Európska energetika vstupuje do novej éry elektriny a s hroziacim budúcim nedostatkom energie pre postupné vypínanie uhoľných a jadrových zdrojov na jednej strane a elektrifikácii na strane druhej sa do nej vracia aj racionalita.
Veľkým zlomom v minulom týždni bolo priznanie nemeckého kancelára Friedricha Merza a šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, že odstup Nemecka od jadrovej energie bol chybou.
V európskej energetike, zdá sa, končí éra bezhlavého smerovania za rýchlou zelenou transformáciou. Kontinent vstupuje do éry väčšej miery racionality, čo pozorujeme aj na čoraz častejších hlasoch proti rýchlemu tempu Green Dealu, znejúcich aj z najvyšších biznisových aj politických poschodí, čo by bolo pred piatimi rokmi ešte nemysliteľné.
„Green Deal je úplne nereálny,“ uviedol už v novembri v rozhovore pre web iDnes člen predstavenstva Škody Auto Martin Jahn, čo by pred piatimi rokmi ťažko zaznelo. Vtedy bol Green Deal všeobecnou mantrou.
V minulom týždni potom európskymi médiami vrátane českých prebehli titulky o nemeckom kancelári Merzovi a šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyen, ktorí zhodne priznali, že ústup Nemecka od jadra bol chybou.
Von der Leyen a Merz
Von der Leyen označila na jadrovom summite vo Francúzsku podľa webu Deutsche Welle odklon od jadra v niektorých krajinách za strategickú chybu.
Kancelár Friedrich Merz zase vyhlásil, že návrat k jadrovej energetike nie je politicky možný, hoci by ho osobne považoval za rozumný. „Ľutujem to (uzavretie jadrových elektrární v Nemecku, pozn. redakcie), ale taká je realita a sústredíme sa na energetickú politiku, ktorú dnes máme,“ uviedol Merz k rozhodnutiu Nemecka definitívne ukončiť výrobu elektriny z jadra.
SITA/AP
Burzy volatilné
Tieto slová zaznievali v čase, keď svetové energetické burzy boli rozkolísané pre vojnu v Iráne, ktorá uzavrela toky plynu LNG a ropy z Perzského zálivu do celého sveta. Zvýšila tým ceny ropy k sto dolárom za barel, pri plyne sa potom ceny medzimesačne pohybujú o sedemdesiat percent vyššie, okolo päťdesiatich eur za megawatthodinu.
„Vďaka krokom, ktoré sme v posledných rokoch podnikli, je dnes Európa oveľa menej vystavená závislosti od dovozu fosílnych palív. To však neznamená, že sme imúnni voči cenovým šokom, energetické trhy sú globálne,“ uviedla von der Leyen s tým, že narušenie dodávok v oblasti Perzského zálivu ovplyvňuje ceny po celom svete.
„Keď to prevedieme na eurá, iba desať dní vojny už stálo európskych daňových poplatníkov o tri miliardy eur viac na dovoze fosílnych palív. To je cena našej závislosti v energetickej oblasti,“ dodala s tým, že by bolo chybou dnes čokoľvek meniť na politike sankcií proti Rusku.
„To by bola strategická chyba. Urobilo by nás to závislejšími, zraniteľnejšími a slabšími,“ dodala šéfka eurokomisie a vypichla hlavné európske energetické zdroje – OZE a práve jadro.
Dvojnásobok spotreby
Európu čaká rýchle tempo elektrifikácie. Do roku 2050 by sa spotreba elektriny mala zvýšiť dvojnásobne. A to aj vzhľadom na rozvoj elektromobility.
Proti tomu ale ide vývoj na druhej strane, teda vo výrobných zdrojoch. Európske štáty sa v rámci zelenej dohody zaviazali k rýchlej transformácii energetiky, keď prebieha vypínanie uhoľných elektrární, ktoré je okorenené ešte vypínaním jadrových elektrární.
FOTO: UNSPLASH/Sergio Pérez Mateo
A nejde len o Nemecko, ktoré na európskej jadrovej mape najviac vytŕča, pretože predvlani vyplo svoju poslednú jadrovú elektráreň. Od jadra v posledných rokoch odstupovali napríklad Belgicko alebo Dánsko.
Dnes sa jadro opäť vracia do hry, pretože sa má stať hlavnou opornou nohou pre obnoviteľné zdroje, ktoré v Európe získavajú na stále väčšom význame, avšak ich problémom je, že nie sú stabilné – elektrinu vyrábajú len vtedy, ak sú na to dobré meteorologické podmienky.
Renesancia jadra
Európa preto dnes zažíva jadrovú renesanciu, aspoň podľa toho, čo majú európske štáty v pláne. Nové jadrové bloky stavajú a plánujú stavať nielen v tradične jadrovom Francúzsku, ale aj v Slovinsku, Bulharsku, Česku, Poľsku. S plánmi na výstavbu nových jadrových zdrojov potom koketujú aj v Škandinávii, napríklad aj vo Švédsku alebo Fínsku, teda v krajinách, kde jadrová energetika bola v posledných dekádach absolútnym tabu.
Obracia sa aj verejná mienka o jadre, ktorá bola v mnohých krajinách, ako je práve Švédsko, dlho proti tejto technológii, teraz už je pre väčšinu prijateľná. A hlasy pre jadro dnes opäť silnejú aj v samotnom Nemecku.
Do európskej energetiky sa tým nenápadne, ale určite pomaly opäť vkráda racionalita. To dôležité totiž je zaistenie vlastnej energetickej bezpečnosti, čo s rýchlym prechodom len na obnoviteľné zdroje nebolo do budúcnosti zaistené, pretože zatiaľ nie je vyriešené, čím by sme si svietili a kúrili, keby čo i len krátkodobo nefúkal vietor, nesvietilo slnko alebo vyschli rieky.
Bezpečnosť je kritická
Vývoj v Európe tak ide v súlade s apelom šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry Fatiha Birola, ktorý pred mesiacom pri príležitosti predstavenia nového desaťročného výhľadu World Energy Outlook 2026 zdôrazňoval, že zaistenie energetickej bezpečnosti aj z pohľadu výrobných zdrojov elektriny bude klásť za svoj hlavný cieľ.
„Myslíme si, že energetická bezpečnosť je a bude kritickou témou. IEA bude preto aj naďalej vo svojom hlavnom mandáte dohliadať na energetickú bezpečnosť v oblasti ropy, plynu a elektriny,“ uviedol Birol s tým, že hlavnou témou bude výstavba nových jadrových zdrojov, ktorých dnes po celom svete vzniká nad sedemdesiat. Polovica však pripadá len na Čínu.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
