Británia usporiada ešte tento týždeň schôdzku zhruba tridsiatich krajín, ktoré sú pripravené podniknúť diplomatické a politické kroky na obnovenie plavby v Hormuzskom prielive a zabezpečenie jej bezpečnosti. Podľa tlačových agentúr to novinárom povedal britský premiér Keir Starmer. Pre globálnu nestabilitu vyvolanú vojnou na Blízkom východe je v britskom národnom záujme užšie partnerstvo s európskymi spojencami v oblasti bezpečnosti a ekonomiky, uviedol tiež britský premiér.
NATO pritom Starmer označil za najúčinnejšiu vojenskú alianciu sveta. Americký prezident Donald Trump totiž v utorok vyzval krajiny, ktoré pre vojnu na Blízkom východe nemajú prístup k leteckému palivu, aby zobrali odvahu a ropu si zabezpečili vlastnými silami. Zároveň vyhlásil, že USA už neprídu na pomoc spojencom, ktorí nepomohli Američanom s útokmi na Irán ani s ochranou Hormuzského prielivu, a vyzval ich, aby sa naučili „bojovať sami za seba“.
V príspevkoch na sociálnej sieti vyčítal nedostatočnú spoluprácu menovite Británii a Francúzsku. Britskej tlači potom Trump povedal, že silno zvažuje odchod Spojených štátov zo Severoatlantickej aliancie, ktorú označil za nefunkčnú.
„Spojené kráľovstvo už zjednotilo 35 krajín okolo nášho vyhlásenia o zámere vytvoriť spoločný front pre námornú bezpečnosť v Perzskom zálive. Ministerka zahraničných vecí neskôr tento týždeň prvýkrát usporiada stretnutie týchto krajín,” uviedol Starmer na tlačovej konferencii. Na tomto stretnutí „posúdime všetky uskutočniteľné diplomatické a politické opatrenia, ktoré môžeme prijať, aby sme obnovili voľnú plavbu, zabezpečili bezpečnosť uviaznutých lodí a ich posádok a obnovili prepravu životne dôležitého tovaru“, dodal ministerský predseda.
Terajší blízkovýchodný konflikt rozpútali 28. februára Spojené štáty a Izrael údermi proti Iránu, ktorý začal v odvete napádať americké a izraelské ciele v regióne vrátane priemyselnej infraštruktúry v arabských štátoch Perzského zálivu. Iránske revolučné gardy navyše blokujú Hormuzský prieliv, cez ktorý za normálnej situácie prevážajú tankery zhruba pätinu svetovej produkcie ropy a približne tretinu skvapalneného zemného plynu (LNG).
Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Japonsko vydali 19. marca spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili ochotu prispieť k zabezpečeniu bezpečnej plavby prielivom. K vyhláseniu, ktoré však má politický, nie vojenský charakter, sa odvtedy postupne pripojila zhruba tridsiatka ďalších krajín.
Starmer dnes tiež v reakcii na opakovanú kritiku zo strany amerického prezidenta obhajoval NATO ako „najúčinnejšiu vojenskú alianciu, akú kedy svet poznal“. NATO zabezpečuje bezpečnosť Británie už niekoľko desaťročí a Briti sú aliancii plne zaviazaní, vyhlásil.
„Je čoraz jasnejšie, že vzhľadom na to, akou nestabilnou cestou sa svet naďalej uberá, si vyžadujú naše dlhodobé národné záujmy užšie partnerstvá s našimi spojencami v Európe a s Európskou úniou,“ povedal Starmer.
Po Trumpovom znovuzvolení za prezidenta USA v roku 2024 sa Starmer snažil vystupovať ako sprostredkovateľ medzi Európou a Spojenými štátmi, poznamenala agentúra Reuters. Vzťahy oboch politikov sa však otvorene zhoršili, keď Starmer odmietol aktívne zapojiť Britániu do americko-izraelskej vojny proti Iránu.
Na tlačovej konferencii zvolanej podľa Reuters s cieľom upokojiť britskú verejnosť z rastúcich cien v dôsledku situácie v Perzskom zálive Starmer tiež uviedol, že dôsledky tejto vojny „nás budú formovať celú jednu generáciu“ a mohli by sa podobať ropným šokom zo sedemdesiatych rokov. Načrtol plán na usporiadanie ďalšieho samitu s Európskou úniou v najbližších týždňoch, od ktorého si podľa svojich slov sľubuje, že napraví časť „hlbokých škôd“, ktoré spôsobil odchod Británie z EÚ.
