Otrasy na trhu so vzácnymi zeminami nútia firmy aj vlády k hromadným nákupom a drahým technologickým riešeniam. Tieto suroviny sú kľúčové pre všetky priemyselné odvetvia od poľnohospodárstva cez obranu až po vesmír. Potenciál leží pod zemou aj v Česku.
Najväčší producent aj spotrebiteľ. Túto výnimočnú pozíciu si užíva Čína na trhu so vzácnymi zeminami. Čína samostatne ovláda trh s podielom okolo 70 percent, Ázia a Pacifik potom majú dohromady dokonca k 87 percentám. Vzácne zeminy sú nenahraditeľné v strategických oblastiach, ako je elektromobilita, energetika, letectvo či obranné systémy. Čínsku dominanciu ale chcú pre nestabilné geopolitické napätie rozbiť odberatelia aj potenciálni producenti.
Logická obava tých, ktorí bez vzácnych zemín nemôžu vyrábať, je, že Čína v rámci obchodných vojen s USA v jednej chvíli „utiahne kohútiky“ dodávok. Alternatívy totiž na trhu v tejto chvíli neexistujú. Veľkí priemyselní hráči, ako nemecký zbrojný obor Rheinmetall aj automobilka BMW, si preto berú inšpiráciu z Japonska.
Jedným z uvažovaných plánov je zriadenie štátnej agentúry podľa vzoru japonskej organizácie JOGMEC. Tá by fungovala ako centrálny uzol úzko spolupracujúci so súkromnými obchodnými domami. Jej hlavnou úlohou by bolo zaistiť piatej najväčšej ekonomike sveta stabilné dodávky nerastných surovín, ropy a zemného plynu.
Japonský problém
Japonsko sa totiž už raz ocitlo v situácii, ktorej sa dnes obávajú firmy ako Rheinmetall či BMW: v roku 2010 Čína svojim obchodníkom zakázala vývoz vzácnych zemín do Japonska.
Práve dve spomínané nemecké firmy okrem iného teraz tlačia na tamojšiu vládu, aby dodávky vzácnych zemín zaistila podobným spôsobom. Bez kovov a minerálov, ako gálium, germánium alebo antimón, by skolabovala výroba batérií a magnetov pre elektromotory či motory do stíhačiek.
Globálny trh so vzácnymi zeminami je odhadovaný na zhruba sedem miliárd dolárov. Čína je na tomto trhu síce najväčším producentom, ešte väčší podiel si ale uzurpuje na spracovanie vzácnych zemín: okolo 80 percent. Pri prvkoch ako dysprózium či terbium má v rafinácii Čína prakticky monopol.
Európsky problém
Európske vlády a výrobcovia majú s Čínou podobnú skúsenosť ako Japonci. Číňania im už vlani v novembri ukázali, že aj oni sa môžu ocitnúť v hľadáčiku ich obchodných zákazov. Peking sa vtedy nakoniec stiahol a pozastavil niektoré blokačné mechanizmy až do novembra 2026. Na nemeckú vládu tlačí celá automobilová lobby cez svoju organizáciu VDA, zbrojári zase cez svoju BDSV a strojárstvo cez VDMA a ZVEI.
V hre je aj možnosť, že by agentúru financovali sami priemyselníci s tým, že by si v nej federálna nemecká vláda ponechala podiel. Podľa insiderov z priemyslu by celková investícia do projektov mala vyjsť na niekoľko stoviek miliónov eur.
33 producentov
Podľa štúdie z pera analytickej spoločnosti Adamas Intelligence by malo počas nasledujúcich piatich rokov spustiť prevádzku 33 nových producentov vzácnych zemín naprieč Európou, Afrikou a Austráliou. Japonsko ide tak ďaleko, že začína získavať vzácne zeminy samo nákladne z morského dna v hĺbke vyše šesťtisíc metrov.
V roku 2011 objavilo Japonsko nálezisko vzácnych zemín neďaleko neobývaného atolu Minami Torišima, vzdialeného skoro dvetisíc kilometrov juhovýchodne od Tokia. Po čínskom oznámení o opätovnom sprísnení vývozného režimu vzácnych zemín minulý mesiac Japonci svoje snahy o podvodnú ťažbu ešte zrýchlili.
Malajzia a Austrália
Mimo Čínu je najvýznamnejším producentom austrálsko-malajský Lynas, ktorý si vlani došiel pre finančnú injekciu vo výške 450 miliónov eur a chce rozširovať austrálsku baňu Mount Weld. V Amerike je dominantným hráčom spoločnosť MP Materials, ktorá prevádzkuje baňu Mountain Pass v Kalifornii. Do jediného ťažobného a spracovateľského závodu v Severnej Amerike investovalo priamo 400 miliónov dolárov aj americké ministerstvo obrany.
To nie je napokon jediný krok administratívy Donalda Trumpa týmto smerom. Takzvaný Projekt Vault, teda trezor, má vytvoriť strategickú zásobu kritických minerálov v celkovej hodnote dvanástich miliárd dolárov. Má slúžiť pre potreby civilných výrobcov automobilov a elektroniky.
Neodým
Najcennejším prvkom je momentálne neodým, ktorý predstavuje zhruba štyridsať percent hodnoty celého trhu. Pre priemysel je nenahraditeľný: najsilnejšie permanentné magnety na svete sa vyrábajú zo zmesi neodýmu, železa a bóru.
Technológiu založenú práve na magnetoch využíva 94 percent trakčných motorov. Kľúčový je aj pre veternú energetiku, offshorové veterné turbíny produkujúce medzi desiatimi a dvanástimi megawattmi potrebujú medzi 600 až 1 000 kilogramami magnetov na jednu jednotku.
Cena neodýmu vzrástla vlani o päťdesiat percent a vôbec celý trh so vzácnymi zeminami zaznamenával cenové výkyvy v rozmedzí 35 percent.
Podobne významné je aj dysprózium. Dysprózium je pridávané do už spomínaných magnetov, aby ustáli aj vysoké teploty. Okrem toho je ale rozhodujúce pre navádzacie systémy rakiet či radary. Terbium je kľúčové pre technológiu sonarov či LED osvetlenie, cer sa používa v katalyzátoroch a pri leštení skla, bez skandia sa nezaobídu kovové zliatiny pre letectvo. Vo výpočte by šlo, samozrejme, ešte dlho pokračovať.
Potenciál Česka
Veľmi špecifické a krehké dodávateľské reťazce sú témou aj pre český priemysel.
Pre silný automobilový priemysel predstavujú vzácne minerály a kovy kľúčové materiály pre magnety v ABS systémoch, senzory polohy kľukového hriadeľa, motorčeky na elektrické ovládanie okien a sedadiel či ovládacie ventily pre airbagy a predpínače bezpečnostných pásov.
Priekopníkom využívania vzácnych zemín bol na začiatku minulého storočia Leo Moser z legendárnej karlovarskej sklárne Moser. Ich presné receptúry na farbenie bezolovnatého krištáľu pozná dnes len veľmi málo ľudí. Slávne skloviny Moseru, ako alexandrit, heliolit, eldor, beryl alebo rosalín, vznikli vďaka prímesiam neodýmu, céru, prazeodýmu alebo erbia.
Rovnako využíva skláreň Preciosa lantán na výrobu skiel s vysokým indexom lomu, čo sú sklá používané v mikroskopoch a meracích prístrojoch. Pomocou céru zase sklá leští a zaisťuje tak napríklad perfektnú rovinnosť sklenených plôch či optických šošoviek.
Česká geologická služba vo svojich výročných správach dlhodobo upozorňuje, že v Česku sú síce predikované ložiská vzácnych zemín, ale súčasné obmedzenia v legislatíve by ich ťažbu takmer znemožnili. Väčšina nálezísk sa totiž nachádza na chránených krajinných územiach.
Ide predovšetkým o Cínovec so svetovo významným ložiskom lítia, územie Chvaletice-Trnávka s odkaliskom po ťažbe pyritu a mangánu a tiež okolie Příbrami a Stráže pod Ralskom, kde sa nachádza hlušina po ťažbe uránu. Tam je zase pre zmenu potenciál pre výskyt skandia a lantánu.
Vlani v marci získali status strategického projektu EÚ štyri zámery, ktoré by na území Česka mali ťažiť a spracovávať lítium a mangán. Cieľom českého ministerstva priemyslu a obchodu je vytvoriť centrum na spracovanie batériových materiálov a magnetov.
Autor článku je Michal Bernáth, Forbes.cz
