K výročiu 250 rokov od vzniku Spojených štátov dostala americká mena novú podobu, viac či menej podľa predstáv Donalda Trumpa. Čo nám môžu novozvolené symboly napovedať?
Je to snáď až konšpiračná téma, predsa len však môže čosi naznačovať. Nová, výročná verzia amerického desaťcentu, ktorá sa bude raziť len počas roku 2026, upútala pozornosť. Nanovo je na nej orol bielohlavý, bežný symbol Ameriky. V jednom pazúre zviera 13 šípov – odkaz na 13 pôvodných kolónií v čísle a vojenskú silu v šípoch. Lenže druhý pazúr zostal prázdny.
Z desaťcentovej mince, ktorej sa v Amerike hovorí dime, zmizla olivová ratolesť. Tú pritom orol v americkej symbolike typicky drží v druhom pazúre, napríklad v štátnom znaku Spojených štátov amerických.
Americká federálna mincovňa bude novú verziu desaťcentovej mince raziť po celý tento rok pri príležitosti 250 rokov vzniku Spojených štátov. Prečo to vzbudilo pozornosť? Olivová ratolesť je už od starovekého Grécka symbolom mieru. A na rubovej strane predchádzajúcej verzie desaťcentovej mince bola ešte v sprievode pochodne symbolizujúcej slobodu a osvietenie a tiež dubovej ratolesti predstavujúcej silu a nezávislosť.
Je to taký ten druh správy, ktorý si môže každý vyložiť po svojom, často podľa svetonázoru. Pre jedných symbol návratu silnej, asertívnej Ameriky ako lídra Západu, pre druhých signál začínajúceho vojnového štvania pod taktovkou Donalda Trumpa a pre tretích pozornosti nehodná hlúposť zanedbateľného významu. Môžete si vybrať.
Lenže symboly mali a majú stále svoju silu, obzvlášť na štátnych menách. Sú kondenzovaným plátnom, na ktorom sa odohrávajú národné zakladateľské mýty, historické triumfy i ideologické korene.
Dokážete si predstaviť humbug, keby z českej tisíckorunovej bankovky opanovanej Františkom Palackým potichu zmizla kombinácia orlice s lipovou ratolesťou symbolizujúca spojenie Moravy a Čiech? Alebo keby na desaťkorunáčke brniansku katedrálu svätého Petra a Pavla nahradili napríklad ostravské vysoké pece? Mnohým ľuďom by to zrejme bolo jedno, iní by z toho vyskočili z kože.
Vráťme sa však späť cez Atlantik do Trumpovej Ameriky. Bol to mimochodom práve Trump, ktorý ešte počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2021 prikázal mincovni, aby s jednoročnou desaťcentovou „limitkou“ prišla. A nielen ona, facelift či kompletný redesign dostali aj všetky ostatné mince a bankovky.
A opäť, nie je ťažké vidieť v nových verziách istý rukopis trumpovskej doby, v ktorej sa sloboda dosahuje pomocou demonštrácie väčšej sily, než má ktokoľvek iný. Cez vojenské operácie, prevraty, colné tarify i ostré diplomatické lakte. Snáď aj preto orla dopĺňa nápis „Sloboda nad tyraniou“.
Pre jedných ospevovaný návrat Západu vedeného USA na globálny mocenský trón, pre druhých fašizujúce tendencie, ktoré nás ženú do záhuby.
Na druhej strane mince mimochodom zmizol 32. prezident Spojených štátov Franklin D. Roosevelt, ktorého portrét zdobil desaťcent už od roku 1946. Pre zaujímavosť: na ten sa dostal už rok po svojej smrti v roku 1945. Namiesto neho sa bude rok raziť obraz „Rodiacia sa sloboda“ postavený na revolučných prvkoch z vojny o nezávislosť proti Británii.
To všetko je v súlade s tým, ako sa na symboliku Ameriky pozerali pred 250 rokmi jej otcovia zakladatelia. Odmietli vtedajšiu európsku tradíciu, ktorá na minciach zobrazovala portréty panovníkov. Tie prezidentské sa na americké mince a bankovky dostali až neskôr, prvý portrét bol až Abrahama Lincolna, ktorého Theodore Roosevelt nechal v roku 1909 umiestniť na americký cent.
Dovtedy dominovali všetky možné variácie symbolov slobody, napríklad typická ženská postava Lady Liberty. Objavoval sa aj neskôr veľmi problematický symbol fasces, čiže zväzok prútov signalizujúci silu v jednote. Ako však tušíte podľa slovného základu, symbol sa stal v 20. storočí znakom hnutia fašizmu, a z americkej meny tak úplne zmizol.
Podobu mincí a bankoviek však nechcel renovovať po svojom len Donald Trump. Ministerstvo financií totiž už za progresívnej administratívy prezidenta Baracka Obamu s pompou oznámilo revolučný zámer plne redizajnovať najpoužívanejšiu dvadsaťdolárovú bankovku.
Cieľom je odstrániť z lícnej strany Andrewa Jacksona – prezidenta, ktorého éra a odkaz sú dnes historikmi späté s drastickým vysídľovaním tisícov pôvodných obyvateľov a vlastníctvom otrokov – a na jeho prestížne miesto umiestniť Harriet Tubmanovú, slávnu černošskú abolicionistku, bojovníčku za slobodu a záchrankyňu desiatok otrokov pomocou takzvanej podzemnej železnice.
Redesign má postihnúť aj desaťdolárovku, na ktorej zadnej strane sa má objaviť motív odkazujúci na slávne masové pochody feministického hnutia z roku 1913. A na zadnej strane päťdolárovky by sa mal objaviť Martin Luther King.
Zatiaľ nie je isté, či k týmto zmenám dôjde. Predchádzajúca Trumpova administratíva ich odložila a hoci sa za prezidenta Bidena dostali znovu na stôl, zatiaľ to vyzerá, že ak k premene aspoň niektorých týchto bankoviek dôjde, skôr ako v roku 2030 to nebude.
Štáty majú v rokoch svojich okrúhlych výročí tendenciu oživovať si minulosť po svojom a mobilizovať obyvateľstvo pomocou idealizovaných domnelých či skutočných zlatých ér. Či je to zle, alebo dobre, to často záleží len na tom, či práve súzniete s aktuálnou administratívou vašej krajiny. A ak neviete, skúste si hodiť mincou.
