamedziť v pokroku. V roku 2009 napríklad vták upustil kúsok bagety nad elektrickou rozvodňou urýchľovača a ten sa začal prehrievať. Dvaja vedci vtedy prišli k jedinému logickému zdôvodneniu – vták podľa nich musel byť z budúcnosti a mal za cieľ experiment sabotovať.
To síce môže niekomu pripadať vtipné, oni to však zrejme mysleli vážne, pretože už skôr napísali niekoľko článkov, v ktorých tvrdili, že možno sú ciele urýchľovača pre vesmír tak neprijateľné, že sú odsúdené na neúspech.
V bežných dňoch však vtáky poškodzujú ekonomiku inak. Medzi ich najdrahšie aktivity patrí ničenie poľnohospodárskych plodín, šírenie vtáčej chrípky, škodenie infraštruktúre korozívnymi výkalmi alebo upchávanie odkvapov a ventilácií hniezdami.
Najväčšie škody však hlásia aerolinky. Vtáky sa totiž stretávajú s lietadlami, ktorým vták či skupina vtákov buď narazí do čelného skla, alebo ich vtiahne motor. To je síce pre zviera smrteľné, u lietadiel to však takmer nikdy nevedie k pádu. Aj keď zo stoviek tisíc prípadov, ktoré sa za rok stanú, spadne len niekoľko lietadiel, v týchto situáciách za sebou vtáky nechávajú extrémne finančné aj ľudské škody. Podľa skoršej štúdie vychádzali opravy lietadiel a náklady spojené s meškaniami spôsobenými vtákmi na miliardu eur ročne.
To sa nevyhýba ani nákladnej vojenskej technike. Napríklad v roku 2019 pod lietadlom F-35B po strete uviazol sokol. Opravy vtedy vyšli na viac ako 1,5 milióna eur. V roku 1995 zase zomrelo všetkých 24 členov posádky lietadla Boeing E-3 Sentry. Stroj v hodnote vyše 220 miliónov eur trafil kŕdeľ bernikiel veľkých, ktoré v blízkosti letiska vyrušilo lietadlo štartujúce pred ním.
„Teroristické“ veverice
Unsplash/Martin Caleb
Rady si do dôležitých drôtov zahryznú okrem kún aj veverice. A to tak, že podľa niektorých analytikov predstavujú pre elektrické siete väčšie nebezpečenstvo než teroristické útoky. Bezpečnostný výskumník Space Rogue napríklad v roku 2017 predstavil na konferencii pre hackerov prezentáciu, v ktorej tvrdil, že po 35 rokoch obáv z kybervojny sú nakoniec najväčšou hrozbou zvieratá s huňatými chvostmi.
Ako časté a zničujúce tieto útoky sú, vidno aj na tom, že si vyslúžili vlastnú stránku na Wikipédii. Napríklad v Spojených štátoch tieto roztomilé tvory stoja ročne až za pätinou všetkých výpadkov elektriny. Nielenže radi žujú drôty, pretože potrebujú uľaviť zubom, ktoré neustále rastú, ale tiež prechádzajú po vedeniach či transformátoroch, čím prepoja dva rôzne elektrické potenciály, okamžite zahynú a spôsobia skrat.
Okrem toho ničia aj stromy, ktorých hodnota po odlúpaní kôry klesá. Len vo Veľkej Británii tak podľa zistení Royal Forestry Society ročne vyjdú tieto škody na viac ako deväť miliónov eur.
Opice a ich kúsky
Unsplash/Jamie Haughton
Likvidácia elektrických sietí sa zapáčila aj opiciam. Jednej z nich sa napríklad podarilo spôsobiť blackout, ktorý vyhodil elektrinu v celej Keni. Opica totiž spadla na transformátor, ktorý sa vypol a na štyri hodiny spôsobil stratu 180 megawattov energie. Zviera incident prežilo.
Elektrinu pre 22 miliónov ľudí vlani vyhodila ďalšia opica na Srí Lanke, kde sa podľa oficiálneho vysvetlenia „dostala do kontaktu so sieťovým transformátorom, čo spôsobilo poruchu systému.“ Ľuďom sa však opice predražujú aj inak – v Portoriku napríklad makaky a mačiaky spôsobujú farmárom každý rok škody za viac ako 1,1 milióna eur.
Vražedné mačky a psy
Unsplash/Jamie Street
Či už je to vyvražďovanie vtákov a malých cicavcov, alebo šírenie chorôb, mačky a psy vyjdú ľudí tiež draho. Zvlášť tie, ktoré sa po svete túlajú bez majiteľov.
Mačky napríklad spôsobujú najväčšie ekonomické škody tým, že lovia vtáky, ktoré by inak rozptyľovali semená a hubili hmyz. Ročne by nimi spôsobené škody mali vyjsť na viac ako 740 miliónov eur. V porovnaní so psami je to však nič. Takmer sa totiž neobjavujú prípady, kedy by mačka zabila človeka priamo – a ak ho už zabije, väčšinou je to spôsobené prenosom toxoplazmózy. V Austrálii v roku 2020 spočítali, že takto ročne zabijú približne 550 obyvateľov krajiny.
Oproti tomu psy likvidujú ľudstvo aj jeho peňaženku podstatne viac. Len v Spojených štátoch majú výdavky spojené s pohryznutím psami vyjsť takmer na 220 miliónov eur ročne. Hlavne sú však najväčším prenášačom besnoty na svete. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie psy zavinia 99 percent nakazení touto chorobou u ľudí. Hospodárske škody spojené s úmrtiami a liečbou besnoty sa odhadujú na viac ako 6,6 miliardy eur ročne.
Hladné potkany
Unsplash/Brett Jordan
Keď si potkan vytypuje farmu, zvládne za rok zožrať či kontaminovať obilniny zhruba za 20 eur. Na svete je dnes podľa odhadov asi sedem miliárd potkanov. Len v Spojených štátoch tak ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje ročné škody vo výške 1,5 miliardy eur.
A keď nie je farma, nevadí. V roku 2018 napríklad v Indii vliezol potkan do bankomatu, kde roztrhal bankovky v hodnote 13 700 eur, na čo vo vnútri stroja uhynul. Podľa všetkého si na bankovkách brúsil zuby a chcel si z nich urobiť hniezdo.
Krvilačné komáre
Unsplash/Syed Ali
Za úplne najdrahších škodcov sa mnohokrát považujú komáre. Tie totiž spôsobujú vražednú kombináciu negatívnych javov – nielenže rozširujú smrteľné choroby, ale pre menej závažné choroby klesá aj produktivita práce. Len po zdravotnej stránke tak vyjdú komáre na viac ako 1,5 miliardy eur ročne.
Nezanedbateľný vplyv majú aj na turizmus. Napríklad v Thajsku v roku 2019 priame a nepriame dosahy horúčky dengue znížili celkový HDP krajiny o viac ako miliardu eur. Negatívne komáre ovplyvňujú rovnako ceny nehnuteľností, ktoré dokážu pri svojom výskyte znížiť v priemere o päť až 10 percent.
