Daňový poradca Michal Šúrek vysvetľuje, na čo si dávať pozor pri vypĺňaní a ako požiadať o odklad.
Čo sa týka ročného zúčtovania, termín bol 16. februára 2026. Dovtedy musel zamestnanec svojmu zamestnávateľovi podať žiadosť o ročné zúčtovanie. Na základe tejto vyplnenej a podpísanej žiadosti a všetkých sprievodných dokumentov zamestnávateľ vypracuje ročné zúčtovanie. Je to najjednoduchšia forma, ako môže zamestnanec vysporiadať svoje daňové povinnosti. Je to možné v prípade, že má len príjmy zo zamestnania, teda nemá iné súkromné príjmy alebo príjmy zo zahraničia. Štandardne sa to vysporiada v marcových alebo aprílových mzdách.
Ak však túto lehotu zamestnanec nestihol, môže podať daňové priznanie sám. Taktiež bývajú špecifické situácie, keď napríklad zamestnanec nechce, aby zamestnávateľ vedel o všetkých jeho ďalších zamestnaniach. Takéto situácie nastávali napríklad počas pandémie koronavírusu, keď ľudia využívali svoj voľný pracovný čas aj inak a našli si druhého zamestnávateľa. Najčastejší prípad, keď si musí daňovník podávať priznanie sám, je, ak má aj súkromné príjmy, ktoré, žiaľ, nemôže vybaviť cestou svojho zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania.
Typ A je zjednodušená forma a väčšinou sa uplatňuje len v prípade zamestnania. Je to obdoba ročného zúčtovania, aj keď je to, samozrejme, komplikovanejší výpočet. Formulár má šesť strán a podáva sa bez fixných príloh. Tie sú však veľmi podobné tým, ktoré sa prikladajú zamestnávateľovi. Daňovník má na výber, či priznanie vypíše ručne alebo spracuje ho elektronicky. Čo sa týka príloh, môžu to byť napríklad kópie rodných listov detí, sobášny list – ak si uplatňuje nezdaniteľné časti –, prípadne potvrdenie o dobrovoľníckej činnosti, ak rieši poukázanie vyššieho podielu zaplatenej dane.
Ak má zamestnanecké príjmy aj zo zahraničia, pokrýva to tiež typ A?
Áno, presne tak. V tomto priznaní je možné príjem aj vyňať. To znamená, že ak je niekto slovenský občan, ktorý pracuje napríklad v rakúskej Viedni, kam každý deň dochádza, ale s rodinou žije v tuzemsku, predpokladá sa, že jeho daňová rezidencia je tu. Musí teda podať priznanie na Slovensku, priložiť potvrdenie od rakúskeho zamestnávateľa a následne môže zamedziť dvojitému zdaneniu.
V prípade Rakúska mi napadá, že je asi lepšie zdaniť to slovenskou sadzbou ako tamojšou, ale môžem sa mýliť.
Žiaľ, v tomto si daňovník nemôže vyberať. Má rôzne možnosti, ako zamedziť dvojitému zdaneniu. Existujú dva varianty: metóda vyňatia príjmov alebo zápočtu dane. Pri zamestnaneckých príjmoch je metóda vyňatia takmer vždy výhodnejšia. V takom prípade síce musí príjmy deklarovať, ale spomínaný mechanizmus zamedzí opätovnému zdaneniu. Daňovník by si mal vždy pozrieť konkrétnu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Náš lokálny zákon však umožňuje príjmy vyňať, a v takom prípade sa na Slovensku zo zahraničných príjmov už žiadna daň nedopláca.
Daňové priznanie typu B sa týka živnostníkov a tých, ktorí napríklad prenajímajú nehnuteľnosti.
Presne tak. Typ B je už trochu komplikovanejší formulár. Nemá šesť strán, ale až 13 a ďalších sedem tvorí šesť povinných príloh. Čo sa týka príjmov, ako ste povedali, okrem príjmov zo zamestnania – ak nejaké sú – sa tam uvádzajú aj ďalšie. Môže ísť o príjmy z podnikania, zo samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľností, autorské, pasívne alebo kapitálové podľa paragrafu sedem. Ak má niekto príjmy, ktoré nespadajú pod iné kategórie, uvedie ich v paragrafe osem ako takzvané ostatné príjmy.
Podáva daňové priznanie typu B iba ten, kto má pridelené DIČ?
Nie. Daňové priznanie podáva daňovník, ktorý nemusí mať nevyhnutne pridelené DIČ. To slúži ako identifikátor, no pre väčšinu slovenských daňovníkov – fyzických osôb túto úlohu plní rodné číslo.
Už ste hovorili o príjmoch, ktoré sa dajú z priznania vyňať, ale existujú aj také, ktoré sa doň vôbec nezahŕňajú.
Do daňového priznania by ste mali uvádzať príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od nej oslobodené. Príkladom oslobodenia môžu byť príležitostné príjmy do výšky päť sto eur – tie sa neuvádzajú. Taktiež to môže byť príjem z prenájmu do päťsto eur. Alebo ak predávate nehnuteľnosť, ktorú ste vlastnili viac ako päť rokov, zisk z predaja je oslobodený a v priznaní ho vôbec nedeklarujete. Sumárne teda platí: uvádzajú sa len príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od nej oslobodené.
Pre živnostníkov je povinnosť podávať daňové priznanie elektronicky, no nie všetci, ktorí podávajú „béčko“, musia so štátom komunikovať elektronicky.
Presne tak. Od roku 2018 bola zavedená povinnosť elektronicky komunikovať s finančnou správou pre všetkých podnikateľov a právnické osoby zapísané v obchodnom registri. Od júla 2018 sa to rozšírilo aj na fyzické osoby – podnikateľov. Avšak fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorá má napríklad len pasívne príjmy z prenájmu, nemá povinnosť komunikovať výlučne elektronicky. K tejto komunikácii by som dodal, že prebieha tak trochu rozpačito. Podania sa realizujú smerom k finančnej správe cez portál financnasprava.sk, ale odpovede od štátu vám chodia do schránky na slovensko.sk. Čiže si musíte v podstate sledovať a zabezpečiť dva portály, aby ste vedeli plnohodnotne komunikovať.
Niekomu sa oplatí podať daňové priznanie, aj keď nemusí. Skúsme vymenovať dôvody. Jedným z nich bude asi situácia, ak partner či partnerka nemá vlastný príjem, takže môžeme uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane.
Sú to rôzne prípady. Môžu to byť napríklad študenti, ktorí nepracovali celý rok, odpracovali si len brigádu cez leto a zamestnávateľ im strhol preddavky na daň, ktoré by chceli dostať späť. V prípade, že ich zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 2 860,90 eura, nemusia podať daňové priznanie. Je to však pre nich výhodnejšie, lebo ak tak spravia, štát im vráti strhnuté preddavky.
Podobne sa to týka aj dôchodcov, ktorí pracujú na dohodu na menší úväzok. Poberatelia starobného dôchodku štandardne nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Ak ich príjmy nepresiahnu spomínanú hranicu, môžu si podaním priznania vypýtať preddavky späť.
Alebo je tu situácia, ktorú ste spomínali – ak má niekto partnera a chcel by si naňho uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Túto úľavu nie je možné uplatňovať na mesačnej báze cez mzdovú učtáreň. Je potrebné uplatniť si ju až ročne, a to buď formou ročného zúčtovania, o ktorom sme hovorili, alebo formou daňového priznania. Tam sa preverí, či daňovník spĺňa podmienky a aký presný príjem mal partner za daný rok.
Aj tu však existujú rozdiely, ak je žena na materskej dovolenke alebo ak poberá rodičovský príspevok.
Presne tak, je veľký rozdiel medzi materskou alebo tehotenskou dávkou a rodičovským príspevkom, prípadne prídavkami na dieťa. Do vlastného príjmu manželky sa materské aj tehotenské počíta. Na druhej strane sa do vlastného príjmu nepočíta rodičovský príspevok ani prídavok na dieťa. Je dôležité si presne zadefinovať, čo sa považuje za vlastný príjem manželky. Ak by totiž poberala materskú, je veľká šanca, že si manžel nezdaniteľnú časť nakoniec neuplatní, pretože hranica príjmu, do ktorej sa musí zmestiť, je približne 5 700 eur po zaokrúhlení a pri materskej by túto sumu mohla ľahko presiahnuť.
V daňovom priznaní si môžem označiť: za tieto mesiace si uplatňujem, za ďalšie nie.
Aj manželka musí spĺňať podmienky. Musí ísť o manželstvo, nemôže to byť len družka alebo partnerka žijúca v spoločnej domácnosti. Ak k uzavretiu manželstva prišlo počas roka, nezdaniteľnú časť si možno uplatniť len za mesiace, v ktorých už zväzok trval. Podobne je to v prípade, ak sa manželka zamestnala alebo bola evidovaná na úrade práce. Práve evidencia na úrade práce je jednou z podmienok, ktoré zakladajú nárok na uplatnenie tejto časti za dané mesiace. V daňovom formulári si teda vyznačíte mesiace, v ktorých podmienky spĺňate. Nemusí to byť celý rok.
Pri daňovom bonuse na dieťa prišlo k zmenám. Ak to zjednoduším, v minulosti platilo, že bolo treba zarábať dostatočne na to, aby človek získal bonus v plnej výške. Dnes sú hranice určené inak.
K zmenám došlo už k 1. januára 2023. Suma je odstupňovaná. Maximálna výška je sto eur mesačne na dieťa do 15 rokov a 50 eur na dieťa vo veku od 15 do 18 rokov. Nad 18 rokov už nárok na tento typ bonusu zaniká.
V prípade jedného dieťaťa by ste mali dosiahnuť hrubý príjem zo zamestnania približne štyristo eur mesačne, aby ste mali nárok na bonus v plnej výške. Existuje však aj horné obmedzenie percentom zo základu dane. Ak by ste tento limit presiahli, bonus sa alikvotne kráti. V priebehu roka vám ho zamestnávateľ vypláca podľa mesačných potvrdení, no na ročnej báze si to môžete zúčtovať. Ak ste napríklad v niektorom mesiaci stratili príjem, v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní by ste potenciálne mohli doplatok daňového bonusu na deti získať späť.
Môžu nastať aj opačné situácie. Jeden z partnerov bonus dlhodobo poberal, lebo mal lepší príjem, a zrazu v marci zistí, že sa mu bude krátiť. Dá sa to v takom prípade „prehodiť“ na druhého partnera?
Pri daňovom bonuse je zaujímavé to, že – ako zo žartu hovorím – deti by sme si nemali deliť vertikálne, ale horizontálne. To znamená, že ak by si manžel chcel uplatniť bonus len na jedno dieťa a manželka na druhé, nie je to možné. Vždy si musí uplatňovať bonus len jeden z rodičov na všetky vyživované deti. Ak by mali rodičia rovnaký príjem a chceli by si to rozdeliť pol na pol, museli by to urobiť tak, že pol roka si bonus uplatňuje jeden a druhú polovicu roka druhý. Ak však manžel zistí, že mal príliš vysoký príjem a bolo by výhodnejšie, aby si bonus uplatnila manželka, môžu to urobiť v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní. On prostriedky vráti a ona si ich uplatní. Dôrazne však neodporúčam, aby si ho uplatňovali obidvaja súčasne, pretože správca dane má nástroje, ktorými prostredníctvom rodných čísel duplicitu okamžite zistí.
Ak si to rozdelia tak, že manžel si bude uplatňovať daňový bonus za január až jún a manželka za ďalšie mesiace, prepočítava sa v takom prípade príjem iba za ten polrok alebo za celý rok?
Príjem je potrebné zohľadňovať za celý rok. Podobne to platí aj pri nezdaniteľnej časti na manželku – tam musí byť príjem posudzovaný za celý rok, aj keď si uplatňujete len alikvotnú časť. Oplatí sa otvoriť Excel, nahodiť viaceré alternatívy a počítať, pretože daňové bonusy nie sú zanedbateľné.
Nestáva sa, že sa aj mzdový účtovník môže v tomto pomýliť?
V roku 2025 prišlo k zmene. Pri daňových bonusoch na deti v roku 2024 platilo pravidlo, že to, čo bolo vyplatené cez mzdu, sa už následne nemuselo opravovať v rámci daňového priznania. To znamená, že ak vám bolo cez mzdy priznané viac, nemuseli ste to v daňovom priznaní znižovať, aj keby vám to podľa ročného výpočtu nevyšlo. Od roku 2025 sa to však mení. V prípade, že vám zamestnávateľ vyplácal vyšší daňový bonus, než na aký máte v skutočnosti nárok, musíte to v rámci daňového priznania alebo ročného zúčtovania „zrekonštruovať“ a vyrovnať.
Preto je dôležité si to dobre prepočítať. Návodom pre bežného človeka môžu byť elektronické formuláre voľne dostupné na stránkach finančnej správy. Chcel by som však upozorniť na jednu špecifikáciu: pre správny výpočet je potrebné najprv vyplniť celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté za daný rok zo zdrojov na Slovensku. Je tam totiž podmienka, že 90 percent vašich príjmov musí pochádzať zo zdrojov v tuzemsku, aby ste mali na bonus nárok.
Bez vyplnenia týchto údajov, ktoré sú až na konci formulára, vám nezačne fungovať automatický prepočet, čo je inak veľká výhoda elektronických formulárov.
Pokiaľ hovoríme o týchto príjmoch, rátajú sa do nich aj tie, ktoré boli realizované cez takzvanú zrážkovú daň, ktorá sa považuje za vysporiadanú?
Tieto príjmy sa do toho nezahŕňajú. Započítavajú sa príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania podľa paragrafov 5 a 6. Príjmy zdanené zrážkou, ktoré už v priznaní neuvádzate, tam nepatria.
Živnostníci sú v špecifickej situácii, pretože pracujú s dvoma veličinami: hrubý príjem a základ dane. Vo vzťahu k štátu sa niekedy berú do úvahy hrubé príjmy a niekedy základ dane. Ako je to pri daňovom bonuse?
Pri daňovom bonuse je výpočet naviazaný na základ dane. U živnostníkov je to však o niečo náročnejšie, pretože väčšina z nich využíva paušálne výdavky. Aby živnostník vôbec dosiahol na daňový bonus, musí mať relatívne vysoký hrubý príjem, pretože paušálne výdavky mu základ dane výrazne znížia.
Ak som živnostník a uplatňujem si paušálne výdavky, ale z rôznych dôvodov potrebujem základ dane zvýšiť – je v poriadku, ak si neuvediem paušálne výdavky v plnej výške?
Živnostníci majú možnosť uplatniť si paušálne výdavky do výšky 60 percent, alebo skutočné výdavky. Väčšina si, samozrejme, uplatňuje maximum, teda 60 percent, najviac 20-tisíc eur ročne. Pri živnostníkoch je tento jeden limit. Existujú však iné osoby, napríklad autori, ktorí môžu prijímať príjmy z aktívnej činnosti – aktívny výkon autora, aj pasívne príjmy – použitie diela. Tí majú možnosť uplatniť si paušálne výdavky dvakrát – maximálne 20-tisíc eur na aktívnu zložku a ďalších 20-tisíc eur na pasívnu zložku. Majú teda „dvojitú“ možnosť paušálnych výdavkov.
No pasívne príjmy potom musia byť v daňovom priznaní uvedené samostatne.
Áno, pasívny príjem autora podľa paragrafu 6 odsek 4 musí byť uvedený v daňovom priznaní. Nemusel by tam byť len vtedy, ak by sa autor dohodol s platiteľom na zdanení zrážkovou daňou vo výške 19 percent. Pri nižších príjmoch je možno jednoduchšie mať to vysporiadané zrážkou, ale na druhej strane si potom nemôžete uplatňovať ďalšie zvýhodnenia a nezdaniteľné časti. Preto väčšina autorov volí možnosť vyrovnať to v rámci daňového priznania.
Daňové priznanie je dôležité aj preto, lebo z neho zdravotná a Sociálna poisťovňa počítajú ďalšie platby. Podliehajú aj pasívne príjmy odvodom?
Pasívne príjmy nepodliehajú zdravotným ani sociálnym odvodom. Aktívna zložka autora však áno. Tam môže autor očakávať, že mu po podaní daňového priznania príde zo zdravotnej poisťovne ročné zúčtovanie, kde sa mu zúčtujú preddavky. Funguje to podobne ako u živnostníka.
Pýtam sa na situáciu, keď sú príjmy rozdelené, napríklad 10-tisíc eur ako aktívne a 10-tisíc eur ako pasívne. Sociálna poisťovňa si teda „ťahá“ údaje iba z tej kolónky, ktorá sa týka aktívnych príjmov?
Poisťovňa dostane prístup k daňovému priznaniu a následne si z neho vyberie príjmy, ktoré do výpočtu vstupujú. Pozerá sa prevažne na tie aktívne.
Čo sa stane, ak sa človek pomýli a neuvedomí si rozdiel medzi aktívnym a pasívnym príjmom? Napíšem dva články, príde mi za ne pár eur a dám aktívny príjem do pasívnych.
Keďže k daňovému priznaniu pri súkromných príjmoch štandardne neprikladáte žiadne podklady, nemusí sa stať nič. Ak by však správca dane kontrolnou činnosťou zistil nesúlad, môže vás vyzvať na objasnenie skutočností. V takom prípade by ste zrejme museli podať dodatočné daňové priznanie a uviesť príjmy na správnu mieru.
No na druhej strane, ak sa pre daňový úrad výsledná daň nezmení ani o euro, je otázne, či to budú chcieť riešiť.
Je to už na zvážení efektivity práce správcu dane, aké formy príjmov a akými mechanizmami kontrolujú.
Riadne daňové priznanie je úplne prvé, ktoré podávam v zákonnej lehote, čo je štandardne do 31. marca 2026. V prípade, že do tejto lehoty zistím, že som sa pomýlil, môžem podať opravné daňové priznanie. V ňom napravím chyby a na pôvodné riadne priznanie sa už nebude prihliadať – opravné ho v plnej miere nahrádza. Ak však chyba vyjde najavo až po uplynutí lehoty, napríklad v apríli, vtedy sa už podáva dodatočné daňové priznanie. Povinnosť podať ho je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom som chybu zistil. Ak by som teda na chybu prišiel v apríli, v priznaní uvediem dátum zistenia a musím ho podať aj s úhradou dane do konca mája.
Vzťahujú sa na to sankcie?
Čo sa týka dodatočných priznaní, sankcie hrozia najmä vtedy, ak je nová daňová povinnosť vyššia než tá pôvodná. Vtedy sa vyrubuje úrok z omeškania z rozdielu súm. Aktuálne však beží takzvaná „daňová amnestia“ – od januára do júna 2026, ktorá sa týka deliktov vzniknutých do 30. septembra 2025. Ak by si niekto chcel teraz vyrovnať staršie podlžnosti, môže z tejto amnestie profitovať. Podmienkou je podať priznanie a daň zaplatiť do konca júna – vtedy môže byť odpustená pokuta za oneskorenie aj sankčný úrok.
Pokiaľ hovoríme o lehotách, tie sa dajú predĺžiť. Sú tam v zásade dva hlavné termíny. Prvý je pre bežné príjmy a druhý pre tých, ktorí majú príjmy zo zahraničia – tí môžu lehotu odložiť až do konca septembra.
Tých možností je viac. Väčšina daňovníkov využíva predĺženie o maximálne tri mesiace, teda do 30. júna. Ja osobne mám rád aj predĺženia do apríla alebo mája, no využíva to len malé percento ľudí. Približne 80 percent daňovníkov volí termín 30. jún. V prípade, že máte zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, môžete si lehotu posunúť až o šesť mesiacov, teda do 30. septembra. To tvorí zhruba osem až deväť percent podaní.
Má zmysel pri podávaní dodatočného priznania uviesť, čo sa vlastne stalo, napríklad, že som prehliadol faktúru? Aby daňový úrad vedel, prečo sa daňová povinnosť zrazu zvýšila.
Formulár typu A aj typu B obsahuje sekciu „osobitné záznamy“. Tam môžete uviesť akýkoľvek vysvetľujúci text. Veľmi sa to odporúča napríklad vtedy, ak podávate dodatočné priznanie preto, že vám prišlo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a chcete si tento výdavok uplatniť spätne. Odporúčam tam túto skutočnosť uviesť a priložiť príslušné doklady. Správca dane sa tak v problematike rýchlejšie zorientuje. V dodatočnom priznaní je navyše špeciálna sekcia, kde sa presne vyčísľuje rozdiel oproti pôvodnému podaniu.
Ak je daň vyrovnaná zrážkou, spravidla sa takýto príjem považuje za vyrovnaný. Sú však situácie, keď je možné takúto daň považovať za preddavok. Ide napríklad o kapitálové príjmy, no nie všetky.
Za preddavok nemožno považovať zrážku pri úrokoch a výnosoch z cenných papierov, pri úrokoch z banky a tiež pri plnení pre prípad dožitia sa určitého veku. Naopak, takúto možnosť ponúkajú vyplatené podielové listy.
Presne tak. Rok 2026 – za zdaňovacie obdobie 2025 – je prvým rokom, keď môžeme poukázať podiel zaplatenej dane rodičom priamo v daňovom priznaní. Vo formulári je na to špeciálna kolónka, kde sa uvádza meno, priezvisko a rodné číslo rodiča. Takto môžem poukázať dve percentá matke a dve percentá otcovi. Podmienkou je, aby rodičia boli poberateľmi starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Dôležité je, že tým nestrácate možnosť darovať dve percentá aj neziskovej organizácii.
Ako majú postupovať zamestnanci, ktorí požiadali zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane?
Taktiež môžu poukázať dve percentá. Prebieha to priamo cez vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane a náležitosti sú rovnaké. Nie je potrebné prikladať prílohu o tom, že sú rodičia poberateľmi starobného dôchodku. Finančná správa si tieto údaje overuje priamo v komunikácii so Sociálnou poisťovňou. Tieto dve percentá nebudú vyplatené finančnou správou, ale cez Sociálnu poisťovňu, a to do niekoľkých mesiacov po termíne na podanie daňového priznania.
Samostatnou témou sú reality. Kto zarába na prenájme, mal by podávať daňové priznanie typu B. Týka sa to mnohých ľudí, ale nie všetkých. Ak predám byt či dom, za istých okolností platím daň z rozdielu cien, za iných nie. Skúsme to vysvetliť.
Pri príjme z prenájmu je dôležité zadefinovať, či ide o podnikanie. To nastáva vtedy, ak poskytujete krátkodobé ubytovanie, napríklad cez známe digitálne platformy. V takom prípade by ste to nemali definovať ako príjem z prenájmu, pretože ide o podnikanie a mali by ste na to mať živnostenské oprávnenie. Je to situácia, keď uspokojujete krátkodobé potreby – na dva-tri dni či týždeň, následne upratujete, meníte bielizeň a poskytujete ďalšie služby. Ak však byt dávate do dlhodobého prenájmu na účely bývania, vtedy ide o pasívny príjem z prenájmu. Aj ten sa uvádza v daňovom priznaní typu B a musí sa riadne vyrovnať.
Ak sa následne rozhodnete nehnuteľnosť predať, je dôležité, ako dlho ste ju vlastnili a či bola zaradená v obchodnom majetku. Pri dlhodobých prenájmoch si daňovníci nehnuteľnosť často zahŕňajú do obchodného majetku, aby si mohli uplatniť širší okruh výdavkov.
Ak živnostník využíva nehnuteľnosť na podnikanie, má automaticky širšie možnosti uplatnenia výdavkov. Pri prenájme sú dve možnosti: buď základné výdavky, alebo rozšírené – ak je nehnuteľnosť v obchodnom majetku. Vtedy si môžete uplatniť napríklad úroky z hypotéky alebo odpisy, čo býva značná položka. To však ovplyvňuje následný predaj. Ak predávate nehnuteľnosť, ktorú ste mali v obchodnom majetku, hoci ju na liste vlastníctva držíte viac ako päť rokov, lehota na oslobodenie od dane sa počíta až od jej vyradenia z obchodného majetku. Vtedy si musíte počkať ďalších päť rokov, inak budete musieť zdaniť zisk z predaja.
Pri bežných ľuďoch platí lehota päť rokov od nadobudnutia?
Áno. Ak ste nehnuteľnosť nemali v obchodnom majetku, platí oslobodenie po piatich rokoch vlastníctva. Ak ju predáte skôr, mali by ste príjem uviesť v priznaní a zdaniť. Finančná správa má na toto dobré kontrolné mechanizmy vďaka napojeniu na kataster. Proaktívne posiela listy daňovníkom, u ktorých nastala zmena vlastníctva, no neuviedli príjem v priznaní. Určite neodporúčam túto povinnosť obchádzať.
Môže mi takýto list prísť, aj keď mám nehnuteľnosť v súkromnom majetku, nepodnikám s ňou a predal som ju po desiatich rokoch?
Nemyslím si. Listy sú naviazané na prípady, keď vlastníctvo trvalo menej ako päť rokov. Vtedy by mal človek spozornieť a zamyslieť sa, či predaj podlieha zdaneniu.
Špecifickým prípadom sú kryptomeny. Tu je zásadný rozdiel medzi Českom a Slovenskom v „časovom teste“, ktorý pri nehnuteľnostiach máme, ale pri digitálnych „coinoch“ neplatí.
Áno. Príjmy z predaja virtuálnej meny nepodliehajú časovému testu. Novela, ktorá ho mala zaviesť, bola zrušená. Či teda vlastníte bitcoin rok alebo päť rokov, zisk musíte uviesť v daňovom priznaní. Nemilou povinnosťou je, že okrem dane z týchto príjmov platíte aj zdravotné odvody, čo celkové zdanenie výrazne zvyšuje.
Zaujímavé je, že sa to netýka len priameho predaja, ale aj situácie, keď kryptomenou niečo zaplatím.
Áno, za predaj sa považuje aj výmena bitcoinu za inú kryptomenu, jeho odplatný prevod alebo platba v obchode či na internete.
To je predmetom neustálych zmien. Finančná správa chce mať čo najviac informácií. Pri niektorých peňaženkách sa už uvádzajú identifikátory, ktoré umožňujú identifikáciu majiteľa. Hoci príjmy z virtuálnych mien zatiaľ neplnia štátny rozpočet tak, ako sa plánovalo, je dôležité si tieto povinnosti plniť.
Ak som živnostník a kupujem niečo zo zahraničia, príde mi to bez DPH. Ako fyzická osoba sa teším, ale ako živnostník musím riešiť ďalšie „papiere“.
V takom prípade je potrebné samozdanenie v zmysle zákona o DPH. Mnohí podnikatelia si to neuvedomujú napríklad pri platbách za reklamu na Facebooku, Instagrame alebo za členstvo na platformách umelej inteligencie. Ak si tam uvediete firemný profil, mali by ste tieto služby zdaňovať. Je potrebné sa registrovať. Výnimkou je, ak vypočítaná daň nepresiahne päť eur. Vtedy síce musíte podať daňové priznanie k DPH a službu tam uviesť, ale samotnú daň platiť nemusíte.
