V Česku zatiaľ nie je žiadna banka ani iná finančná inštitúcia ako taká, ktorá by sa pustila do kryptobiznisu.
Česká národná banka dostala koncom júla okolo 250 žiadostí o MiCA licenciu a podľa dostupných informácií väčšinu z nich už zamietla. „Bez toho, aby ste mali dostatočné kapitálové zázemie, technické alebo personálne vybavenie, je dnes prakticky nemožné v Českej republike začať podnikať v krypte,“ hovorí zakladajúci partner advokátskej kancelárie Finreg Partners a jeden z popredných českých expertov na finančnú reguláciu Jan Šovar.
MiCA úplne zmenila pravidlá, akým spôsobom sa na kryptohrisku hrá. Bez povolenia Českej národnej banky dnes už nesmiete poskytovať služby, ktoré súvisia s kryptoaktívami. Takzvaný prechodný režim sa týkal len spoločností, ktoré mali živnostenské oprávnenie na poskytovanie služieb súvisiacich s kryptoaktívami, existovali pred 30. decembrom 2024 a súčasne aj stihli podať žiadosť o MiCA licenciu do konca júla minulého roku.
Vďaka tomu môžu pokračovať v činnosti dovtedy, kým Česká národná banka ich žiadosť posúdi a licenciu buď udelí, alebo zamietne žiadosť. Ostatné subjekty bez licencie Českej národnej banky dnes nemôžu začať podnikať.
Pokiaľ ide o dosah MiCA na trh, ide o výraznú zmenu. Pre predstavu, poskytovanie služieb, ktoré súvisia s kryptoaktívami, mali v živnostenskom registri zapísaných tisíce subjektov. To však neznamená, že by skutočne všetky podnikali v oblasti kryptomien, tak to nebolo. Často išlo „len“ o formálny zápis.
Česká národná banka dostala ku koncu júla okolo 250 žiadostí o MiCA licenciu. Podľa dostupných informácií už väčšinu z toho zamietla, zhruba medzi 150 a 180. Licencií zatiaľ udelila šesť. Úzkym hrdlom licenčného konania prejde len menšina subjektov, ktoré budú môcť ďalej ponúkať služby. Ak sa rozprávame o nebankových subjektoch, typicky pôjde o burzy, zmenárne, brokery alebo depozitáre.
Potom sú tu však ešte subjekty, napríklad banky, ktoré osobitnú licenciu nepotrebujú a stačí im takzvaný registračný režim Českej národnej banky. Ten, pokiaľ viem, dodnes nikto nevyužil. V Česku zatiaľ nie je žiadna česká banka ani iná finančná inštitúcia ako taká, ktorá by sa pustila do kryptobiznisu.
Koľko myslíte, že z tých zvyšných žiadostí nakoniec ešte prejde?
Osobne sa domnievam, že ešte prebehnú dve ďalšie „vlny“ rozhodnutí. Prvá by mohla prísť na jar, okolo Veľkej noci, druhá koncom prechodného obdobia v júni. Môj osobný odhad je, že by v nich Česká národná banka mohla udeliť približne do 15 licencií, pravdepodobne nie viac. To by malo zodpovedať zhruba piatim až siedmim percentám z celkového počtu podaných žiadostí.
Pripravovali ste na MiCA spoločnosť Invity zo stajne SatoshiLabs, ktorá dostala jednu z prvých šiestich licencií. Je takáto príprava podobná ako napríklad pri bankových licenciách, to znamená, že zahŕňa stohy popísaných stránok a náklady šplhajúce sa do miliónov korún?
Je to veľmi podobný proces a to isté platí o nákladoch, no aby nedošlo k omylu, miliónové sumy nie sú odmeny pre právnikov, ale zahŕňajú všetku dokumentáciu, splnenie technických podmienok, napríklad kyberbezpečnostného nariadenia DORA, náklady na ľudské a ďalšie zdroje.
Teda bez toho, aby mal žiadateľ dostatočný kapitálový vankúš, je prakticky nemožné v Českej republike, ale ani v celej Európe dnes začať podnikať. Nejde pritom len o náklady na samotnú licenčnú prípravu, musíte tiež spĺňať kapitálové požiadavky a dodržiavať kapitálovú obozretnosť.
K tomu pristupujú požiadavky spomínaného nariadenia DORA, ktoré upravuje riadenie rizík v oblasti informačných a komunikačných technológií a vyžaduje, samozrejme, ľudské zdroje na administratívu aj samotné technické zabezpečenie. A to vám v súhrne dá náklady v rádoch miliónov korún. „Z garáže“ si dnes už skrátka kryptoburzu nezaložíte.
Ako vyzerala príprava na MiCA licenciu, ktorú viedla vaša kancelária?
Rozdelil by som ju do dvoch základných fáz. Prvá je prípravná fáza, ktorá končí samotným podaním žiadosti. Tej sme venovali značnú pozornosť a myslím si, že by sa rozhodne nemala podceňovať. Zvyčajne trvá zhruba dva až štyri mesiace, pričom jej dĺžka závisí predovšetkým od toho, ako je žiadateľ už na regulatórny proces pripravený.
Pozornosť sa venuje najmä obchodnému plánu spoločnosti a nastaveniu jej obchodných procesov. Osobne odporúčam tieto kľúčové body vopred konzultovať aj s regulátorom a získať k nim jeho spätnú väzbu.
Súčasťou prípravy je tiež doplnenie detailných finančných výhľadov vrátane účtovnej závierky. Veľmi významnú úlohu hrá aj oblasť kyberbezpečnosti vrátane digitálnej odolnosti. Je nutné pomerne technicky zdokumentovať napríklad to, kde budú uložené dáta, akým spôsobom sa bude pracovať s informáciami, ako bude prebiehať akvizícia kryptoaktív, kde budú uchovávané informácie o klientoch alebo ako budú nastavené interné systémy a tak ďalej.
Ide o celý rad veľmi dôležitých položiek, ktoré je vhodné pripraviť naozaj detailne. Súčasne je nutné doložiť tiež dostatočnú obozretnú záruku. Tá sa počíta na tri roky a predstavuje štvrtinu celkových nákladov spoločnosti, takže vo výsledku môže ísť o vysokú sumu.
A potom je tu druhá časť. Po podaní žiadosti má regulátor z nariadenia MiCA pomerne striktné lehoty, počas ktorých musí reagovať, a vy musíte na tieto reakcie odpovedať. Napríklad počas prvých tridsiatich dní od zaplatenia správneho poplatku zvyčajne príde prvá výzva na doplnenie podkladov. Na tú žiadateľ reaguje, nasleduje ďalšia výzva a tento proces môže trvať niekoľko mesiacov, kým regulátor potvrdí, že bola podaná úplná žiadosť.
Od tohto okamihu sa diskusia spravidla sústreďuje predovšetkým na hĺbku a obsah predložených podkladov. Celé licenčné konanie tak zvyčajne trvá zhruba osem mesiacov.
Počet žiadostí zaslaných Českej národnej banke bol prekvapivo vysoký, a to aj na celoeurópske pomery. Čím si to vysvetľujete?
Z informácií, ktoré sú k dispozícii, sa zdá, že žiadosť o MiCA licenciu od Českej národnej banky podalo aj mnoho spoločností, ktoré nemajú české zázemie. Títo žiadatelia prichádzajú z rôznych častí sveta, často aj mimo Európskej únie.
V tejto súvislosti je zaujímavé upozorniť, že MiCA licencia je síce v rámci Únie pasportovateľná, ale jedna z požiadaviek nariadenia MiCA je aj tá, aby mal žiadateľ úzky vzťah k štátu, od ktorého o licenciu žiada. Zmyslom je zabrániť tomu, aby si firmy vyberali jurisdikcie napríklad podľa toho, kde je regulátor vnímaný ako benevolentnejší. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo nakoniec značná časť žiadostí neuspeje.
Prečo práve Česko?
Česká národná banka má vo svete celkom dobrú povesť a zároveň sa teraz ukázalo, že žiadosti o MiCA licenciu spracuje pomerne efektívne a rýchlo. To bude jeden dôvod.
Tým druhým dôvodom, ktorý vám možno na prvý pohľad nenapadne, je výška správneho poplatku za podanie žiadosti o MiCA licenciu. Tá je u nás v porovnaní s inými krajinami Únie relatívne nízka. Sú európske štáty, ktoré majú rovnaké poplatky v rádoch tisícov eur, čo vám, samozrejme, citeľne zvyšuje náklady na podanie žiadosti o licenciu. A ak by žiadateľ na prvýkrát neuspel a podáva žiadosť znova, náklady sa násobia.
Zaujímavé pritom je, že napríklad na susednom Slovensku sa kryptospoločnosti do podávania žiadostí o MiCA licenciu príliš nehrnú, hoci správny poplatok tam bude porovnateľný.
Aká bola vaša skúsenosť s regulátorom? Pred pridelením právomoci Českej národnej banke panovala na trhu trochu obava, že bude licencie posudzovať príliš prísne a pomaly…
Naša skúsenosť bola veľmi dobrá. Česká národná banka reagovala profesionálne a pomerne rýchlo. Osem mesiacov môže pôsobiť hrozivo, ale v kontexte iných konaní ide v skutočnosti o krátky čas. Domnievam sa tiež, že svoju úlohu zohrala skutočnosť, že náš klient bol na celý proces veľmi dobre pripravený, čo regulátor, samozrejme, zohľadňuje.
Čo bol počas prípravy najväčší oriešok?
Najviac času podľa môjho názoru zabrala predovšetkým oblasť kyberbezpečnosti – teda nie samotné požiadavky MiCA, ale nariadenie DORA. Požiadavky DORA a ich výklad zo strany európskych orgánov aj samotnej Českej národnej banky sú pomerne náročné. Žiadateľ musí veľmi detailne a technicky opísať fungovanie svojho IT prostredia, spôsob riadenia rizík informačných a komunikačných technológií, kontinuitné a krízové plány a ďalšie súvisiace procesy.
V rámci celého licenčného procesu tvoria tieto požiadavky zhruba päťdesiat až šesťdesiat percent všetkej práce, zatiaľ čo samotná MiCA predstavuje zvyšnú časť. Ak má napríklad výzva regulátora rozsah štyridsať strán, pokojne môže byť zhruba 25 z nich venovaných výhradne otázkam súvisiacim s nariadením DORA.
Získanie licencie na poskytovanie služieb v oblasti kryptoaktív nie je z veľkej časti ani tak o samotnej regulácii krypta, ako skôr o robustnom prevádzkovom a IT rámci, na ktorom je celý biznis postavený.
Okrem toho sa objavujú aj ďalšie praktické prekážky, aj keď opäť technického rázu. Jednou z nich je aj otvorenie bankového účtu. Z nariadenia MiCA sa odvodzuje požiadavka, aby peňažné prostriedky klientov boli vedené na takzvanom účte v osobitnom režime podľa zákona o bankách. Ide o špecifický typ účtu, pri ktorom banka vie, že prostriedky na ňom uložené nepatria majiteľovi účtu, ale jeho klientom. V praxi je však otvorenie takého účtu v českých bankách komplikované.
Čo vlastne presne mení regulácia pre koncových používateľov, pocítia ju nejako viditeľnejšie alebo len cez lepšiu ochranu?
Mnohí používatelia môžu byť prekvapení, že od nich poskytovatelia služieb zrazu budú požadovať viac informácií, než boli zvyknutí. To sa týka hlavne AML a KYC (legislatívne opatrenia proti praniu špinavých peňazí a na overenie identity klienta, pozn. red.).
Je to dané tým, že hoci mnohé subjekty už spadali medzi povinné osoby podľa AML zákona, neboli priamo pod dohľadom Českej národnej banky, a tak sa na ne napríklad nevzťahovala AML vyhláška banky. Pre používateľa sa tak prostredie v mnohom priblíži tomu, čo poznajú z tradičných finančných služieb, napríklad pri nákupe akcií na burze.
Od tohto roku začala platiť aj ďalšia európska direktíva DAC8 (Directive on Administrative Cooperation), teda smernica o zavedení automatickej výmeny informácií oznamovaných poskytovateľmi služieb s kryptoaktívami, ktorá má tiež cieľ zamedziť daňovým únikom spojeným s kryptomenami. Neprekrývajú sa už tieto požiadavky?
MiCA nikdy nebola mienená ako osamelý bežec, ale je súčasťou širšieho regulatórneho rámca, okolo ktorého nájdeme aj ďalšie legislatívne nástroje. Tie majú ako svoj hlavný cieľ získať viac informácií o transakciách, ktoré sa týkajú krypta, a to po vzore pravidiel pre tradičné finančné transakcie.
Je tu napríklad takzvané nariadenie Travel Rule, cestovné pravidlo (to, že poskytovatelia služieb musia o svojich klientoch zhromažďovať informácie a následne sa s ostatnými deliť o to, koho, kedy a kam posiela, pozn. red.), ktoré už dlhší čas reguluje platobné transakcie v klasickom finančnom systéme a v súvislosti s prijatím nariadenia MiCA sa rozšírilo aj na oblasť krypta.
Pokiaľ ide o DAC8, táto daňová časť na to nadväzuje a jej hlavný význam je v tom, že dáva daňovým úradom konkrétny rámec, v ktorom sa môžu pohybovať. Daňová správa tak bude mať nielen prístup k relevantným údajom o transakciách s kryptoaktívami, ale aj presne stanovený postup, ako tieto informácie získavať a deliť sa o ne medzi jednotlivými štátmi.
Ako do toho vstupujú kryptomeny, ktoré majú používatelia na svojich vlastných nehostovaných kryptopeňaženkách?
Súčasná regulácia na prevody na nehostované peňaženky alebo z nich sa na to pozerá ako na špecifické riziko. Pre licencovaných poskytovateľov služieb tak vzniká otázka, do akej miery budú ochotní takéto transakcie umožňovať, ak im o používateľovi chýbajú niektoré informácie alebo ich nie sú schopní spoľahlivo overiť.
V praxi to môže znamenať, že napríklad kryptoburza v niektorých prípadoch odmietne odoslať kryptoaktíva na súkromnú peňaženku používateľa, ak nedoloží všetky požadované údaje alebo nesplní overovacie požiadavky, ktoré poskytovateľ služby musí podľa regulácie dodržať.
Ako ste sa vlastne dostali k blockchainovému právu?
Tak nejako organicky. Roky sa ako právnik venujem finančnému trhu a jeho regulácii. Krypto, ktoré pôvodne vzniklo úplne mimo tohto rámca, doň postupne začalo stále viac zapadať, najmä tým, ako sa dostávalo do záujmu regulátorov, a tým aj toho nášho.
Spočiatku išlo predovšetkým o to, že bolo treba pripraviť modely práce s kryptom tak, aby na ne nedoliehala súčasná regulácia. Dnes však tieto regulatórne medzery takmer zmizli a práca je v mnohom podobná tomu, čo poznáme zo sveta tradičných financií.
