Jadrová energetika sa vracia na investičnú mapu ako stabilný bezemisný zdroj, jej renesancia však nebude ani rýchla, ani lacná. Stávka na jadro je plná štrukturálnych prekážok, prestrelených valuácií aj politických rizík. Skrýva v sebe investičné príležitosti? V komentári to rozoberá Martin Seyček, portfóliový manažér fondu J&T Energy.
Po desaťročiach útlmu, ktorý nasledoval po haváriách v Černobyle a Fukušime, sa jadrová energetika vracia do centra pozornosti ako zdroj na získanie stáleho bezemisného elektrického výkonu. Aktuálny dramatický nárast dopytu po elektrine si však dnes vyžaduje budovanie všetkých zdrojov elektriny – jadra, plynu aj obnoviteľných zdrojov.
Akcelerujúca elektrifikácia našich životov a rýchla expanzia dátových centier či umelej inteligencie nám nedávajú na výber. Navyše, možno očakávať, že ďalší tlak na urýchlenie tempa jadrovej renesancie prinesie aktuálny konflikt v Iráne.
Európa a Ázia opäť zažívajú rast ceny zemného plynu, tentoraz ako dôsledok uzavretia Hormuzského prielivu. Tieto dva kontinenty sa potom medzi sebou preťahujú o lode privážajúce skvapalnený zemný plyn, čo jeho cenu ťahá smerom nahor. Z toho bude dlhodobo profitovať americká plynová infraštruktúra.
Vráťme sa však k jadrovej renesancii, ktorú je nutné vnímať optikou mierneho skepticizmu. Hoci politické deklarácie a ciele pre rok 2050 naznačujú strojnásobenie globálnej jadrovej kapacity na približne 1 500 gigawattov, realita v západných ekonomikách naráža na niekoľko bariér.
Väčšina veľkých jadrových blokov v Európe a Severnej Amerike bola postavená v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia. Nie náhodou to bolo po ropných šokoch zo sedemdesiatych rokov. Odvtedy sa nové jadro v západnom svete prakticky nestavalo, a keď áno, tak s násobným prekročením rozpočtov a časových plánov.
Zo zhruba šesťdesiat jadrových reaktorov, ktoré sa aktuálne globálne stavajú, má byť polovica postavená v Číne, v Európe len tri, v Spojených štátoch sa nestavia nič. Dodávateľské reťazce zanikli, modely financovania veľmi nie sú, reálne súkromné subjekty nebudú chcieť stavať takto dlhodobé a riskantné projekty bez vládnych garancií. Západ teda svoju cestu k jadrovej renesancii začína aspoň cez kombináciu predlžovania životnosti súčasných aktív a reštartov skôr odstavených reaktorov.
USA, Kanada, Francúzsko, Veľká Británia, Japonsko, Kórea, Čína, Rusko, Poľsko, Česko, Maďarsko – tí všetci začleňujú jadro do svojich energetických koncepcií. Rýchlejšie by bolo skôr vymenovať odporcov jadra, keď sa zdá, že tu zostáva osamotené snáď už len Rakúsko. Dokonca aj Nemecko už ľutuje uzavretie svojho jadra.
Veľké vládne plány ale neznamenajú, že investície do jadra budú nakoniec úspešné, a to ako pre energetické firmy a vlády, tak pre drobných investorov. Jadrová energia totiž stále zostáva najdrahším a najkomplexnejším spôsobom výroby elektriny.
A môže investor do verejne obchodovaných akcií s expozíciou na jadro zarobiť? Jadrová energetika nie je pre investorov jednoduchým sektorom. Hodnotový reťazec je komplexný a každá jeho časť nesie odlišné riziká. Navyše, valuácie sú často astronomické a vývoj ceny akcií je často viac určovaný sentimentom než fundamentom. A aby to bolo ešte zložitejšie, akcie lídrov v odbore nie sú často verejne obchodované.
Jadrový ekosystém môžeme zjednodušene rozdeliť na ťažbu uránu, konverziu a obohacovanie uránu, výrobu reaktorov a komponentov a samotnú prevádzku a servis. Dvaja z troch lídrov v budovaní veľkých reaktorov sú mimo burzy – francúzska EDF (kde francúzska vláda nedávno vykúpila minoritných akcionárov) a kórejské KHNP (ktoré bude stavať dva reaktory v Dukovanoch). Verejne obchodovaný je iba Westinghouse, a to prostredníctvom svojej kanadskej matky Cameco (o tom viac neskôr). Pri malých modulárnych reaktoroch existuje takmer stovka rôznych dizajnov a technológií, špekulatívni investori majú z čoho vyberať.
Z pohľadu ťažby uránu už je situácia lepšia – na verejných trhoch je kanadské Cameco, kazašský Kazatoprom alebo rad startupov ako Uranium Energy, Energy Fuels a NexGen Energy. Cameco je valuačne dosť vysoko, Kazatoprom má politické riziko a o potenciálnom úspechu startupov, ktoré sa snažia objaviť nové ložiská uránu, môžeme len špekulovať.
Investori si nemôžu veľmi vyberať ani v oblasti obohacovania uránu, kde 98 percent trhu držia súkromné spoločnosti Urenco, Orano, ruský Rosatom a čínske CNNC. Jedným z mála verejne obchodovaných hráčov je americký Centrus Energy, kde sa však aj po nedávnom prepade ceny akcie o päťdesiat percent spoločnosť obchoduje za päťdesiatnásobok ročných ziskov.
Ďalej je tu možnosť investovania do výrobcov elektriny, ktorí vlastnia jadrové aktíva – v Európe napríklad Fortum, Centrica a ČEZ, v USA Constellation Energy, Duke Energy, Dominion Energy, NextEra a ďalšie. Pri tejto investícii je riziko zásadne menšie, ale vlastníctvo jadrových aktív je v akciách už započítané v cene, teda potenciál pre akciových investorov je obmedzený.
A ako to „hráme“ v novom investičnom fonde J&T Energy? Veríme, že k jadrovej renesancii nakoniec dôjde, ale cesta bude tŕnistá a dlhšia, než si väčšina investorov myslí, po ceste zostane aj veľa mŕtvol. S naším konzervatívnym prístupom je naša expozícia na jadro obmedzená na zhruba desať percent fondu, a to väčšinou cez spoločnosti, kde jadro tvorí často len časť firemných tržieb a ziskov.
Investovali sme do amerického regulovaného výrobcu elektriny Public Service Enterprise, ktorý prevádzkuje zhruba štyri gigawatty jadra, ktoré však tvoria len desať percent jeho ziskov. Podobne je to aj s americkým výrobcom elektriny NextEra. Páči sa nám diverzifikované portfólio francúzskej engineering spoločnosti SPIE, ktorá sa zúčastňuje na údržbe jadrových reaktorov vo Francúzsku.
Miniatúrnu expozíciu J&T Energy máme na spoločnosť NuScale, ktorá je jediným výrobcom malých modulárnych reaktorov, ktorý má povolenie od amerického jadrového regulátora.
Najväčší potenciál vidíme v kanadskej spoločnosti Cameco, ktorá ovláda zhruba dvadsať percent globálnej ťažby uránu, kde sa postupne do ceny pretavuje rastúci dopyt a stagnujúca ponuka. Zároveň sa Cameco venuje konverzii uránu a vlastní startup na novú technológiu obohacovania uránu laserom. Jej žolíkom je hlavne 49-percentný podiel v spoločnosti Westinghouse, ktorá postavila väčšinu veľkých jadrových reaktorov v USA.
Cameco je valuačne vysoko, ale z pohľadu dlhodobého investora môže byť stále atraktívne. Ak sa v Spojených štátoch má opäť začať stavať „veľké jadro“, Westinghouse bude pri tom.
