Podľa Adama Smitha sú bohatí „napriek svojej prirodzenej sebeckosti“ vedení „neviditeľnou rukou“ k rozdeľovaniu.
Je to už štvrťtisícročie, čo sa k politikom, ekonómom aj ku všetkým ostatným dostalo najdôležitejšie dielo otca moderného kapitalizmu Adama Smitha. Jeho Bohatstvo národov sa stalo základnou knihou ekonómie, takmer okamžite ovplyvnilo britskú politiku aj vznik Spojených štátov a najmocnejší svetoví lídri ho citujú dodnes.
Práve ten Smith ilustroval na dnes už známom príklade továrne na špendlíky. Tá môže s desiatimi špecializovanými pracovníkmi produkovať 48-tisíc špendlíkov denne, lenže keby musel každý z nich vyrábať špendlík celý sám od začiatku do konca, niektorým z nich sa nepodarí za deň vytvoriť ani jeden.
Pred tým, než mohol svoj magnum opus napísať, sa však Smith musel k inovatívnym myšlienkam dopracovať. Narodil sa v roku 1723 v Kirkcaldy v Škótsku a neskôr študoval morálnu filozofiu na Glasgowskej univerzite. Tú potom na rovnakom mieste 13 rokov vyučoval.
Jeho prvý úspech prišiel s vydaním knihy Teória mravných citov v roku 1759. A na jej konci sľúbil, že v nasledujúcom diele popíše ekonomiku. Najskôr však prišlo 17 rokov na usporiadanie myšlienok aj získavanie nových pohľadov. V roku 1764 preto z univerzity odišiel a vydal sa po kontinentálnej Európe, kde sa stretol napríklad s Voltairom.
Vtedy sa do knihy pustil a aj napriek prvotným ambicióznejším plánom sa nakoniec rozhodol vydať najskôr časť o politickej ekonómii. Spísať ju odišiel späť do rodného Kirkcaldy po tom, čo mladší brat vojvodu z Buccleuch, ktorý bol v Smithovej starostlivosti, zomrel počas cesty po Európe.
Po návrate krátko pôsobil ako poradca Charlesa Townshenda, vtedajšieho kancelára štátnej pokladnice, a venoval sa práci na Bohatstve národov. Tú sa mu podarilo dokončiť po desiatich rokoch písania a v roku 1776 vydať.
Do šiestich mesiacov už vo Veľkej Británii nezostala kópia na predaj. Dielo sa tak rýchlo stalo príručkou pre rozvoj britskej hospodárskej politiky – a to aj napriek tomu, či snáď práve preto, že tú vtedajšiu kritizovalo.
Britským kráľovstvom obľúbené hromadenie drahých kovov prišlo Smithovi ako nevhodná stratégia, ktorá podľa neho akurát vyvolávala konflikty, zatiaľ čo ozajstné bohatstvo definoval ako tok tovaru a služieb produkovaných národom.
Z jeho rád sa poučil napríklad lord North, ktorý v roku 1777 zaviedol dane týkajúce sa služobníctva a rok nato aj daň na obývané domy. O oboch z nich sa v knihe píše.
Z knihy tiež čerpal pri formovaní svojej protikladnej teórie Karl Marx. Ten síce kritizoval Smitha napríklad za to, že jeho myšlienky odrážajú vlastnosti kapitalistických inštitúcií, nie ľudstva ako takého, vychádzal však zo Smithových termínov a konceptov.
Pracovná teória hodnoty, ktorú Smith v knihe systematicky spracoval, je dokonca jedným z najdôležitejších pojmov v komunistickej teórii. Ten myšlienku, že hodnota statku je určená celkovým množstvom práce potrebnej na jeho vyprodukovanie, využíva pri kritike kapitalistického „vykorisťovania“.
Smith už v skorších dielach písal o tom, že bohatí „napriek svojej prirodzenej sebeckosti“ sú vedení „neviditeľnou rukou“ k rozdeľovaniu takmer rovnakým spôsobom, ako keby bola zem rozdelená na rovnaké časti medzi všetkých jej obyvateľov. Musia totiž zamestnávať tisíce ľudí, aby uspokojili svoje potreby, čím podľa neho rozdeľujú prostriedky na život medzi ostatných.
Ani Smith však nebol zástancom trhu bez pravidiel a v Bohatstve národov poznamenal napríklad, že keď sa ľudia z rovnakých odborov stretnú, zvyčajne to končí „sprisahaním proti verejnosti alebo nejakým plánom na zvýšenie cien“. Monopoly zase nazval „nepriateľmi dobrého riadenia“.
Svet kniha menila aj za oceánom. Vyšla len zhruba 16 týždňov pred podpisom americkej Deklarácie nezávislosti, pričom otcovia začínajúceho štátu sa jej obsahom inšpirovali aj pri tvorbe nového systému.
Do krajiny sa kniha dostala nielen z Veľkej Británie, ale neskôr ju tam začali tlačiť aj miestne spoločnosti. Sami zakladatelia štátu sa netajili svojou náklonnosťou k dielu – miloval ju napríklad tretí prezident Spojených štátov Thomas Jefferson, ktorý sa ku knihe dostal vo Francúzsku za sumu, ktorá by v dnešných cenách zodpovedala stovkám eur.
V rokoch 1790 a 1807 ju potom odporučil svojim priateľom v listoch, v ktorých o knihe písal ako o najlepšej ekonomickej knihe. Často ju tiež citoval a napríklad v liste senátorovi Johnovi Waylesovi Eppesovi z roku 1813 pridal aj svoje komentáre.
Konceptom Smithovej knihy sa v roku 1791 kriticky venoval aj Alexander Hamilton vo svojej Správe o manufaktúrach a v tom istom roku ju tiež verejne citoval James Madison pri oponovaní národnej banke. Ten vtedy Smitha označil za jedného z „najosvietenejších priaznivcov bánk“.
Hlavne sa však Smith poznal s Benjaminom Franklinom, ktorého stretol už v roku 1759 pri jeho návšteve Škótska. Obaja muži potom zdieľali názory na slobodný trh a antimerkantilizmus, takže keď Smith písal Bohatstvo národov, mal podľa niektorých historikov za Franklinom so spísanými kapitolami prísť, pričom ten mu na oplátku odovzdal informácie o situácii v kolóniách.
