Čína v stredu ponúkla Taiwanu energetickú stabilitu výmenou za to, že bude súhlasiť s vládou Pekingu. Taiwanská vláda zatiaľ nijako nezareagovala, napísala agentúra Reuters.
Podľa nej ide o súčasť čínskej kampane s cieľom presvedčiť ostrov o výhodách zjednotenia s Čínou, ktoré dlhodobo Peking presadzuje a Taiwan odmieta. Ponuka súvisí s rastúcimi cenami energií a ťažkosťami s dodávkami energetických surovín, ktoré sú dôsledkom vojny proti Iránu, začatej USA a Izraelom na konci februára.
Taiwan má LNG z Kataru
Krajiny na celom svete sa pre vojnu na Blízkom východe a prerušeniu námorných trás cez kľúčový Hormuzský prieliv snažia zabezpečiť náhradné zdroje energie. Taiwan, ktorý tretinu svojho skvapalneného zemného plynu (LNG) dovážal z Kataru a z Číny, si zabezpečil alternatívne dodávky na nadchádzajúce mesiace, okrem iného aj zo Spojených štátov, ktoré sú hlavným medzinárodným podporovateľom tohto ostrova.
„Mierové zjednotenie prinesie lepšiu ochranu energetickej a surovinovej bezpečnosti Taiwanu vďaka podpore silnej vlasti. Sme ochotní poskytnúť taiwanským spoluobčanom stabilnú a spoľahlivú energetickú a surovinovú bezpečnosť, aby mohli žiť lepší život,“ povedal novinárom hovorca čínskeho úradu pre záležitosti Taiwanu Čchen Pin-chua.
Viac zdrojov
Taiwanský prezident Laj Čching-te na dnešnom zasadnutí svojej vládnej Demokratickej pokrokovej strany (DPP) povedal, že dodávky energie na marec a apríl má ostrov zabezpečené a od júna bude dovážať viac amerického plynu. „Taiwan prijal viaczdrojový strategický prístup k dovozu energií,“ dodal.
Čína, najväčší svetový dovozca ropy, minulý týždeň zakázala vývoz palív najmenej do konca marca, aby predišla nedostatku na domácom trhu. Obmedzila tak export, ktorý vlani dosiahol hodnotu 22 miliárd dolárov.
Vojenský tlak
Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia, s ktorým sa znovu spojí, aj keby to malo byť podľa jej slov silou. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá.
Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje vlastné voľby. Drvivá väčšina krajín ho však neuznáva ako samostatný štát, aj keď mnoho krajín s ním udržiava čulé obchodné vzťahy.
Prezident Laj, ktorého Čína označuje za separatistu, nároky Pekingu odmieta a tvrdí, že o budúcnosti Taiwanu môžu rozhodovať iba jeho obyvatelia. Číne opakovane ponúkol rokovania, no Peking ich odmietol.
