Košická oceliareň znížila stratu na 56 miliónov eur, o jej ďalšom smerovaní rozhoduje nový japonský majiteľ.
Za rok 2024 to bola jedna z najvyšších strát pod americkým vedením. Vtedy podnik dosiahol rekordnú stratu vo výške takmer 100 miliónov eur. Reč je o košickom oceliarenskom gigantovi – U. S. Steel.
Rok na to sa jeho hospodárenie výrazne zlepšilo, no aj napriek tomu to na prehupnutie do čiernych čísel nestačilo. Huta na východe Slovenska skončila v mínuse aj za rok 2025.
Vyplynulo z hospodárskych výsledkov, ktoré košický manažment zverejnil koncom marca. Nejde o prekvapenie. Možné zlepšenie v hospodárení už naznačovali americké hospodárske výsledky z polovice februára.
Lepšie hospodárske výsledky U. S. Steel Košice prišli v čase, keď japonský manažment stále analyzuje košického producenta ocele. Súčasťou fabriky a jej udržanie má byť aj jej dekarbonizácia, ktorá sa pôvodne mala hradiť z plánu obnovy.
Košická huta v roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 svoje hospodárenie zlepšila takmer o polovicu. Kým v roku 2024 dosiahla historickú stratu, v roku 2025 U. S. Steel Košice hospodáril tiež v mínuse, no o polovicu nižšom. Skončil v strate približne 56 miliónov eur.
Negatívne výsledky podľa podniku spôsobili najmä nepriaznivé obchodné podmienky, nižšie priemerné realizované ceny, pokles dopytu, nižšie tržby z iných ako oceľových výrobkov, vyššie prevádzkové náklady a vyššie náklady na energie.
„Tieto negatívne vplyvy boli čiastočne kompenzované nižšími nákladmi na suroviny, posilnením eura voči americkému doláru a nižšími ostatnými nákladmi,“ napísal podnik vo svojej výročnej správe.
Zlepšenie hospodárskych výsledkov potvrdzuje aj medziročné zvýšenie ebitdy, teda zisku pred úrokmi, daňami, odpismi a amortizáciou. Výška ebidty za rok 2025 dosiahla aj po úprave sumu vyššiu ako sto miliónov eur.
Dôvodom podľa podniku boli najmä nižšie náklady na suroviny, posilnenie eura a nižšie ostatné náklady, ktoré podľa výročnej správy čiastočne kompenzovali nižšie priemerné realizované ceny, pokles expedície, nižšie tržby z iných ako oceľových výrobkov, vyššie prevádzkové náklady a vyššie náklady na energie.
Ďalšie podrobnosti o svojich hospodárskych výsledkoch U. S. Steel Košice nekomentoval.
FOTO: SITA/AP
Prvý raz o budúcnosti s Japoncami
Košická huta prechádza turbulentným obdobím, keďže do podniku vstúpil nový majiteľ. Z historického hľadiska nie je obdobie zmeny majiteľa pre oceliareň nové. Podnik podobnú situáciu zažil na prelome tisícročí, keď do košickej huty vstupovali Američania.
Bolo to po turbulentnom období, keď fabrika takmer skrachovala za vedenia bývalých majiteľov – rodiny Rezešovcov. Tentoraz podnik nekrachuje, no aj tak sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Závod v Košiciach je významným zamestnávateľom, vo fabrike pracuje viac ako sedemtisíc ľudí a ďalšie pracovné miesta sú naviazané na subdodávateľov.
Podnik vo výročnej správe naznačuje, že Japonci by v Košiciach mohli zotrvať. „Toto partnerstvo zaručuje, že spoločnosť U. S. Steel si zachová svoj ikonický názov a sídlo v Pittsburghu v štáte Pensylvánia, pričom prevádzka v U. S. Steel Košice má zásadnú úlohu v globálnej korporačnej sieti,“ napísal U. S. Steel Košice.
Takéto vyjadrenie je vôbec prvé, ktoré vedenie košickej huty poskytlo k možným plánom japonského majiteľa. Doteraz všetky žiadosti o vyjadrenia, či rozhovor, nekomentovalo.
„Spoločnosť Nippon Steel má za cieľ posilniť konkurencieschopnosť spoločnosti U. S. Steel Košice prostredníctvom transferu svojich technológií a odborných znalostí, ako aj vyslaním piatich manažérov,“ dodal podnik vo výročnej správe.
Súčasťou tohto kroku je podľa výročnej správy aj vymenovanie Isaa Takenamiho za viceprezidenta pre stratégiu a zároveň za štatutárneho zástupcu košickej huty od októbra 2025.
FOTO: Finstat
Potvrdzovanie indícií?
Tieto informácie zrejme potvrdzujú indície, že Japonci by si fabriku na východe krajiny mohli udržať. Na jar 2025 Nippon Steel zverejnil prezentáciu o tom, aké má s celou korporáciou – U. S. Steel – ďalšie plány. Jednu stranu v nej venoval košickej fabrike.
Japonci ju porovnali s inou ich japonskou oceliarňou Kimitsu s tým, že na približne rovnakej ploche prevyšujúcej tisíc hektárov tá japonská vyrába až desať miliónov ton ocele, ale košická len štyri a pol milióna ton.
„Európa stále potrebuje kvalitné oceliarske produkty a Nippon sa bude usilovať o to, aby mal U. S. Steel Košice viac zákazníkov a mohol rozširovať produkciu,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord, v septembri 2025.
Vtedy odhadol, že Nippon Steel bude potrebovať ešte niekoľko kvartálov na podrobnú analýzu a vyhodnotenie potenciálu. O ďalších mesiacoch vyhodnocovania hovorili aj informácie Forbes. U. S. Steel Košice celú situáciu už niekoľko mesiacov nekomentuje.
Súčasťou vyhodnotenia je zrejme aj to, ako sa postaviť k dekarbonizácii podniku, ktorú pripravil ešte americký vlastník. Len dekarbonizačný plán mal v investíciách stáť približne dve miliardy eur. Inštalovať sa mali nové elektrické pece, čím by sa splnili podmienky dekarbonizácie.
Pomôcť mal v minulosti európsky Plán obnovy, z ktorého huta mala získať 300 miliónov eur na dekarbonizáciu aj ďalších 300 miliónov eur z modernizačného fondu, spolu teda až 600 miliónov eur od štátu. Zvyšnú sumu – asi 1,2 miliardy eur – mal hradiť samotný U. S. Steel Košice.
SITA/AP
Plány na rok 2026
Rok 2026 môže byť pre podnik opätovne náročný. Ukazovať to môže aj skutočnosť, že výročná správa vznikla pred vypuknutím iránskej krízy. „Výhľad pre trh s oceľou v Európskej únii pre rok 2026 zostáva opatrný, ale s existujúcimi náznakmi postupného zlepšenia,“ napísala košická huta vo svojej výročnej správe za rok 2025.
Malo sa to diať napriek pretrvávajúcim globálnym výzvam, ako sú geopolitické napätie a pretrvávajúca vojna na Ukrajine, ktorá trvá už viac ako štyri roky. Výročná správa nespomína konflikt v Iráne, ktorý začal pred mesiacom a znamenal zvýšenie cien plynu a ropy na svetových trhoch.
Aj preto je otázne, aký vplyv to na európsku ekonomiku bude mať. Ešte pred vypuknutím konfliktu košická huta predpokladala konečné oživenie spotreby ocele o tri percentá medziročne. Podmienené to bolo pozitívnym vývojom priemyselných vyhliadok a zmiernením globálneho napätia.
