Objem obsahu generovaného strojmi rastie, čo však neznamená, že by klesal záujem o diela vytvorené človekom. Naopak, odpor voči umelej inteligencii silnie a mnohé firmy v ňom vidia novú obchodnú príležitosť.
Human premium. Tak sa v dobe nekonečného obsahu generovaného umelou inteligenciou označuje ľudská práca, ktorá sa so zavádzaním nástrojov umelej inteligencie stáva v niektorých oblastiach stále väčším luxusom – a na tom sa dá zarobiť rovnako ako doteraz na označeniach „bio“ či „ručná výroba“.
Či už je to z lásky k človeku, obáv zo strojov alebo z ktoréhokoľvek iného dôvodu, stále viac zákazníkov sa zaujíma o to, či za vytvorením produktu stála umelá inteligencia.
Túto náladu podčiarkujú štatistiky americkej organizácie Pew Research.
Tie odhalili, že v roku 2025 sa umelej inteligencie obávala presne polovica opýtaných a len desať percent sa na ňu tešilo, čo je podstatný posun oproti situácii spred štyroch rokov, keď sa umelej inteligencie obávalo o 13 percent Američanov menej a o osem percent viac sa na ňu tešilo.
Uvedomujú si to aj spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na rastúci segment ľudí znepokojených šírením umelej inteligencie. Aby dokázali, že ich produkty sú „bezpečné“, rozhodli sa postaviť proti umelej inteligencii – aspoň vo svojom marketingu.
Marketingové lákadlo
Napríklad americká módna spoločnosť Aerie v marci zopakovala svoj záväzok z roku 2014, že vo svojich reklamách nebude používať nič falošné – vtedy išlo o filtre na fotografiách, tentoraz o modely generované umelou inteligenciou.
Výrobca fotoaparátov Polaroid zase predáva svoje produkty ako možnosť zachytiť skutočný život, spoločnosť Dove sľúbila, že vo svojom marketingu nikdy nepoužije generované fotografie žien a kampane proti umelej inteligencii predstavili aj výrobca čokolády Cadbury či pivovarský koncern Heineken.
S umelou inteligenciou sa potom stretla aj Coca-Cola, ktorá si za generovanú vianočnú reklamu vyslúžila množstvo kritických ohlasov. Automobilka Porsche a francúzsky obchodný reťazec Intermarché medzitým na sociálnych sieťach získali za reklamy animované človekom desiatky tisíc pozitívnych reakcií.
Ďalšie spoločnosti sa pridávajú k trendu proti AI tým, že priamo na produkty nalepujú alebo tlačia informácie o tom, že vznikli bez zapojenia AI.
Made by human
Jedno z takýchto log ponúka aj organizácia Not by AI. Jej logo sa dnes objavuje na 244-tisíc webových stránkach a aby ho človek mohol použiť, môže si ho buď hneď stiahnuť, alebo poslať organizácii svoj projekt, ktorý následne počas približne troch dní skontroluje človek a určí, či ide o ľudské dielo.
Ako však stránka upozorňuje, ani to dnes nie je najpresnejší spôsob odhaľovania umelej inteligencie. Koncept tak stojí hlavne na tom, že si toto logo na svoje kreatívne výtvory budú dávať skutočne len tí, ktorí ich vytvorili aspoň z deväťdesiatich percent ľudskou prácou.
AI4
Naráža tak na ďalší problém – určovanie toho, čo je a čo nie je umelá inteligencia, keďže neexistuje presne stanovená zhoda, kedy je napríklad algoritmus „AI“ a kedy nie.
Organizácia však hlavne zdôrazňuje, že napríklad nie je možné nijako zistiť, či umelá inteligencia slúžila ako inšpirácia pre projekt alebo na kontrolu gramatických chýb, a preto takéto využitie AI povoľuje.
Na podobnom princípe sú založené aj logá organizácií Ai-free.io, No-Ai-Icon či BrainMade, existujú však aj platformy, ktoré za poplatok dielo skontrolujú a až potom mu udelia licenciu. Napríklad organizácia AiFreeCert si za takúto službu účtuje od štyroch do 25 dolárov mesačne.
Na rade sú knihy
K tomuto trendu sa pridávajú aj samotné spoločnosti, ktoré chcú využiť záujem o ľudskú tvorbu. Napríklad americké vydavateľstvo Faber & Faber začalo už minulý rok tlačiť toto označenie na knihy spisovateľky Sarah Hall.
„Vo vydavateľstve Faber veríme v jedinečnú silu ľudskej kreativity a predstavivosti a našou úlohou ako vydavateľov je prostredníctvom písaného slova objavovať a šíriť to najlepšie, čo dokáže vytvoriť ľudský rozum,“ vysvetľuje spoločnosť svoj postoj k AI.
Ako však poznamenala webová stránka BBC, Faber & Faber nijako nevysvetľuje, či a prípadne ako kontroluje spôsob, akým autorka napísala svoje knihy.
Nový trend
Záujem o diela vytvorené človekom vnímajú aj umelci na sociálnych sieťach, ktorí začali na označenie takýchto produktov používať hashtagy #HumanMade, #NoAI, #HumanArt alebo #NoAIArt.
Na Instagrame pod nimi súkromné osoby propagujú napríklad svoje podniky s nálepkami alebo umením.
Označovanie však naráža na to, že o „ľudskosti“ výrobkov sa niekedy snažia presvedčiť aj tí, ktorí na ich výrobu využívajú umelú inteligenciu – zatiaľ čo sa niektoré spoločnosti snažia zákazníkom ukázať, že používajú najmodernejšie technológie, iné vnímajú negatívnejšie ohlasy na AI a túžia jej zapojenie do svojich procesov skryť.
Human washing
V rámci takzvaného „human-washingu“ sa preto rozširuje počet spoločností, ktoré si prácu uľahčujú použitím umelej inteligencie, pred klientmi však prezentujú, aké zložité bolo pre nich vytvoriť napríklad marketingovú kampaň alebo reklamné texty.
Podľa poľskej spoločnosti zaoberajúcej sa umelou inteligenciou Booster of Innovation je však takéto správanie schopné narušiť dôveru v značku a celosvetový trend označovania „AI-free“ je priamou reakciou na takéto zneužitie.
Niektoré spoločnosti sa potom vyjadrujú za aj proti umelej inteligencii v rovnakom čase. Kým Heineken v reklamách hovoril o tom, že najlepším spôsobom, ako získať priateľov, je pri pive a nie rozhovorom s umelou inteligenciou, rozširoval zapojenie umelej inteligencie do interných procesov.
Tento rok vo februári aj z tohto dôvodu zrušila spoločnosť pracovné miesta až šesťtisíc zamestnancom.
