Zatiaľ čo prirodzená pôrodnosť kolabuje na historické minimá, v laboratóriách sa za prísne stráženými dverami rodí nádej. Asistovaná reprodukcia je technologické a biznisové Silicon Valley strednej Európy. Budúcnosť, kde sa o prežitie západnej civilizácie bojuje pomocou umelej inteligencie, sekvenovania genómu a zmrazovania času, je tu.
„Reprodukčná medicína predstavuje významnú subspecializáciu gynekológie a pôrodníctva, ktorá prechádza dynamickým vývojom a za posledných dvadsať až tridsať rokov zaznamenala mimoriadny pokrok,“ hovorí na úvod Nicole Mardešićová, vedúca lekárka skupiny Pronatal.
Dnes už sa nebavíme o tom, či dokážeme počať dieťa „v skúmavke“. Budúcnosť IVF bude riešiť, ako presne dokážeme vybrať to najzdravšie embryo, ako obísť biologické starnutie a ako zefektívniť biznis, ktorý sa stal domácim exportným hitom.
Česko sa v roku 2026 ocitá v paradoxnej situácii. V posledných dvoch dekádach sa stalo európskou veľmocou z hľadiska reprodukčnej medicíny, domáca pôrodnosť však v roku 2024 dosiahla kritickú hranicu 1,4 dieťaťa na ženu.
Asistovaná reprodukcia (IVF) je však strategickým sektorom, ktorý dnes stojí za zrodom siedmich až ôsmich percent všetkých detí v Česku. Inými slovami to znamená, že vstupujeme do éry, kde sa biológia mieša s hi-tech biznisom a kde sa o prežitie západnej civilizácie bojuje v „Petriho miskách“.
Genetické vizionárstvo
Ak bol kedysi symbolom asistovanej reprodukcie mikroskop, symbolom budúcnosti je sekvenátor DNA. Filip Doležel, riaditeľ pre asistovanú reprodukciu v Gennete, hlási medziročný nárast dopytu po genetickom testovaní embryí (PGT) o neuveriteľných 170 percent.
„Dnes už nestrácame čas transfermi embryí, ktoré nemajú šancu na život. Vyšetríme ich, vylúčime tie zlé a transferujeme hneď to zdravé,“ vysvetľuje Doležel.
Zdá sa však, že budúcnosť smeruje k totálnej dátovej transparentnosti. Vďaka technológiám, ktoré dokážu prečítať celý exóm (všetky gény), už lekári nehľadajú len jednu konkrétnu chybu.
„Dnes už máme stroj, ktorý dokáže sekvenovať, čo znamená, že vie prečítať celú špirálu DNA. My si len vyberieme časť, na ktorú sa pozeráme. Keď sa potrebujeme pozrieť na inú časť, napríklad na iné chyby, nemusíme robiť test znova, len si vytiahneme dáta a pozrieme sa do nich. To je pomerne prelomová vec, ktorú robíme od minulého roka. Posúva to genetiku inde,“ opisuje Doležel technologický prelom, ktorý smeruje genetiku do sféry digitálnych archívov života.
Toto genetické vizionárstvo však prináša aj etické otázky.
„Najväčšiu etickú dilemu v reprodukčnej medicíne predstavuje genetická modifikácia embryí, teda ich cielená genetická úprava. Známou kauzou bola situácia v Číne, keď vedec využil CRISPR (technológiu, ktorá umožňuje vedcom cielene upravovať genetickú informáciu – pozn. red.) na ľudské embryá, čo vyvolalo rozsiahlu etickú diskusiu,“ varuje Mardešićová.
Podľa lekárky je zásadné rozlišovať medzi výberom geneticky zdravého embrya a jeho genetickou úpravou.
„Do genetickej modifikácie by sme sa v súčasnosti nemali púšťať. Je však pravdepodobné, že technológia bude skôr či neskôr dostupná a bezpečnejšia, a s tým vznikne náročná spoločenská a etická debata o tom, či, kedy a za akých podmienok je jej použitie prijateľné,“ myslí si.
A ďalší príklad: v súčasnom Česku napríklad nie je možné vyberať embryo podľa pohlavia. Otázkou je, či to tak vydrží, alebo pôjdeme príkladom Spojených štátov, kde je výber pohlavia embrya povolený aj z nezdravotných dôvodov.
Algoritmus namiesto oka
Embryológ Richard Honner ďalej opisuje budúcnosť, kde ľudské oko dopĺňajú algoritmy. Už teraz špeciálne systémy time-lapse v laboratóriách snímajú vývoj embrya každých päť minút. „Môžem sa na embryá pozrieť odkiaľkoľvek, napríklad z New Yorku, a vidím ich vývoj bez potreby otvárať inkubátor,“ hovorí.
Umelá inteligencia sa v tejto chvíli využíva ako pomocný nástroj, finálne rozhodnutie je však na špecialistovi. AI môže pomôcť odhaliť detaily v delení buniek, ktoré by človek prehliadol, ale musí to byť certifikovaný nástroj a za tým je dlhý proces.
Hoci Honner aj Mardešićová zatiaľ krotiť prehnané očakávania od umelej inteligencie a tvrdia, že je to vo fáze štúdií, Štěpán Machač, predseda Sekcie asistovanej reprodukcie, vidí v AI kľúč k budúcej selekcii.
„Chýba nám nástroj na správnu selekciu embryí. V súčasnosti sme schopní povedať, že dané embryo vyzerá najlepšie a má najväčšiu šancu, že žena otehotnie, tá šanca je päťdesiat percent. To je málo a v tom v budúcnosti pomôže umelá inteligencia. Teraz to tak však ešte nefunguje,“ spresňuje Machač.
Už tri roky testujú model, ktorý by bol schopný vybrať spermie, vajíčka a embryá. V tejto chvíli však majú ešte príliš málo dát.
Lekári sa však zhodujú, že budúcnosť IVF leží v prevencii. Social freezing, teda zmrazovanie vajíčok z nezdravotných dôvodov, zažíva boom. Lekárka Mardešićová však vyvracia mýtus, že za to môžu primárne kariérne dôvody, ako sa často uvádza.
„Prekáža mi, keď sa o ženách hovorí, že si potrebujú niečo dokázať. Hovorí sa to isté o mužoch? Nie. Muži by teda nemali hodnotiť, ako ženy žijú svoje životy. Hlavným dôvodom odkladu materstva je skutočnosť, že ženy nenájdu perspektívneho partnera. To je najčastejšia motivácia žien, ktoré prichádzajú na preventívne zmrazenie vajíčok, teda social freezing,“ opisuje lekárka.
Freepik/Serhii Bobyk
„Pôvodne sa očakávalo, že hlavným motívom bude uvoľnenie cesty pre kariéru, ale prax ukazuje, že to tak väčšinou nie je. V skutočnosti ide skôr o nutnosť odložiť materstvo z iných životných dôvodov,“ dodáva Mardešićová.
Tento trend sa stáva aj korporátnou témou. Napríklad nemecká farmaceutická spoločnosť Merck patrí medzi firmy, ktoré zamestnancom prispievajú na reprodukčnú liečbu. Okrem vitrifikácie vajíčok podporuje aj ďalšie postupy pri riešení neplodnosti.
„Merck bol v roku 1958 prvou spoločnosťou, ktorá začala ponúkať produkt na liečbu neplodnosti. Odvtedy sme si vydobyli pozíciu inovátora a lídra na globálnom trhu. Vďaka našim produktom sa celosvetovo narodilo šesť miliónov detí. Dáva nám veľký zmysel, aby tieto lieky a inovácie boli dostupné aj našim zamestnancom,“ vysvetľuje historickú aj hodnotovú motiváciu Barbora Hatalová, ktorá sa vo firme tejto problematike venuje.
Zároveň je dôležité, že nejde len o „ženskú“ položku, ktorú si firma odškrtne v reporte. „Nárok na využitie tohto benefitu majú všetci zamestnanci a ich partneri, a to bez ohľadu na ich rodinný stav či sexuálnu orientáciu,“ zdôrazňuje zástupkyňa firmy Merck.
„Za hodnotu jedného iPhonu si kúpite čas. A ja to vždy hovorím: lepšie to mať zmrazené a nikdy to nepoužiť, než vo štyridsiatich rokoch míňať množstvo peňazí, energie a vlastnej viery na to, aby to nakoniec skončilo darkyňou,“ glosuje Štěpán Machač.
Česko je zasľúbená krajina
Česko je dnes druhou najdôležitejšou destináciou pre IVF turistov po Španielsku. Zdeněk Dvořák z Praga Medica, ktorá sprostredkúva cudzincom IVF v Česku, potvrdzuje, že pre Američanov sme zasľúbenou krajinou.
„U nás minú desaťtisíc dolárov (210 tisíc korún – pozn. red.) a majú v tom darované vajíčka, zatiaľ čo doma by to stálo od dvadsaťpäťtisíc dolárov (525 tisíc korún – pozn. red.) vyššie,“ objasňuje.
Ďalším dôvodom je unikátny koktail liberálnej legislatívy kombinovanej s extrémne prísnou štátnou kontrolou kvality.
Štěpán Machač však predpovedá, že v budúcnosti nebudú cestovať ľudia, ale bunky: „Budúcnosť asistovanej reprodukcie v Európe? Budú cestovať gaméty, ľudia už toľko za zákrokmi cestovať nebudú. Pacient nemá cestovať. Má svojho lekára, svoju krajinu a svoje riziká.“
Vízia embryo-logistiky by mohla zásadne zmeniť biznis model celého odvetvia.
Ak to dokážeme urobiť, mali by sme podľa Machača robiť práve toto. „Pomáha tomu aj európska direktíva, pretože v Európe sú všetky laboratóriá rovnaké, všetci to hodnotíme rovnako. Hovorí sa tomu SEC kód, Single European Code. Ten má každé embryo, presne dohľadáte, kde a ako vzniklo,“ vysvetľuje.
Táto vízia „embryo-logistiky“ by mohla zásadne zmeniť biznis model celého odvetvia. Aj v ére skúmaviek zostáva kľúčová chirurgia. Michal Mára, špičkový reprodukčný chirurg, však upozorňuje na stále rastúci vek prvorodičiek a s tým spojené diagnózy, ako sú myómy a endometrióza.
„Myómy má až 75 percent žien vo veku do päťdesiat rokov,“ upozorňuje Mára. Budúcnosť vidí v miniinvazívnych a robotických zákrokoch, ktoré „opravia“ maternicu tak, aby bola schopná donosiť plod.
„Niekedy odstránime myómy preventívne a potom je súhrou šťasteny, že žena otehotnie. Sme za hrdinov, ale v skratke im len zachováme šancu na plodnosť,“ poznamenáva.
Aké sú limity?
Reprodukčná medicína však stále naráža na steny zastaraných zákonov. Lekári sa zhodujú, že legislatíva, ktorá vyžaduje „pár“ (muža a ženu), je prežitá.
„V súčasnosti párom rovnakého pohlavia alebo single ľuďom asistovanú reprodukciu legálne neumožňujeme a mierne ich tlačíme do turistiky. Musia ísť do Holandska alebo do Francúzska, kde im insemináciu urobia za peniaze,“ opisuje Machač.
Zároveň však trh pociťuje ochladenie. „Investori do toho išli s tým, že neplodnosť je civilizačná choroba, ale nepočítali s tým faktom, že ľudia prestanú chcieť mať deti. Kliniky zďaleka nie sú plné,“ komentuje Dvořák množstvo 48 kliník, ktoré sa zameriavajú na asistovanú reprodukciu.
To potvrdzuje aj Miroslav Doležal z Gennetu, ktorý vidí nasýtenosť trhu: „Trh je saturovaný. Od vzniku FutureLife v roku 2014 neprebehla zásadná zmena v rámci akvizícií alebo nových kliník. Trend bude skôr opačný. IVF je stále potrebné, ale kedysi rástla aj pôrodnosť, takže to bol dvojitý vietor do plachiet. Dnes u lokálnych pacientov ten vietor nefúka a centrá sa o pacientov musia viac biť.“
Napriek všetkej technológii a nádeji na lepšiu budúcnosť zostáva IVF hlboko ľudským príbehom. „Neplodnosť je choroba. Pre mňa je to, že nebudem mať dieťa, na úrovni toho, že prídem o nohu,“ poukazuje lekárka Kristýna Zárubová z podpornej pacientkej organizácie IVFka.cz. Sama vníma svoju prácu v organizácii ako splátku za to, že ona svoje deti po rokoch „bojov“ má.
Reprodukčná medicína v Česku teda stojí na rázcestí. Máme špičkové technológie a svetové renomé, ale bojujeme s klesajúcou ochotou aj možnosťou ľudí mať deti a so spoločenským stigmatom.
Budúcnosť IVF v Česku spočíva v precíznej genetickej diagnostike, zmrazovaní času a v boji o každého pacienta. „Hormóny nie sú zlo. Sú to poslovia života. Musíme o nich prestať hovoriť s hrôzou a začať ich vnímať ako nástroj, ktorý nám vracia šancu tam, kde príroda zaváhala,“ uzatvára Mardešićová.
