Na prvý pohľad sa toho v kancelárii po Simone Kijonkovej ani po dvoch rokoch veľa nezmenilo. Veľký stôl, členitý priestor, dvere na terasu, na stene biela tabuľa s číslami, ktoré môžu majiteľov tešiť. V samotnej Packete sa toho však za dva roky, čo ju vedie skúsený manažér Erich Čomor, zmenilo veľa.
Zadanie od fondu CVC a Emma Capitalu, ktorí Packetu od Simony Kijonkovej kúpili, je jasné. Do piatich rokov ju zdvojnásobiť. „Sme na dobrej ceste,“ hovorí Erich Čomor, ktorý teraz poskytol pre Forbes prvý rozhovor za uplynulý rok. Nieže by predtým nemal čo povedať. Packeta od jeho nástupu oba roky medziročne vyrástla o viac než dvadsať percent, vlani tak výrazne prekonala v tržbách míľnik desiatich miliárd korún.
„Akcionári sú spokojní, sme na dobrej trajektórii. Tie prvé dva roky boli veľmi komplikované, ale zároveň sme prešli silným obdobím rastu. Pri tom raste máme zdravú schopnosť investovať, čo je ten najväčší motivátor,“ hovorí Erich Čomor.
Žiadne bujaré emócie tu však nečakajte. Erich Čomor sedí pri stole, v ruke drží svoj obľúbený hrnček s čajom a pokojne, štruktúrovane a bez veľkých gest hovorí o tom, ako sa Packeta mení, prečo vôbec túto ponuku prijal a prečo je po rokoch strávených v Nemecku, kde viedol biznis tamojšej pobočky Rohlik, rád nazad v Česku.
Aj keď je pravda, že ešte každý týždeň pendluje medzi Prahou a Mníchovom, kde zostala jeho rodina, aby tam syn mohol dokončiť školu. „Aspoň mám čas počúvať podcasty,“ hovorí s úsmevom a hneď sype z rukáva mená tých najobľúbenejších. The Economist, Acquired, Vinohradská 12 a tiež Eisking, podcast z prostredia F1, ktorý počúva, keď si chce oddýchnuť.
V samotnej Packete však nie je priestor na oddych. Naopak, s rýchlym rastom prichádzajú niekedy aj bolestivé zmeny, pripúšťa Erich Čomor.
Muž, ktorý desať rokov pracoval v skupine PPF, pre ktorú okrem iného vybudoval Air Bank. Práve z PPF sa dobre pozná s miliardárom Jiřím Šmejcom, ktorého Emma Capital kúpila spoločne s medzinárodným fondom CVC skupinu Packeta. Mimochodom práve Jakub Čanda, ktorý CVC zastupuje a Čomorovi ponúkol vedenie Packety, bol spolu s Jiřím Šmejcom jedným z dvoch hlavných dôvodov, prečo túto ponuku prijal.
V rozhovore hovorí o tom, aký bol druhý dôvod, ale aj o rekordných počtoch zásielok a nedávnej kríze, keď sa na Packetu valila vlna kritiky. A tiež o tom, že firmu čakajú miliardové investície.
Aké investície chystáte?
Potrebujeme veľa investovať do firmy. Máme pred sebou logistické, technologické a procesné dlhy. Nasledujúce dva, možno tri roky budeme napríklad kompletne prerábať sieť našich dep, teda nové budovy, nové lokality, automatizácia. To sú obrovské investície. Zároveň investujeme naďalej nové obrovské sumy do IT, tam máme tiež technologický dlh, ktorý dobiehame. A pokračujeme v budovaní boxovej siete.
O koľko peňazí má ísť?
Investujeme v Packete rádovo desaťnásobok toho, čo sa investovalo rok predtým, než sa predala. Pohybujeme sa v ráde miliardy a darí sa nám to investovať primárne z priebežných výnosov. V tomto je to extrémne zdravé. Zároveň oba predchádzajúce roky rastieme okolo 25 až tridsať percent, a to financuje celý náš rast.
Kde vidíte najväčší potenciál na rast? Stále český trh alebo, naopak, tie ďalšie?
Rastieme v podstate vo všetkých segmentoch v podobných číslach. Rastie český e-commerce a to, čo vidíme, je, že časť tohto rastu je export na ostatné trhy. V tomto sú české e-shopy veľmi progresívne. Slovenské alebo maďarské to tak nerobia, že by expandovali za hranice. Vidíme niektoré slovenské, aby som nebol jednostranný, ale v oveľa väčšej miere české e-shopy rastú aj expanziou do zahraničia.
Potom rastie objem západoeurópskych alebo celkovo európskych e-shopov, ktoré konečne expandujú aj do strednej Európy – príklad Zalando, Inditex. Samozrejme, rastú čínske a ázijské platformy ako celok vrátane blízkoázijských, ak to tak nazvem. Turecko, Trendyol, Temu a iné. Všetky tieto segmenty rastú veľmi podobným tempom z nášho pohľadu. Takže tie trhy rastú v podobnom ráde, okolo dvadsať až tridsať percent.
Ako sa líšia jednotlivé trhy, kde pôsobíte?
Máme to krásne zoradené. Česko je najviac vpredu, najväčšia penetrácia e-commerce, najprogresívnejšie e-shopy, najrýchlejší presun od doručenia domov k doručeniu mimo domov. A v rámci toho pokračujúci presun od výdajných miest k boxom.
V Česku dnes dve tretiny zásielok, ktoré doručujeme, už idú do boxov a necelých tridsať percent do výdajných miest. Vyzerá to, že by to mohol byť stabilný pomer, pretože vidíme, že existuje trvalý a zdravý dopyt po takomto spôsobe doručovania. Výdajné miesta sú jednoznačnou a dlhodobou súčasťou našej stratégie.
Ako je na tom Slovensko a Maďarsko?
Slovensko má podobnú štruktúru doručovania, sedemdesiat ku tridsať, ale slovenské e-shopy sú, až na niektoré výnimky, trochu menej zamerané na export. Penetrácia e-commerce je nižšia než v Česku.
Úplne v úzadí je Maďarsko, ktoré je dnes ešte stále približne päťdesiat na päťdesiat doručenie domov verzus doručenie mimo domova. Maďarské e-shopy sú najmenej penetrujúce v strednej Európe a ten trh je najviac penetrovaný importom z ostatných krajín, z Česka a zo Slovenska.
Plánujete vstup do ďalších krajín?
Nie, v tejto chvíli budeme pokračovať v režime, kde sme dnes. Česko, Slovensko a Maďarsko sú naše elementárne zásadné trhy, kde budujeme kompletnú distribučnú sieť a logistiku. Sme aj v Rumunsku, kde máme koncovú sieť výdajných miest aj partnerov, takisto v Poľsku a v Slovinsku, kde máme vlastné logistické centrá, ale nemáme koncovú sieť – tam pracujeme s partnermi. A potom sú tu čisto exportné krajiny, kde tiež pracujeme s partnermi.
Minimálne tento rok nebudeme robiť žiadne akvizície ani expanziu na nové trhy. Máme však ambície v raste v tom, čomu my hovoríme cross-border delivery, čo je export do a import z trhov, kde nemáme logistickú prítomnosť, prostredníctvom spolupráce s miestnymi partnermi. Takže rast máme aj z týchto trhov.
Ako vyzerajú plány na rozvoj siete v Česku?
Naša stratégia je jasná: sieť musí poskytnúť 95 percentám českých klientov prístup k boxu alebo výdajnému miestu do piatich minút chôdze v mestách a piatich minút jazdy autom vo vidieckych oblastiach.
Sme odhadom niekde na osemdesiatich percentách tohto cieľa, takže budeme ďalej rásť, a to veľmi selektívne. Pokrývame buď biele miesta, kde ešte nie sme, ale mali by sme byť, alebo exponované lokality, kde sme, ale dopyt je väčší a potrebujeme viac kapacity. To sú typicky veľké mestá, napríklad niektoré časti Prahy.
Koľko boxov a výdajných miest máte dnes?
Dnes máme v Česku viac než 6 200 boxov a približne 3 700 výdajných miest. Môžu pribudnúť nízke stovky nových pozícií. Hlavne sa však mení to, koľko kapacity pridávame novými boxmi a koľko rozšírením existujúcich. A tento pomer sa teraz posúva viac k rozširovaniu boxov.
Zároveň sa budeme naďalej starať o sieť výdajných miest, pretože rádovo je štvrtina klientov, ktorí ich preferujú pred boxmi, a myslíme si, že nejaký pomer v tomto bude platiť aj naďalej, takže výdajné miesta sú naďalej strategickou súčasťou, sú skvelým doplnkom k boxom.
Existujú napríklad zásielky, ktoré sa do boxov nezmestia z dôvodu veľkosti. V sezóne môžu byť niektoré boxy plné. Sústreďujeme sa na to, aby sieť výdajných miest mala vysokú kvalitu, dlhé otváracie hodiny, vysoké hodnotenie spokojnosti klientov a dostatočnú kapacitu. Sieť ďalej skvalitňujeme.
Reagujete nejako na negatívny sentiment voči novým boxom, ktorý sa v poslednom čase objavuje?
Debata o umiestňovaní boxov sa postupne posunula do vecnejšej roviny. Našou prioritou je vždy nájsť najlepší možný kompromis medzi ideálnym umiestnením z pohľadu zákazníkov a ohľaduplnosťou k verejnému priestoru. Väčšinu lokalít sme už optimalizovali a máme relatívne málo takých, kde chýbame, ale výrazne rastie dopyt po doručovaní do boxov.
Keďže už na tých miestach sme, je logické, že rozširujeme veľkosť boxov. Je dôležité, aby ten box bol nielen päť minút od ľudí, ale aby bol 24/7 voľný na doručenie. Na niektorých miestach box síce je, ale je plný. Dopyt po boxoch obrovsky rastie, ale už nie je nutné, aby pribúdal veľký počet nových miest.
Vlani ste otvorili sieť pre ďalších dopravcov. Ako sa to osvedčilo?
Dobre a budeme v tom pokračovať. Tento rok na konci druhého a začiatku tretieho kvartálu vytvoríme nový spôsob pripojenia cez API rozhranie. Už máme niekoľko partnerov, ktorí s nami plánujú konkrétny vstup do našej siete.
Sieť bude otvorená každému, či už to budú konkrétne e-shopy, ktoré si chcú zavážať boxy vlastnou logistikou, alebo balíkoví dopravcovia, ktorí chcú využiť našu sieť preto, že nemajú vlastnú, prípadne nie je dostatočne veľká. V momente, keď otvárame sieť, musíme riadiť kapacitu nielen za nás, ale aj za to, čo predpokladáme od našich partnerov. Kapacitný manažment je na tom najťažší.
Vlani ste rozbehli spolupráce s veľkými značkami ako dm drogerie či Sparkys. Je to tá cesta, kde vidíte teraz potenciál, zamerať sa na veľké firmy?
Nielen na ne. Dnes máme ako partnerov v Česku medzi e-shopmi 40-tisíc e-shopov, od maličkých po najväčšie. Neexistuje žiadny e-shop, o ktorý by sme nestáli.
Keď počujete veľké mená, je to preto, že s nimi publikujeme oznámenia, ale v pozadí pracujeme so všetkými veľkosťami klientov, či už priamo, alebo cez platformy Balíkobot a Shoptet, ktoré sú tiež našimi partnermi. Určite sa orientujeme na akvizíciu všetkých klientov.
Balíček aj v sobotu
Veľká téma, ktorá sa opakovane objavuje pred Vianocami, je sobotné doručovanie. To teraz zavádzate štandardne…
Od polovice marca spúšťame pilotnú prevádzku sobotného doručenia v Prahe, Brne a Ostrave. Teraz dokončujeme všetky prípravy, začíname spolupracovať s partnermi, aby sme sa na oboch stranách pripravili. Pôjdeme v tomto režime tri mesiace pilotnej prevádzky.
Prečo by to nemuselo fungovať?
Je to čisto ekonomika. Potrebujeme vidieť, že je o sobotné doručenie medzi klientmi skutočný záujem a že prináša prínos koncovým zákazníkom, ako aj e-shopom, ktoré vďaka nemu môžu zaznamenať rast svojich predajov.
Potom je, samozrejme, ekonomika na našej strane, sú to dodatočné náklady a je nutné, aby sme videli z toho vyplývajúce nové objemy zásielok a boli schopní z toho financovať novú dodatočnú sobotnú prevádzku.
Preto spúšťame pilot v troch veľkých mestách, pretože tu je veľmi pravdepodobné, že koncentrácia zásielok v sobotu bude taká veľká, že tá ekonomika bude fungovať pre všetkých.
Skúšobná prevádzka bude trvať tri mesiace, potom si to vyhodnotíme a podľa toho uvidíme ďalej. Služba bude bez príplatku. Zároveň sa na víkend boxy hodia viac než doručenie na adresu, pretože sú v prevádzke 24/7, takže si zákazníci môžu zásielku vyzdvihnúť kedykoľvek počas víkendu.
Minulý rok priniesol pomerne častú kritiku smerom k Packete v otázke kvality doručovania zásielok. Čo sa stalo?
Kritika bola oprávnená. A bolo to spôsobené tým, že sme narazili na fyzické a kapacitné limity toho, čo sme zvládali pri tom raste, ktorý vlani nastal. Bolo to ako operácia otvoreného hrudníka, keď sme za plnej prevádzky museli prekonfigurovať plánovanie trás, plánovanie kapacít v depách.
V priebehu dvoch týždňov sme museli otvoriť úplne nové depo o niekoľkých tisícoch metroch, aby sme dokázali dotlačiť fyzickú kapacitu do siete.
Kým sme to všetko zvládli, počas dvoch mesiacov sme nedoručovali dostatočne rýchlo, čo je v našej definícii D + 1, teda doručenie do druhého dňa od prevzatia od e-shopu. Oprávnene sme si za to zaslúžili kritiku. Vytvorili sme tým aj otáznik, či vlastne zvládneme sezónu, najdôležitejší čas v roku, posledné dva mesiace. To je obdobie, keď to musí byť bezchybné.
A zvládli ste to?
Musím si zaklopať a poďakovať za heroický výkon našim ľuďom. Poskladali sme to v priebehu októbra, v novembri a decembri sme dokázali doručovať enormné rekordné objemy v kvalite, ktorú od nás zákazníci aj obchody požadujú.
Ten vrchol bol rádový, doručovali sme denne 1,3 milióna zásielok. Kým v predchádzajúcich rokoch taký vrchol trval dva až tri dni, vlani to trvalo tri týždne. Boli sme pod obrovskou záťažou, ale ukázalo sa, že napriek tým chybám v septembri a októbri sme to dokázali poskladať a zvládli sme to.
S tým súvisia pripravované investície do infraštruktúry?
Presne. Súvisí to aj so službou Medzi nami, kde si ľudia posielajú zásielky sami medzi sebou. Táto služba enormne vyrástla v priebehu minulého leta, dnes už je to takmer desať percent všetkých zásielok. Postupy, ktoré boli efektívne na malej množine zákazníkov, potom prestávali stačiť, respektíve rovnaké percento chybovosti je pri veľkom počte zásielok viac viditeľné.
Ako to riešite?
Prešli sme si znovu krok po kroku postup a napríklad mobilná aplikácia Zásilkovna vás dnes pri odosielaní zásielky cez výdajný box prevedie lepšie a jasnejšie. Doplnili sme aj kontrolné miesta na depách a ďalšie veci, takže pri službe Medzi nami sa už dnes počet chýb znížil na jednu pätinu oproti jeseni. Musíme ďalej investovať do procesného a technologického dlhu. Tento rok tak napríklad rozšírime využitie mobilných tlačiarní, aby sme celý proces prepravy zásielok zlepšili a úplne zabránili chybám.
Hovorili ste o investíciách do automatizácie, môžete byť konkrétny?
Jeden z veľkých blokov investícií je, že budeme veľkú časť našich súčasných dep sťahovať do väčších budov v nasledujúcich dvoch rokoch. Potrebujeme iný typ, typicky väčšie budovy v špecifickom tvare, aby sme mohli tieto budovy osadiť novou technológiou, automatizačnými linkami, sortermi.
V priebehu nasledujúcich dvoch až štyroch rokov kompletne prerobíme našu sieť dep, aby sme dokázali veľkú časť zásielok spracovať úplne automaticky. Bavíme sa o vysokých stovkách miliónov investícií do technológií a do budov.
Ako využívate AI?
Používame ju na viacerých miestach. Príklad, kde je veľmi úspešná, sú zásielky, ktoré sa nedajú identifikovať, napríklad vtedy, keď odpadne prepravný štítok.
Tieto zásielky prechádzajú procesom, keď ich načítame do softvéru, ktorý kategorizuje tovar v zásielke. Dokážeme povedať, že ide o presne definovaný typ tovaru, uvediem príklad: športové topánky Adidas, červené, veľkosť 42, v čiernej krabici. Celý tento popis robí pre nás AI.
Následne hľadá zhodu medzi systémovým popisom tej zásielky u nás a informáciou, ktorú nám klient povie do telefónu, že hľadá zásielku, ktorá mu neprišla. Vďaka kombinácii týchto dvoch vecí sme schopní cez AI engine spojiť tieto dve informácie. A potom aj zásielku, ktorá nemala štítok, spojiť s klientom.
Kde ešte AI používate?
Masívne v kapacitnom manažmente. Neriadime objem toho, čo doručujeme, to riadia obchodníci. Nemôžeme teda nikdy s istotou predvídať, koľko zásielok v ktorýkoľvek deň príde. Stačí, že obchodníci urobia promo kampaň, alebo sa oneskorí dodávka zo západnej Európy, alebo na colnom sklade.
Používame AI engine, aby sme zo všetkých dát, niektoré sú štruktúrované, iné textové, dokázali vytvoriť čo najpresnejšiu predikciu množstva zásielok na úrovni jednotlivých dep, jednotlivých zmien. Vďaka tomu môžeme plánovať kapacity. To sú len dva z príkladov.
Ak napríklad skrátime čas na vloženie zásielky do boxov o päť sekúnd, urýchli to celý proces, keď vodič zastaví pri boxe, vystúpi, naloží do boxu zásielky, zabalí tašky, vráti sa a odíde. Keď sa to nazbiera, tak vďaka tým piatim sekundám ušetríme desiatky miliónov korún v nákladoch.
Prečo Packeta?
Ako sa vám po rokoch strávených v Nemecku, kde ste viedli expanziu firmy Rohlík, vracalo do Česka? V Rohlíku ste boli v úlohe človeka zastupujúceho českú firmu v Nemecku, tu ste v pôvodne českej firme s vlastníkmi, ktorí tu nesedia. Líši sa to veľmi?
V mnohých ohľadoch je to neporovnateľné. Po prvé, Česko je naozaj veľmi progresívna krajina v digitálnych technológiách a e-commerce oproti Nemecku, ktoré je veľmi konzervatívne. Sú tam veľké značky ako Zalando, Flixbus, ale Nemci sú extrémne konzervatívni.
Dodnes v Nemecku doručovanie mimo domova takmer ani neexistuje, hoci je evidentné, že je to typ doručovania, ktorý časom ovládne svet. Teda aspoň dovtedy, kým neprídu napríklad ďalšie nové technológie.
V tomto ohľade sa tie krajiny enormne líšia. Líši sa to aj v kvalite a dostupnosti talentovaných ľudí, v Česku je oveľa ľahšie nájsť ľudí, ktorí sa orientujú v nových technológiách, sú hladní, progresívni, nie sú konzervatívni. My ako Česi tlačíme inovácie v mnohých aspektoch, v tomto smere to bolo pozitívne.
A kde to bolo menej pozitívne?
Nerád generalizujem, ale v zásade by som povedal, že v Nemecku je to veľmi disciplinované. Keď sa na niečom dohodneme, tak to platí a na prvýkrát sa to urobí v termíne, ktorý sme si potvrdili, preto je s nemeckým tímom niekedy jednoduchšie dosiahnuť rýchly výsledok.
Tiež to však znamená, že niekedy urobíte chybné rozhodnutia, keďže vám tím neoponuje, aj keď môže mať pochybnosti. Neprebehnú diskusie, ktoré by zachytili chybu.
My ako Česi neradi robíme veci, ktorým sami nerozumieme. Nevykonávame veci na prvý povel. Pýtame sa, spochybňujeme. Niekedy tomu treba venovať viac energie, ale výsledok je vždy dobrý, pretože tá vzájomná diskusia niečo vytvorí a zabráni chybným rozhodnutiam.
Ako prebieha vaša spolupráca s akcionármi? Môžete to porovnať teraz v Packete verzus v čase, keď bol nad vami majiteľ spoločnosti Rohlík?
Na jednej strane je to takmer identické, pretože DNA akcionárov Packety, CVC a EMMA Capitalu, a DNA majiteľa Rohlíku Tomáša Čupra v tom, ako riadiť firmy, je takmer identické. Je to dátovo orientované, založené na faktoch, ktoré rozhodujú o tom, čo je správne a čo nie. Na jednoznačne meraných výsledkoch, na rýchlej kadencii.
Je správne a jasné mať ročné plány, ale firma sa musí pohybovať v týždenných cykloch. Bavíme sa o tom, čo urobím dnes, zajtra a tento týždeň, nie o tom, čo bude o mesiac. Takto funguje Rohlík vďaka Tomášovi Čuprovi a takto fungujú aj akcionári Packety. V tomto je to rovnaké.
V čom je to iné?
Rohlík bol challenger, ktorý prinášal na nemecký trh dovtedy v podstate popoluškovskú službu. Priniesol fantastický produkt, skvelé technologické hotové riešenie na trh, ktorý potreboval presvedčiť konzervatívnych klientov, aby prestali chodiť do obchodu na rohu. Zadanie bolo sústrediť sa na zákazníkov, zistiť, vďaka čomu sú ochotní zmeniť svoje nákupné návyky. Bolo ťažšie prelomiť túto bariéru.
Packeta je v opačnom režime, je to etablovaná firma na extrémne konkurenčnom trhu, pod obrovským drobnohľadom miliónov zákazníkov a médií. Nikto sa nepýta, či meníme návyky zákazníkov, ale každý sa pozerá na to, či zásielku doručíme absolútne bezchybne na druhý deň po objednaní.
Keď urobíme menšiu chybu, sme prví na rane a je to okamžite viditeľné. Keď doručujete dvesto miliónov zásielok ročne a dopustíte sa 0,01-percentnej chyby, bavíte sa o 10-tisíc klientoch, ktorí vám to dajú na sociálnych sieťach vyžrať. V tomto ohľade sú to úplne neporovnateľné a takmer opačné svety.
Čo bolo pre vás kľúčové pri rozhodovaní, či nastúpiť do Packety?
Úplne najzásadnejšie boli dve veci. Po prvé, je to naozaj služba, ktorá mení ľuďom život. Síce v malej veci, ale rovnako ako Airbank priniesla niečo, čo sme si predtým nevedeli predstaviť. Tak ako Rohlík zmenil životy dnes už takmer dvadsiatim percentám domácností, ktoré nemusia tráviť čas v obchode, tak Packeta vytvorila niečo, čo bolo dovtedy nepredstaviteľné – že nemusíte na zásielku čakať alebo si po ňu niekam zložito chodiť do radu.
A zásadní boli aj samotní akcionári. V CVC bol ten akcionár, ktorý mi navrhol túto prácu, Jakub Čanda. Oslovil ma spôsob a prístup CVC k investíciám, ako aj samotný Jakub. Až následne sa do toho pridal Jiří Šmejc z Emma Capitalu. Keďže som s Jiřím pracoval 12 rokov predtým a pracuje sa mi s ním veľmi dobre, bolo to jednoduché rozhodnutie.
Ako to vyzerá teraz? Ako veľmi do toho tieto dve strany zasahujú?
Hovorím to úplne otvorene a úprimne: je to úplne hladké a doslova harmonické, pretože obaja akcionári vystupujú ako jeden. Keď máme schôdzu supervisory boardu, mám tam dvoch zástupcov akcionárov, ale je to ako rozhovor jeden na jedného. Rozprávam sa s jedným mozgom, ktorý pracuje na rovnakej vlnovej dĺžke. Navzájom sa skvele dopĺňajú a dávajú mi balans v autonómii aj v podpore toho, čo potrebujem. A zároveň ma challengujú spôsobom, ktorý firmu posúva ďalej, ale hovoria jedným jazykom.
Stalo sa niekedy, že od vás chceli smerovať firmu smerom, ktorý vám nedával zmysel? Alebo ste niečo chceli vy a oni vás do toho nepustili?
Úplne úprimne, ani raz. Ak sme mali na niečo rozdielne názory, tak práve preto, že si ich veľmi racionálne dokážeme bez emócií navzájom otestovať, sme nakoniec vždy dospeli k niečomu, čo dáva absolútny zmysel. Obaja akcionári majú dlhý investičný horizont a ani jeden neoptimalizuje naše úlohy a rozhodnutia na krátkodobý výsledok. V tom je ten dôvod, prečo to neškrípe.
V akom dlhom horizonte uvažujú?
Minimálne päť až sedem rokov a ďalej. Nikto tu nie je na to, aby tu bol dva alebo tri roky, vyhnal krátkodobý zisk a potom za sebou zanechal dieru. A keď hovorím minimálne päť až sedem, je to iba preto, že to je horizont, na ktorý vidíme. To neznamená, že máme cieľ o päť alebo sedem rokov odísť.
Ako to bude vyzerať o päť až sedem rokov? Keď ste nastupovali, vaším cieľom bolo za päť rokov firmu zdvojnásobiť…
Pokiaľ ide o rast, na začiatku sme hovorili o päťročnom pláne, ktorý sme si dokázali v prvom roku načrtnúť. Ak budeme pokračovať v raste, tak tá trajektória bude de facto nadväzovať na to, ako sme si ju pôvodne nakreslili, plán predĺžime. Ten horizont nechávame otvorený a len predlžujeme a zvyšujeme ciele v nasledujúcom období.
Nikto tu nie je na to, aby tu bol dva alebo tri roky, vyhnal krátkodobý zisk a potom za sebou zanechal dieru.
Čo vás prekvapilo, keď ste nastúpili? V akej situácii bola firma?
Mám obrovský rešpekt pred Simonou Kijonkovou za to, čo vybudovala. Z ničoho postavila firmu, ktorá robí krásnu službu. Samozrejme, keď človek príde zvonka, môže vidieť niektoré veci, ktoré predtým neboli také zrejmé, ale to je úplne normálne.
Pre nás to znamená potrebu definovať štandardy, procesy a masívne investovať do IT, do štandardizácie, do dep a ich automatizácie, do rozvoja našich ľudí a nástrojov, ktoré na prácu potrebujú.
Katastrofa je pred nami
Ako vidíte aktuálny stav českej ekonomiky? E-commerce je predsa len ukazovateľ, čo vám hovorí?
Má to niekoľko rovín. Česká ekonomika je v dobrom stave, ale čo by nás malo trápiť, je, že dlhodobo nerastie produktivita českej ekonomiky. Keď to zjednodušíme, dnes naša ekonomika rastie sotva o dve percentá, čo je ešte dobré, ale už roky máme plnú zamestnanosť a ekonomika čoraz viac naráža na to, že nemá pracovnú silu, aby rástla rýchlejšie.
Ak je náš maximálny možný rast dve až dve a pol percenta pri plnej zamestnanosti, pri starnúcej populácii a pri tom, že tu máme státisíce Ukrajincov, ktorí tu možno jedného dňa nebudú… Keď si extrapolujete tento vývoj, čaká nás veľký pád „na hubu“. A to je to, čo nechceme vidieť.
Aké je riešenie?
Riešenie spočíva v základoch ekonomiky – vzdelaní, podpore inovácií, štruktúre stimulov, daňovej a legislatívnej regulácii. Ekonomika je zdravá, ale keď si predstavíme, že tu nebude 300-tisíc pracujúcich Ukrajincov a ubudnú nám tri až štyri percentá pracovnej sily z dôvodu starnutia, zrazu vidíme ekonomiku, ktorá nerastie a môže veľmi rýchlo začať klesať.
Dnes to zakrýva rast domácej spotreby, zbrojárskeho priemyslu a pár ďalších odvetví, ktoré ťahajú rast ekonomiky, takže ešte nevidíme niektoré prejavy. Ale mňa oveľa viac trápi Európa.
Prečo Európa?
To, ako sa bude vyvíjať česká ekonomika, je oveľa viac závislé od Európy než od toho, čo urobíme v Česku. A v tomto som čiernobiely. Ak sa Európa nedokáže dostať k tomu, aby sme vytvorili jednotný trh a v nejakej podobe jednotný jazyk ako doplnok k národným jazykom, sme odsúdení na ekonomické zaostávanie. Pretože nemáme veľkosť, aby sme mohli hrať veľmocenské hry.
Je zrejmé, že svet sa čoraz viac polarizuje a to je to, čo ma trápi, pretože sa bavíme o tom, akú budúcnosť budú mať naše deti vedľa dvoch veľmocí a jednej imperiálnej poloveľmoci, ktorá sa bude snažiť presadiť silou.
Nevidím spôsob, ako by sa Európa cez všetky národné a sebecké záujmy bola ochotná vzdať svojich parciálnych záujmových monopolov, aby naozaj vytvorila jednotný trh. V našej rodine je jedno heslo: nevieme, aká katastrofa nás čaká, ale vieme, že nejaká katastrofa je pred nami.
To je dosť pesimistické…
V našej rodinnej histórii to vychádza z nejakých objektívnych dôvodov, a preto premýšľam o budúcnosti asi viac, než je priemerné.
A aké je východisko?
Pokúsiť sa prinútiť Európu, aby vytvárala jednotný trh všade, kde to pôjde. Aj keby to boli len kúsky jednotného trhu – napríklad finančný trh, kapitálový trh, potravinársky trh a podobne – v tých jednotlivých blokoch sa pokúšať ten jednotný trh a zdroje aspoň čiastočného rastu vytvárať.
Článok vyšiel na forbes.cz.
