Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) uvoľní rekordných 400 miliónov barelov ropy z núdzových rezerv, jednomyseľne sa na tom dohodlo 32 členských krajín.
Ide o reakciu na narušenie trhu s ropou pre dopad vojny na Blízkom východe, oznámil dnes výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol na mimoriadnom zasadnutí organizácie.
Oznámený objem výrazne prevyšuje 182 miliónov barelov, ktoré členské štáty uvoľnili na trh v dvoch vlnách v roku 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. Členské štáty IEA v súčasnosti majú vo verejných núdzových rezervách viac ako 1,2 miliardy barelov ropy, ďalších 600 miliónov barelov priemyselných zásob je držaných na základe vládnych záväzkov, uviedla agentúra Reuters.
„Ťažkosti, ktorým čelíme na trhu s ropou, nemajú v histórii obdobu, a preto som veľmi rád, že členské krajiny IEA reagovali bezprecedentným kolektívnym núdzovým opatrením,“ uviedol Birol. „Ropné trhy sú globálne, a preto musia byť globálne aj reakcie na závažné narušenia. Energetická bezpečnosť je základným poslaním IEA a ja som rád, že členské krajiny IEA prejavujú takúto solidaritu a spoločne prijímajú rozhodné opatrenia,“ dodal.
V pondelok o možnom koordinovanom uvoľnení ropy zo strategických rezerv rokovali ministri financií skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. Rozhodnutie vtedy ale podľa francúzskeho ministra financií Rolanda Lescurea nepadlo. Ministri však agentúru IEA požiadali, aby situáciu vyhodnotila pred ďalším mimoriadnym zasadnutím plánovaným na dnešok.
Nemecká ministerka hospodárstva už skôr avizovala, že Berlín na návrh IEA uvoľní 2,64 milióna ton ropy, čo zodpovedá 19,51 milióna barelov. Celkové rezervy ropy v Nemecku podľa hovorkyne ministerstva hospodárstva predstavujú 19,5 milióna ton, teda zhruba 144 miliónov barelov. Nemecko sa tak chystá uvoľniť zhruba 14 percent svojich zásob. Najväčším dielom sa podľa nej na spoločnom uvoľnení zásob budú podieľať Spojené štáty a Japonsko.
Izraelské a americké sily posledný februárový deň začali útok na Irán, ten v odvete útočí na Izrael a na arabské štáty v regióne, ktoré hostia americké vojenské základne. Doprava v kľúčovom Hormuzskom prielive v dôsledku vojny takmer stanovuje. Pri normálnej prevádzke touto úžinou prechádza asi pätina globálnych dodávok ropy a zemného plynu. Banka Citigroup odhaduje, že pre narušenie dopravy cez Hormuzský prieliv trh s ropou prichádza o sedem až 11 miliónov barelov denne.
Podľa analýzy agentúry Bloomberg by dlhotrvajúci konflikt s cenami dlhodobo okolo 108 dolárov za barel viedol k silnému globálnemu rastu inflácie a negatívne by sa podpísal aj na hospodárskom raste. List The Wall Street Journal (WSJ) minulý týždeň informoval, že Kuvajt začal obmedzovať ťažbu na niektorých ropných poliach, pretože mu došli kapacity na uskladnenie nahromadenej ropy.
