Nemecké hospodárstvo v tomto roku vykáže rast 0,6 percenta. V spoločnom jarnom výhľade to uviedlo päť popredných hospodárskych inštitútov. V jesennej prognóze ešte predpovedali rast o 1,3 percenta. V budúcom roku by sa mohol hrubý domáci produkt (HDP) zvýšiť o 0,9 percenta namiesto 1,4 percenta predpovedaných na jeseň.
Zníženie odhadov súvisí s energetickým šokom, ktorý svetovému hospodárstvu spôsobila vojna na Blízkom východe. „Šok spôsobený nárastom cien energií v súvislosti s iránskou vojnou tvrdo zasiahol oživenie hospodárstva, zároveň však expanzívna fiškálna politika podporuje domácu ekonomiku a bráni jej silnejšiemu prepadu,“ uviedol Timo Wollmershäuser z hospodárskeho inštitútu Ifo.
Inflácia takmer 3 percentá
Podľa spoločného odhadu pätice inštitútov bude inflácia v Nemecku v tomto roku predstavovať v priemere 2,8 percenta a v budúcom roku 2,9 percenta. V jesennej prognóze uvádzali ekonómovia na tento rok dve a na budúci rok 2,3 percenta. Vlani dosiahla inflácia v priemere 2,2 percenta. V marci pre dôsledky iránskej vojny medzimesačne vzrástla z 1,9 na 2,7 percenta. Miera nezamestnanosti podľa prognózy vzrastie tento rok v priemere na 6,4 percenta, v budúcom roku sa však opäť zníži na 6,2 percenta.
Zmeny prognózy odrážajú dôsledky vojny, ktorú na konci februára vyvolali Spojené štáty a Izrael napadnutím Iránu. Deklarovaným cieľom bolo zabrániť Teheránu v ďalšom rozvoji vojenského jadrového programu a programu balistických rakiet. Irán v odvete začal útoky na Izrael, na americké vojenské základne na Blízkom východe aj na vojenské a civilné ciele v okolitých arabských štátoch.
„Zatiaľ čo rastúca inflácia tlmí súkromnú spotrebu, prináša expanzívna finančná politika nové impulzy,“ uviedol inštitút Ifo. „Masívne rozšírenie nového zadlženia za účelom investícií do obrany, infraštruktúry a ochrany klímy podporuje obzvlášť podniky obranného priemyslu a zemných prác,“ dodal.
Plátali rozpočet
Strany nemeckej vlády kancelára Friedricha Merza – konzervatívnej únie CDU / CSU a sociálnej demokracie (SPD) – sa už vlani v marci dohodli na vzniku osobitných fondov na obranné výdavky a na investície do infraštruktúry, ktoré sú financované z pôžičiek. Nemecko plánuje do roku 2029 zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 percenta HDP. Do fondu na infraštruktúrne investície bolo vyčlenených päťsto miliárd eur. Peniaze z neho majú putovať na opravu ciest, železníc, mostov a energetickej sústavy, ale napríklad aj do škôl, škôlok a nemocníc. Pätina by sa mala investovať do klimatických opatrení, ďalšiu pätinu majú dostať jednotlivé spolkové krajiny.
Inštitút Ifo však v polovici marca uviedol, že peniaze z osobitného fondu nemierili v uplynulom roku prakticky vôbec na investície do infraštruktúry. Podľa neho 95 percent prostriedkov vláda využila na zaplátanie dier v rozpočte.
Nemecko je najväčším obchodným partnerom Slovenska, mnoho slovenských firiem je od výkonu nemeckého hospodárstva závislých.
