Rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu síce zrušilo časť ciel Donalda Trumpa, no neistotu nezmazalo. Podľa prieskumu PwC vníma clá ako riziko pre podnikanie takmer 30 percent slovenských šéfov firiem – najviac spomedzi sledovaných regiónov. Obchodná politika USA sa tak mení na faktor, ktorý čoraz viac formuje aj stratégiu domácich podnikov.
Zasadil výraznú ranu ústrednému pilieru ekonomickej agendy americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a zároveň stanovil jasné hranice toho, ako ďaleko môžu prezidenti zájsť pri využívaní mimoriadnych právomocí na pretváranie globálneho obchodu.
Reč je o americkom Najvyššom súde, ktorý koncom februára zrušil núdzové clá zavedené práve Trumpom začiatkom apríla 2025. Rozhodnutie súdu zrušilo široký súbor ciel na takmer všetok dovoz, vrátane recipročných ciel voči desiatkam krajín.
„Rozhodnutie Najvyššieho súdu ukazuje, že protiváhy moci v USA stále fungujú,“ reagoval jeho verdikt pre Forbes Daniel Král, hlavný ekonóm organizácie Oxford Economics.
Doplnil, že prezident Trump okamžite využil iný legálny nástroj na uvalenie nových ciel. Možností je podľa neho niekoľko, no na rozdiel od zrušených ciel sú buď krátkodobé, alebo potrebujú formálny proces na implementáciu.
„To môže zabrať aj rok a súhlas Kongresu. Hlavný efekt je v neistote aj keď finančné trhy výrazne nereagovali na rozhodnutie na základe predpokladu, že clá budú uvalené iným spôsobom,“ dodal Král.
Píše sa apríl 2025. Prezident Trump v Ružovej záhrade Bieleho domu oznamuje zavedenie nových ciel, ktoré označil ako „Deň oslobodenia“. Opatrenia zahrnuli základné clo vo výške desať percent na všetky dovážané tovary do USA.
Práve na to sa sústredil prípad Najvyššieho súdu USA. Ako napísal časopis Time, žiadny prezident pred Trumpovým druhým mandátom zákon o medzinárodných mimoriadnych ekonomických právomociach na zavedenie ciel nepoužil.
„Nižšie súdy dospeli k záveru, že zákon nemožno vykladať ako udeľujúci prezidentovi „neobmedzenú právomoc v oblasti ciel“, a Najvyšší súd s tým súhlasil,“ dodal vo svojom článku časopis Time.
Zavedenie ciel sa týkalo celého sveta, vrátane Európskej únie, ktorej súčasťou je aj Slovensko. Odvtedy preto medzi Európskou úniou a USA začali rokovania, ktoré vyústili do dohody z augusta 2025.
„Veľmi zložito. Mali sme iné štartovacie pozície. My veríme v nízke tarifné sadzby – čím menej bariér vo vzájomných obchodných vzťahoch existuje, tým to prináša väčší prínos pre podniky, podnikateľov a pre rast vzájomného obchodu,“ opísal priebeh rokovaní v rozhovore pre Forbes Maroš Šefčovič, eurokomisár pre obchod.
Dohoda ešte nie je uzavretá, keďže ju Európsky parlament nepotvrdil. Pozastavil schvaľovanie jej ratifikovania.
FOTO: PwC
Prvé dosahy
Aj napriek tomu zavedenie globálnych ciel už má svoje dopady aj medzi CEOs. Vyplynulo to z nedávneho prieskumu poradenskej spoločnosti PwC medzi generálnymi riaditeľmi firiem.
Vychádzal z odpovedí viac ako 4 400 CEOs z 95 rôznych krajín a 97 CEOs na Slovensku. Pätina globálnych CEOs, 15 percent CEOs z regiónu Strednej a Východnej Európy a takmer 30 percent slovenských CEOs priznáva zavedenie ciel ako hrozbu pre svoje podnikanie.
„Neistota týkajúca sa negatívneho vplyvu novozavedených ciel je novým faktorom, ktorý treba brať do úvahy, keďže vlády prehodnocujú a nanovo nastavujú daňovú politiku s cieľom podporiť svoje národné záujmy, zabezpečiť dodávateľské reťazce a riešiť fiškálne deficity,“ píše sa v zverejnenom prieskume.
Colné riziká sa podľa neho stali pre slovenské firmy strategickou témou. Najviac ohrozené budú automobilový priemysel a eletrotechnika. Automobilový priemysel je na Slovensku kľúčový. Zodpovedá za tvorbu približne desať percent HDP a priamo zamestnáva približne 128-tisíc ľudí a celkovo generuje až 220-tisíc pracovných miest. Na export idú takmer všetky vyrobené vozidla.
Pre americký trh produkujú najmä závody nemeckej automobilky Volkswagen v Bratislave a Jaguar Land Rover v Nitre. Kým v Bratislave sa vyrábajú pre trh za oceánom napríklad Volkswagen Touareg či Audi Audi Q7, z Nitry ide o Land Rover Defender a Discovery.
FOTO: PwC
Tovar v hodnote za miliardy
Bratislavský Volkswagen v roku 2024 vyviezol do USA 16 percent svojej produkcie, nitriansky Jaguar štvrtinu. Slovensko za celý rok 2024 vyviezlo za oceán tovary v hodnote 4,4 miliardy eur.
Americký dopyt po tovaroch a službách priamo či nepriamo vytváral v roku 2024 na Slovensku približne 70-tisíc pracovných miest, čo sú takmer tri percentá celkovej zamestnanosti.
„V samotnej automobilovej výrobe je s americkým trhom prepojených takmer 9-tisíc pracovníkov a v celom spracovateľskom priemysle ide približne o 30-tisíc pracovných miest,“ napísal Inštitút finančnej politike na ministerstve financií v júni 2024.
Naopak, väčšina európskych krajín má export do USA podľa Inštitútu podstatne diverzifikovanejší. Napríklad Írsko, Belgicko či Rakúsko vyvážajú najmä farmaceutické produkty, zatiaľ čo Maďarsko a Rumunsko sa orientujú na vývoz elektroniky.
Zrejme aj preto strach a obavy sú najvyššie na Slovensko a značne líšia v závislosti od geografickej oblasti, od deväť percent v Spojenom Kráľovstve, 17 percent v Nemecku až po 28 percent v Číne.
Spomedzi najvyšších predstaviteľov amerických firiem 22 percent uvádza, že zavedenie vyšších ciel má na ich spoločnosť veľký alebo extrémny vplyv, čo sa približuje celosvetovému priemeru. Ten je pätina.
FOTO: Porsche AG
Clá sú výraznou hrozbou pre podnikanie na Slovensku. Zvyšujú cenu výrobkov v zahraničí, čim znižujú záujem o produkty. Navyše sú len jedna z oblastí, ktoré ohrozujú úspech v podnikaní.
CEOs na Slovensku za prekážky úspechu v podnikaní považujú aj ďalšie okolnosti. Najvýraznejšia z nich je podľa nich zvyšujúce sa daňové a odvodové zaťaženie. Za prekážku to považuje až 96 percent CEOs na Slovensku.
Daňové a odvodové zaťaženie sa od roku 2024 menilo viac krát. Už druhý rok na Slovensku platí takzvaná transakčná daň, ktorú platia všetci podnikatelia. V minulosti sa zvyšovala aj daň z príjmu právnických osôb pre vybrané firmy, zvyšovali sa i zdravotné odvody.
Za výraznú prekážku svojho podnikania považujú generálni riaditelia firiem, ktorý sa do prieskumu zapojili aj cenu energií, kvalitu školstva či recesiu. CEOs považujú za prekážku svojho podnikania aj dezinformácie.
