Je na drievku, obalený čokoládou, s ovocnou náplňou vo vnútri. Zmrzlina Mrož je v Českej republike vo svojom segmente druhou najpredávanejšou značkou, za rok sa jej k zákazníkom dostane 25 miliónov kusov. Na Slovensku potom ďalších šesť miliónov.
Za 30 rokov svojej existencie ikonický nanuk svoju receptúru nezmenil. Za jeho vznikom pritom stojí žena, ktorá so zmrzlinou nemala žiadnu predchádzajúcu skúsenosť.
Mrož mal byť tesne po revolúcii priamo revolučným produktom. A vymyslieť ho, to bola úloha Daleny Martiníkovej. „Zadanie znelo vytvoriť konkurencieschopný výrobok. Vtedy sa totiž riaditeľom firmy stal človek, ktorý sa po revolúcii vrátil z emigrácie a mal prehľad o tom, o čo je v zahraničí záujem,“ spomína autorka Mroža Dalena Martiníková.
Ikonický nanuk sa vyrába pod značkou Prima, ktorá patrí do koncernu Bidfood s tržbami 17 miliárd korún. Skupina kúpila v roku 1997 mraziarne Ocean v Opave, ktoré zmrzliny vyrábajú už od 70-tych rokov minulého storočia.
V novej zmrzline mali hrať hlavnú rolu najmä ovocie, smotana, tvaroh, všetko v správnom pomere. Samostatnou kapitolou potom bola čokoláda. „Hľadali sme takú, ktorá by bola jemná, rozpustila sa v ústach a nevytvorila taký ten povlak vo vnútri, ktorý bráni tomu, aby ste si zmrzlinu vychutnali.“
Vhodnú čokoládu nakoniec našli až vo Švédsku. A zo škandinávskej krajiny ju vozili dovtedy, kým sa kvalitná čokoláda nezačala vyrábať aj v Česku. Dnes je Mrož obalený tmavou polevou aj bielou, ktorú začala značka ponúkať po niekoľkých rokoch.
Veľkou výzvou bola pri samotnom vzniku nanuku aj bezpečnosť. „Po revolúcii sa zrazu začalo riešiť, ako veľmi by mohla firmu zasiahnuť negatívna reklama, keby niekto z výrobku ochorel. To za socializmu nikto veľmi neriešil,“ poznamenáva autorka Mroža.
Dalena Martiníková pritom s vývojom zmrzlín nemala žiadnu predchádzajúcu skúsenosť, postupovala intuitívne a snažila sa nanuk doladiť tak, aby jej predovšetkým chutil a obsahoval kvalitné suroviny. Zmrzlinu vyvíjali v podnikovom laboratóriu. Hlavnou ingredienciou, ktorá robí Mroža Mrožom, je ovocie, najmä jahody, s ktorými vo firme začínali.
„Hľadala sa ideálna teplota, pri ktorej je možné jahody pasterizovať tak, aby nestratili vôňu a farbu, pretože sme nechceli nanuk ani dofarbovať, ani dodatočne aromatizovať. Vôňa, chuť a farba – to všetko pochádza len z ovocia,“ vysvetľuje Dalena Martiníková.
Jahody z veľkej časti nakupujú v Poľsku. V Českej republike nie sú farmári, ktorí by dokázali vypestovať také množstvo, aké firma potrebuje na spracovanie. Navyše, keďže je v Poľsku na pestovanie piesčitá pôda a aj chladnejšie podnebie, plody menej plesnivejú, dobre sa im darí a naberajú farbu aj chuť.
Nezameniteľná chuť trvá desaťročia
Receptúra Mroža je stále rovnaká. Jeho DNA je stále zložená z tých istých surovín – tvaroh, ovocie, smotana. Len kvalitu dnes kontrolujú oveľa modernejšie technológie než kedysi.
Výroba nanuku trvá približne šesť hodín. Všetky suroviny sa podľa tajnej receptúry navážia a zmiešajú, zmes sa uvarí, teda pasterizuje, aby bola hygienicky úplne nezávadná. Potom sa homogenizuje, aby sa tuk a voda v zmesi dobre prepojili. Všetko sa naleje do formy a následne sa podchladí, aby štruktúra zostala jemná. A potom sa postupne zmrazuje: keď je nanuk polozmrazený, automaticky sa doň vloží drievko. Potom sa domrazí a napokon sa namáča do polevy.
Bidfood
Andrea Matějková má vo firme na starosti vývoj zmrzlín, a to nielen Mroža, ale aj ďalších druhov. Firma má deväť výrobných liniek, na ktorých dokáže vyrábať nanuky aj zmrzliny v poháriku. Sortiment je široký a receptúry sa neustále vyvíjajú. „Trávim veľa času v laboratóriu, kde skúšam, miešam a hľadám, ako k sebe jednotlivé suroviny pasujú. A veľa ochutnávam,“ usmieva sa.
Hoci je práve pri Mrožovi receptúra nemenná, predsa len vstupuje do tohto roka inovatívne. Prešiel rebrandingom a časom by mohol mať aj svoj vlastný celovečerný animovaný film. Primárne sa totiž musí páčiť najmä deťom. A pribudli aj nové príchute.
„Všímame si trendy, ktoré zákazníci vyhľadávajú, ale nechceme za každú cenu prichádzať s novými príchuťami len preto, že sú práve v kurze. Skôr premýšľame nad tým, aby k tej značke sedeli,“ vysvetľuje Andrea Matějková.
Čo sa týka predaja, najčastejšie Mroža kupujú zákazníci po kusoch. Takýto predaj predstavuje 55 percent trhu. Za ním nasledujú rodinné balenia, čo je trend, ktorý vedie najmä v západnej Európe. „Radi by sme tento krok dorovnali a v každej mrazničke u našich zákazníkov našli minimálne jeden multipack,“ podotýka Pavel Novotný, riaditeľ výrobnej divízie zmrzlín.
Novotný je hrdý na to, že zmrzlinu vyrába továreň v Česku s českými ľuďmi a že sa darí odovzdávať tradíciu z generácie na generáciu. „Česká zmrzlina je špecifická, je iná než v zahraničí. Tam konkrétne nanuk, ako je Mrož, nikde veľmi nenájdete. Zameriavajú sa na trochu inú bázu zmrzliny, obľúbené sú najmä sorbety,“ poznamenáva Pavel Novotný.
Článok vyšiel na forbes.cz.
